Nástroje termínového obchodu (môžeme ich označiť ako finančné deriváty)

1.opcie – je právo predať alebo kúpiť určité množstvo finančného nástroja za vopred stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu alebo pred týmto dátumom.

Rozlišujeme:

Druh          Držiteľ                                               Vypisovateľ

Kúpna        Má právo kúpiť a zaplatí prémiu           Má povinnosť predaťa príjma prémiu
Predajná    Má právo predať a zaplatí prémiu         Má povinnosť kúpiťa príjma prémiu

Opcie z časového hľadiska delíme:

-americký typ – realizácia kontraktu sa môže uskutočniť pred dosiahnutím termínu splatnosti, ak si to držiteľ opcie želá
-európsky typ – realizácia kontraktu sa môže uskutočniť len v určenom termíne v deň splatnosti opcie

2.forward – je to neštandardizovaný kontrakt uzatváraný mimo burzy pričom predmet obchodu, cena, finančné vyrovnanie závisia úplne od vzájomnej dohody zmluvných strán

3.financial futures – všetky podmienky kontraktu sú štandardizované a určené vopred s výnimkouceny. Burza určuje predmety obchodovania a podmienky kontraktu.

Promptné a termínové obchody možno určitým spôsobom skombinovať príkladom sú napríklad takzvané:

1.repo obchody
2.swap

Teória portfolia

Portfolio – hovorí o tom ako investovať do finančných nástrojov s neistými výnosmi, aby sa dosiahol najväčší výnos s minimálnym rizikom.
Portfolio je teda každá kombinácia investičných možností, do ktorej uvažuje investor vložiť svoj kapitál.

Druhy portfolia:

1.defenzívne – obsahuje cenné papiere s fixným výnosom
2.agresívne – obsahuje viac druhov cenných papierov, ktoré majú predpoklad mnohostranného zhodnotenia
3.štandardné – ani agresívne ani defenzívne, niečo medzi tým

Pri hodnotení investičných príležitosti by mal investor rešpektovať tzv. zlaté pravidlo investovania a sledovať tri základné hľadiská:

1.výnosy
2.bezpečnosť
3.stupeň likvidity

Účasť bánk na kapitálovom trhu

Bankové aktivity, ktoré súvisia s kapitálovým trhom sa označujú ako investičné bankovníctvo.

Banky na trhu vystupujú ako:

1.emitent – emitujú vlastné cenné papiere pričom sa považujú za kvalitných emitentov, tak ako aj ich cenné papiere
2.investor – nakupujú cenné papiere do svojho portfolia, po zhodnotení ceny ich neskôr predávajú
3.sprostredkovateľ – fungujú ako poradca napríklad pri príprave novej emisie, pri príprave novej emisie, pri umiestňovaní cenných papierov na trhu a podobne.