Inflácia

Je prejavom narušenej ekonomickej rovnováhy. Za vonkajší znak sa považuje preplnenie peňažného obehu peňažnými znakmi. Nastáva znehodnotenie peňažnej jednotky a rast cien.

Členenie inflácie:

Podľa veľkosti

a)mierna – prestavuje pod 10 % ročne, ceny rastú približne rovnako ako výroba. Takúto infláciu ľudia ešte akceptujú a nestrácajú dôveru v peniaze
b)prudká – ceny rastú rýchlejšie ako výroba, kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru v peniaze a usilujú sa ich premeniť na hmotné statky. Je to spravidla 2-3 ciferné číslo.
c)hyperinflácia – zaniká väzba medzi tempom rastu výroby a tempom rastu cien. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, začínajú sa vymieňať tovary za tovary (napr. počas vojny, po vojne)

Podľa toho, či štát zasahuje do rastu cien

a)zjavná – nadmerný dopyt sa okamžite premieta do zvýšených cien
b)skrytá – zvyšovanie cien sa nepremieta do cenových indexov a oficiálne sa odôvodňuje zmenou štruktúry výrobkov
c)potláčaná – riadiace centrum administratívne zablokuje rast cien

Podľa príčin narušenia

a)dopytová – hovorí sa o nej v prípade nadmerného rastu dôchodkov. Množstvo peňazí naráža na obmedzenú ponuku tovarov a služieb
b)nákladová – hovorí sa o nej v tom prípade, keď ceny stúpajú v období nízkej zamestnanosti a nízkeho využitia zdrojov. (1. napr. neočakávané politické udalosti, v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín, 2. tlak odborov na zvýšenie miezd, 3. konkurencia na trhu surovín a produktov).

Podľa očakávania

a)anticipovaná – taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej. Nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy
b)neanticipovaná – inflácia sa vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Obyvateľstvo sa nemôže na jej dôsledky pripraviť

Podľa vyváženosti

a)proporcionálna – je to teoretický predpoklad, všetky ceny aj mzdy rastú ročne rovnakým tempom
b)neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom. Premiestňujú sa zdroje, mení s úroková miera aj zdanenie.

Dôsledky inflácie:

1. Klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj jeho kúpyschopnosť
2. Znehodnocuje hotové peniaze a úspory
3. Mení štruktúru spotreby (rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary a služby
4. Znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
5. Prináša výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom

Miera inflácie

- je to ukazovateľ, pomocou ktorého je možné merať infláciu. Pri výpočte musíme dať do pomeru index spotrebiteľských cien v bežnom roku a z predchádzajúceho roku. Isc predstavujú vlastne vážené aritmetické priemery spotrebiteľských cien jednotlivých druhov tovarov a služieb.

Mi96 =Isc96 – Isc95* 100
Isc95

Deflácia

je to jedna z metód stabilizácie meny. Znamená odčerpanie prebytočných peňazí z obehu, a tým zvýšenie kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky. Používajú sa na to určité nástroje deflačnej politiky:

1.Zvyšovanie daní
2.Obmedzovanie rozpočtových výdavkov – vyvoláva pokles štátneho dopytu po tovaroch a službách
3.Obmedzovanie úverových možností
4.Priama kontrola obchodných bánk – centrálna banka kontroluje obchodné banky

Nezamestnanosť

Je to ekonomický jav, ktorý vlastne znamená stav, pri ktorom určitá časť práceschopného obyvateľstva nepracuje. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne:

-Strata zamestnania, ktorá vyplýva z rôznych štrukturálnych alebo organizačných zmien
-Zmena bydliska a tým aj strata pracovnej príležitosti
-Nemožnosť nájsť si primeranú prácu po absolvovaní strednej alebo vysokej školy
-Odchod zo zamestnania z vlastnej vôle
-Nemožnosť návratu do zamestnania, napríklad po predĺženej materskej dovolenke
-Existuje skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať

Druhy nezamestnanosti:

1.Frikčná - vzniká ako dôsledok spravidla dobrovoľného prerušenia zamestnania (napr. pri presťahovaní na iné miesto, pri hľadaní výhodnejšieho miesta)
2.Štrukturálna - vzniká tak, že vplyvom technického pokroku a inovácií sa mení štruktúra dopytu po pracovných silách. Žiadaní sú napr. odborníci určitej kvalifikácie, ale iní sa stávajú nepotrebnými pri zavedení určitého typu strojov.
3.Cyklická - vzniká vtedy, ak je celkový dopyt po pracovnej sile nízky. Je to v čase, keď celá ekonomika je v zostupnej fáze, v recesii. Klesajú celkové výdavky, znižuje sa celkový dopyt a rastie nezamestnanosť
4.Sezónna - ide o prechodnú nezamestnanosť v odvetviach so sezónnym charakterom (cestovný ruch, poľnohospodárstvo)
5.Skrytá - vzniká vtedy, keď sa hromadne prepúšťa, ale sa skracuje pracovný čas, predlžuje sa dovolenka

Miera nezamestnanosti

-je to ukazovateľ ktorým sa vyčísľuje nezamestnanosť k určitému časovému okamihu. Vypočítame ju tak, že celkový počet nezamestnaných vydelíme počtom pracovných síl. Do pracovných síl pritom zaraďujeme:

1. Zamestnaných - to sú všetci tí, ktorí vykonávajú platenú prácu, ale aj tí, ktorí dočasne nepracujú (napr. pre chorobu, sú na dovolenke)
2. Nezamestnaných - to sú takí, ktorí si aktívne hľadajú prácu, alebo chcú prvýkrát nastúpiť do zamestnania. Patria sem aj tí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a chcú sa zamestnať.

Mieru nezamestnanosti vypočítame:

Miera nezamestnanosti =Nezamestnaní* 100 (%)
Pracovné sily

Formy nezamestnanosti:

a.) dobrovoľná - vzniká vtedy, keď počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest
b.) nedobrovoľná - počet nezamestnaných je vyšší ako počet voľných pracovných miest