referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oľga
Utorok, 23. júla 2019
Štátny rozpočet
Dátum pridania: 23.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lydulinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 912
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky.

Štátny rozpočet je centralizovaný fond, ktorý v podobe súvahy porovnáva príjmy a výdavky. Je kategóriou distribučnou, zabezpečuje rozdeľovacie a znovurozdeľovacie procesy, ako aj nástrojom regulovania reprodukčného procesu. Štát využíva rozpočtové prostriedky na ovplyvňovanie investícií, urýchľovanie ekonomického rastu, stimulovanie rozvoja vybratých odvetví. Podstata a význam štátneho rozpočtu sa prejavujú v jeho funkciách: je nástrojom rozdeľovania národného dôchodku, nástrojom štátnych zásahov do reprodukčného procesu a prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie. V sledovanom období (spravidla rok) štátny rozpočet môže vykazovať:

- rozpočtový prebytok
- rozpočtový deficit
- vyrovnaný rozpočet

Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane. Daň je povinná platba, ktorú jednotlivé subjekty odvádzajú do štátneho rozpočtu v stanovenej výške a lehote.

Nástroje fiškálnej politiky:

Štátne orgány pôsobia na vývoj ekonomiky prostredníctvom zmien v štruktúre a výške rozpočtových príjmov a výdavkov. Príjmy a výdavky sa uskutočňujú na základe pravidiel, ktoré prijal príslušný štátny orgán. Pokiaľ pravidlá nie sú stanovené, príjem či výdaj si potom vyžaduje jednorázové rozhodnutie štátneho orgánu.

Nástroje fiškálnej politiky predstavujú:

- zabudované stabilizátory,
- zámerné (diskrétne) opatrenia.

Zabudované stabilizátory (built - in stabilizers) sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky a nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov. Majú pôsobiť ako proticyklické regulátory. Túto funkciu má plniť:

- progresívna dôchodková daň,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov,
- štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov

Pri progresívnej dôchodkovej dani progresívna daňová sadzba sa postupne zvyšuje s rastom daňového základu. Pôsobí takto: v období cyklickej expanzie rastu dôchodkov, zvyšuje sa daň a v dôsledku toho rastú príjmy štátneho rozpočtu. Použiteľný dôchodok však rastie pomalšie, a tým sa brzdí rast spotrebiteľského dopytu.
Tým istým spôsobom pôsobí poistenie v nezamestnanosti: v čase cyklickej expanzie rastie zamestnanosť a zvyšujú sa platby na poistenie v nezamestnanosti.
Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov klesá, lebo v čase expanzie ceny aj dopyt stúpajú.

Zámerné (diskrétne) opatrenia sú opatrenia fiškálnej politiky, ktoré vyžadujú jednorázové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Patria k nim opatrenia:

- zmena daňových sadzieb,
- zmeny v štruktúre štátnych výdavkov,
- zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov.

Podľa pôsobenia fiškálnej politiky rozlišujeme:

a/ fiškálnu politiku expanzívnu
b/ fiškálnu politiku reštriktívnu

Expanzívna krátkodobá fiškálna politika má za následok:

- rast reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a je vysoká nezamestnanosť,
- rast cenovej hladiny, pokiaľ sa blíži skutočný produkt k potenciálnemu.

Dlhodobá expanzívna politika spôsobuje:

- nemení úroveň reálneho produktu a zamestnanosti (pri úplnom efekte vytesnenia),
- zvýšenie úrovne cien,
- vyššie úrokové sadzby, investičné výdavky sa trvale znižujú v dôsledku zvýšených rozpočtových výdavkov.

Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika:

- znižuje reálny produkt a zamestnanosť, ak sú v ekonomike nevyužité výrobné zdroje a vysoká nezamestnanosť,
- znižuje cenovú hladinu, pokiaľ sa skutočný produkt blíži potenciálnemu.

Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika zvyšuje súkromné investície. Okrem toho spôsobuje:

- pokles cenovej hladiny
- pokles nominálnej a reálnej úrokovej sadzby

- nemennosť úrovne reálneho produktu a zamestnanosti, pokiaľ súkromné investície v plnej miere nahradí zníženie štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb.

Zámerná (diskrétna) finančná politika

Jej hlavným cieľom je regulovať príjmy obyvateľstva prostredníctvom daňovej politiky. Zdanenie miezd a platov reguluje kúpyschopný dopyt po spotrebných predmetoch, zdanenie ziskov reguluje zdroje investícií.

V období hospodárskeho poklesu sa dane znižujú, aby podnikateľom ostala väčšia časť zisku na investície, ktoré zabezpečia potrebné tempo ekonomického rastu. Nástrojmi diskrétnej hospodárskej politiky sú konkrétne jednorázové opatrenia vlády:

- zmeny daňových sadzieb,
- zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
- zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov a podobne.

Zásadné zmeny daňovej politiky si vyžadujú dlhší čas na prípravu a uvedenie do života, čiže očakávaný účinok prichádza oneskorene. Prijaté daňové opatrenia zväčša zastihnú ekonomiku v úplne inej situácii, než bola tá, na ktorú boli zamerané. Veľká časť rozpočtových výdavkov je naplánovaná dlhodobo, a tak na stabilizáciu hospodárstva možno využívať len ich malú časť.
 
Podobné referáty
štátny rozpočet 3.0049 760 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.