Metódy a modely tvorby finančného plánu

Pri tvorbe finančného plánu môže finančný manažér – plánovač – využiť viaceré metódy a modely. Ich základnou funkciou v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a na vypracovanie variantných finančných plánov vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.

Metódy finančného plánu môžeme členiť:

•špecifické metódy tvorby finančného plánu:
•metódy podľa časového horizontu
•metódy podľa priradenia k príslušnej časti finančného plánu

Špecifické metódy tvorby finančného plánu:

Špecifické metódy tvorby finančného plánu sú metódy, ktoré vznikli na pôde finančného plánovania a v tejto oblasti sa najčastejšie používajú. Výnimku tvorí metóda pomerných finančných ukazovateľov, ktorá je skôr metódou finančnej analýzy.

•Globálna metóda – vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby, nákupu, investícií, technického rozvoja, ľudských zdrojov atď...) z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov. Patrí k tradičným metódam tvorby finančného plánu v našich podnikoch. K negatívnym stránkam metódy môže patriť najmä pasívna funkcia finančného plánu.

•Metóda postupného zostavovania rozpočtov – uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní; (ročný, štvrťročný a mesačný časový horizont), je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti.

•Metóda – analýza nulového bodu – skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozloženia fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti. Analýza nulového bodu umožňuje zistiť, pri akom objeme dochádza k rovnováhe medzi tržbami a nákladmi a kedy ďalšie zvýšenie objemu prináša zisk. Používa sa na hodnotenie nových projektov, na hodnotenie variantov plánu a na zisťovanie tzv. minima podnikateľskej aktivity, t.j. hranice, pod ktorú by tržby nemali klesnúť.

•Metóda pomerových finančných ukazovateľov – tieto ukazovatele vystupujú ako vzorové hodnoty; môže ísť o ukazovatele: špecifické ciele podniku; priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví; pomerové finančné ukazovatele prosperujúcej porovnateľnej zahraničnej firmy. Ide o využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb, ktoré chce podnik dosiahnuť, pri tvorbe plánovanej bilancie. Pomerové finančné ukazovatele vystupujú pritom ako „vzorové hodnoty“, ktoré chce podnik v budúcnosti dosiahnuť.

•Metóda percentuálneho podielu na tržbách – vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami bilancie (súvahy) a celkovým objemom tržieb. Umožňuje dať odpoveď na nasledujúce otázky:

1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období, aby zabezpečil predpokladaný rast tržieb?
2. Koľko kapitálu potrebuje na investície a v akej štruktúre (akciový, dlhodobý úver, krátkodobý úver a pod.)?
3. Koľko finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku?

•Regresná metóda – zohľadňuje štatisticky overenú skutočnosť premenlivého pomeru 2 veličín. Možno ju použiť na plánovanie jednotlivých položiek finančnej bilancie, ktoré sú priamo ovplyvňované dynamikou rastu tržieb alebo iného výkonového ukazovateľa podniku. Touto metódou možno napríklad plánovať zásoby (ich štruktúru), pohľadávky, krátkodobé záväzky.

Metódy podľa časového horizontu:

Ďalšie delenie metód je podľa časového horizontu finančného plánu, t.j., ktoré metódy sú vhodné na tvorbu dlhodobého a ktoré na tvorbu krátkodobého finančného plánu. (Napríklad globálna metóda je metódou krátkodobého finančného plánovania, na druhej strane stimulačný model umožňuje zostaviť finančný plán aj na dlhší časový horizont.)

Metódy podľa priradenia k príslušnej časti finančného plánu:

Jednotlivé metódy možno ďalej deliť, resp. priradiť k príslušnej časti finančného plánu. (Napríklad metódou analýza nulového bodu získame informácie iba na prijímanie plánových rozhodnutí v časti plánu zisku, na druhej strane simulačný model umožňuje vypracovať tri časti finančného pánu – plán zisku, finančnú bilanciu a plán cash-flow.)

Ostatné metódy finančného manažmentu:

•modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku,
•modely dividendovej politiky,
•metódy a modely prevádzkového kapitálu,
•metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov,
•metódy a modely finančného investovania a pod.
Používajú sa pri rozhodovaní vo vzťahu k budúcnosti.