Úvod

Zabezpečenie adaptačnej schopnosti na rýchlo sa meniace ekonomické podmienky a potreby trhu núti podnikateľské subjekty rozvíjať sa a prispôsobovať novým podmienkam každú oblasť – plánovanie, marketingovú činnosť, finančnú oblasť hospodárenia a pod. Správnym finančným riadením je možné dosiahnuť prosperitu a konkurencieschopnosť podnikov a je preto významné, aby podniky zameriavali svoju pozornosť aj na zhodnocovanie finančného riadenia podnikov. Prostredníctvom finančného plánu firma verifikuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí a pôsobí efektívne na využívanie výrobných činiteľov.

Finančný plán

Finančný plán je neoddeliteľnou súčasťou systému plánovania podniku v menších a takisto aj väčších spoločnostiach. Finančný plán menšieho podniku má rovnakú štruktúru ako finančný plán veľkého podniku, líši sa len rozsahom a mierou spracovania. Snáď najdôležitejším všeobecným pravidlom pri tvorbe finančného plánu je, že musí byť v súlade, musí podporovať a byť podporovaný ostatnými časťami podnikateľského plánu. Finančný plán je dokument, v ktorom je vyčíslená súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov. Je to plán reálnych príjmov a výdajov v čase.

Vypracovanie finančných prognóz zvyčajne nie je jednorázovou záležitosťou. Prvý pokus často odhalí určité slabiny v pôvodných predpokladoch. je potrebné zvážiť alternatívne metódy financovania alebo zmeny v marketingovej či výrobnej stratégii. Nie je neobvyklé, že podnik vypracuje niekoľko alternatívnych finančných prognóz, kým sa rozhodne pre tú, ktorá sa zdá byt najreálnejšia. Dôležité je, aby finančný plán zodpovedal reálnym predstavám vlastníkov a manažérov o podniku a aby bol vodidlom pri dosahovaní stanovených cieľov v rôznych štádiách rozvoja podniku.

Bez ohľadu na funkciu, pre ktorú sa zostavuje podnikateľský plán, by mal finančný plán obsahovať nasledujúce časti:

•analýza finančnej situácie podniku
•plán investícií
•plán tržieb na základe prognózy predaja
•plánované finančné výkazy podniku

Analýza finančnej situácie podniku

Finančno-ekonomická analýza je jedným z hlavých nástrojov riadenia podniku. Jej obsahom je rekapitulácia a hodnotenie výsledkov podniku. Identifikuje a kvantifikuje činitele, ktoré determinovali doterajší vývoj podniku a takisto anticipuje ďalšiu situáciu podniku. Finančno-ekonomická analýza je dôležitým prostriedkom hodnotenia podniku pre interných (napr. manažment) aj externých záujemcov (napr. veritelia) o ekonomické výsledky podniku, pričom v závislosti od vstupných údajov je potrebné vybrať si vhodné nástroje analýzy finančnej situácie podniku.

Plán investícií

Investičná politika podniku je jedným zo základných predpokladov úspešného rozvoja podniku. Základným zámerom každej investičnej aktivity je prispieť k rastu efektívnosti podniku. Existuje veľký počet metód hodnotenia investičných projektov. Medzi ne zaraďujeme napríklad nasledovné:

•čistá súčasná hodnota
•index súčasnej hodnoty
•vnútorné výnosové percento
•doba úhrady s časovou aktualizáciou
•nákladové metódy napr. metóda priemerných nákladov

Plán tržieb na základe prognózy predaja

Tržby sú základným zdrojom prevádzkovania a rozvoja podnikateľskej činnosti. Ich prognóza vychádza z marketingového plánu resp. prognózy predaja. Na prognózovanie predaja sa používajú kvantitatívne a kvalitatívne metódy. Medzi kvantitatívne patria matematicko-štatistické metódy, medzi kvalitatívne napríklad názory expertov.

Plánovanie finančných výkazov podniku

Základom finančného plánu sú finančné výkazy. Finančné výkazy sú výsledkom účtovnej závierky a tvoria ucelený tribilančný systém. Sú základnými informačnými zdrojmi pre finančné riadenie. Obsahujú súhrnné informácie o priebehu a úspešnosti hospodárskej činnosti a jej dopade na finančnú situáciu podniku. Navzájom spolu súvisia a zmeny v ktoromkoľvek z nich spätne ovplyvnia konkrétne údaje v ostatných výkazoch. Systém tvoria nasledovné tri výkazy:

•súvaha
•výsledovka
•výkaz Cash-flow

Tieto tri výkazy predstavujú finančnú základňu podniku.

Výkaz ziskov a strát (výsledovka)

Plán výsledovky porovnáva plánovaný objem tržieb a ostatných výnosov s plánovanými nákladmi vynaloženými na dosiahnutie výnosov. Výsledkom tak je predpokladaný hospodársky výsledok podniku.
Výkaz ziskov a strát je konštruovaný na základe vecnej podstaty nákladov a výnosov. Položky výkazu ziskov a strát sa uvádzajú v nasledovnom poradí:

1. Prevádzkový hospodársky výsledok - všetky výnosy a náklady z bežnej prevádzky podniku
2. Hospodársky výsledok z finančných činností - výnosy a náklady z finančných a investičných činností, vrátane úrokov z úverov
3. Daň z príjmov z bežnej činnosti - daň z príjmov z prevádzkových a finančných činností
4. Mimoriadny hospodársky výsledok - výnosy a náklady z mimoriadnej činnosti a dane súvisiace s touto činnosťou. Mimoriadne činnosti sú jednorazové udalosti nesúvisiace s bežnou činnosťou podniku, ako je napr. znehodnotenie budovy z dôvodu požiaru alebo povodne a pod.

Okrem delenia nákladov a výnosov na základe jednotlivých podnikových činností sa môže výsledovka členiť aj podľa jednotlivých funkcií podniku (výroba, správa, odbyt a pod.). Tento spôsob je bežný pre zahraničné podniky a uvedená konštrukcia výkazu ziskov a strát výrazne zvyšuje vypovedaciu schopnosť podnikateľského plánu aj pre zahraničných investorov.

Prehľad peňažných tokov

Výkaz ziskov a strát (výsledovka) a bilancia aktív a pasív (súvaha) poskytujú majiteľom, manažérom a externým užívateľom podrobné informácie o finančnom hospodárení a situácii podniku. Neukazujú však priamo, koľko hotovosti podnik produkuje, aby mohol splniť záväzky voči veriteľom, dodávateľom, akcionárom a i., ktorí od podniku očakávajú hotovostné platby. Túto informáciu poskytuje výkaz o peňažných tokoch (cash flow).

Plánovanie prehľadu peňažných tokov je užitočné pre rôzne strany, vrátane veriteľov, ktorým môže tento výkaz pomôcť pri rozhodovaní, či podniku poskytnúť úver alebo nie.

Základ pre tvorbu prehľadu peňažných tokov tvoria ciele stanovené v oblasti zisku a prebytkov peňažných prostriedkov. V nadväznosti na ich formulácie a zároveň minulý a súčasný vývoj peňažných tokov sa dotvára a zosúlaďuje potreba peňažných tokov s ich tvorbou.

Súvaha

Dôsledky investičných a finančných rozhodnutí sa premietnu v plánovanej súvahe. Zatiaľ čo výkaz ziskov a strát a prehľad peňažných tokov zaznamenávajú finančnú aktivitu podniku počas určitého časového obdobia, súvaha (bilancia aktív a pasív) poskytuje obraz finančnej situácie podniku v určitom časovom bode. Konkrétne nám poskytuje informácie o tom, čo podnik vlastní a aké nároky majú voči nemu rôzne strany - vlastníci a veritelia, čiže poskytuje informácie o majetku podniku a zdrojoch jeho financovania.

Súvaha sa rozdeľuje na dve rozsiahle kategórie:

1. Aktíva - Peňažná hodnota všetkého majetku, ktorý podnik vlastní.
2. Pasíva - hodnota zdrojov, z ktorých je podnik financovaný

Súčasťou finančného plánu by mali byť historické účtovné výkazy (výkazy minimálne za obdobie dvoch predchádzajúcich rokov podnikania, pokiaľ už bol podnik počas tohto obdobia v prevádzke) a plánované finančné výkazy (ročné prognózy všetkých troch účtovných výkazov pre obdobie trvania úverového vzťahu). Aj v prípade, že podnikateľský plán sa nevypracúva z dôvodu získania finančných zdrojov, by prognózy mali byť vypracované aspoň na štyri roky.

Historické účtovné výkazy: všetky tri druhy účtovných výkazov (výkaz ziskov a strát, súvahu a prehľad peňažných tokov) minimálne za obdobie dvoch predchádzajúcich rokov podnikania, pokiaľ už bol podnik počas tohto obdobia v prevádzke.

Plánované finančné výkazy: ročné prognózy všetkých troch účtovných výkazov pre obdobie trvania úverového vzťahu (zvyčajne aspoň štyri roky). Aj v prípade, že vypracovávate podnikateľský plán len pre svoju vlastnú potrebu a nie z dôvodu snahy získať úver, prognózy by mali byt vypracované aspoň na štyri roky.Vymedzenie podstaty a úloh finančného plánu

Finančné plánovanie je proces, ktorý zahŕňa tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn činností na ich dosiahnutie. Výsledkom finančného plánovania je finančný plán (FP).

Finančné plány poznáme periodické a projektové.

Periodický finančný plán – je to neustály proces plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností; periodický finančný plán môže byť: dlhodobý a krátkodobý. Dlhodobý aj krátkodobý finančný plán má rovnaký význam. Vzájomne sa dopĺňajú, sú prepojené cez plánovanie hotovostí. Finančný plán môže mať rôzny stupeň podrobnosti a to podľa veľkosti podniku.

Dlhodobý (strategický) finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach a pasívach – rozhodnutia o potrebe kapitálu, spôsoboch financovania (podľa zdrojov) a rozhodnutia o krytí kapitálovej potreby. Zostavuje sa na 4-6 rokov. Rozhodujúce pri plánovaní je určenie používaných zdrojov.

Krátkodobý (ročný) finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach. Súvisí s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku. Súvisí s bežnou obchodnou a výrobnou činnosťou firmy a súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty obsahujú potrebné údaje, aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulej skutočnosti ide o budúce javy. Rozpočty sú nástrojom vnútrofiremného riadenia a v porovnaní s finančným plánom sú spracované podrobnejšie. Krátkodobé plánovanie je obvykle do jedného roka a odpovedá na otázku, či má firma dostatok hotovosti? Krátkodobý finančný plán súvisí s časovým horizontom rozpočtov.

Porovnanie finančných výkazov a plánovacích tabuliek:

Finančné výkazy              Plánovacie tabuľky

Výkaz ziskov a strát         Plán zisku
Súvaha (bilancia)             Finančná bilancia
Prehľad peň.tokov            Plán cash-flow

Projektový finančný plán – sú to špecifické projekty, pričom každý z nich má svoj vlastný časový rozmer (napr. rekonštrukcia alebo výstavba nového závodu); tieto projekty sa plánujú na celú ich životnosť a sú previazané periodickými plánmi.

Štruktúra a obsah finančného plánu podniku krátkodobého a dlhodobého

Dlhodobý finančný plán

obsahuje spravidla tieto komponenty podľa jednotlivých rokov:

•projekty plánu,
•plán kapitálových výdavkov,
•projekt dividendovej politiky,
•plánová finančná bilancia,
•plán zisku,
•plán cash-flow.

Stupeň rozpracovanosti a podrobnosti jednotlivých častí závisí od časového horizontu plánu a konkrétnych charakteristík podniku.

Východiskom tvorby dlhodobého finančného plánu sú všeobecné a konkrétne finančné ciele, dlhodobý plán predaja, plán výskumu a vývoja a návrhy projektov.

Krátkodobý finančný plán

Minimálny obsah ročného finančného plánu tvoria tieto časti:

•plán zisku - plánovanie výnosov a nákladov a zistenie plánovaného výsledku hospodárenia ich porovnávaním.
•finančná bilancia (plánová finančná bilancia) - vyjadruje stav a štruktúru aktív a pasív plus vlastného imania v istom presne danom časovom okamihu.
•plán cash-flow - poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku.
•plán rozdelenia zisku – je najviac ovplyvnené platnou legislatívou. Rozdelenie čistého zisku môže byť napr.:

a)prídely fondom

-zákonný rezervný fond,
-sociálny fond,
-zvláštny rezervný fond,

b)ostatné použitie zisku

-dividendy
-tantiémy

c)nerozdelený ziskMetódy a modely tvorby finančného plánu

Pri tvorbe finančného plánu môže finančný manažér – plánovač – využiť viaceré metódy a modely. Ich základnou funkciou v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a na vypracovanie variantných finančných plánov vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.

Metódy finančného plánu môžeme členiť:

•špecifické metódy tvorby finančného plánu:
•metódy podľa časového horizontu
•metódy podľa priradenia k príslušnej časti finančného plánu

Špecifické metódy tvorby finančného plánu:

Špecifické metódy tvorby finančného plánu sú metódy, ktoré vznikli na pôde finančného plánovania a v tejto oblasti sa najčastejšie používajú. Výnimku tvorí metóda pomerných finančných ukazovateľov, ktorá je skôr metódou finančnej analýzy.

•Globálna metóda – vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby, nákupu, investícií, technického rozvoja, ľudských zdrojov atď...) z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov. Patrí k tradičným metódam tvorby finančného plánu v našich podnikoch. K negatívnym stránkam metódy môže patriť najmä pasívna funkcia finančného plánu.

•Metóda postupného zostavovania rozpočtov – uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní; (ročný, štvrťročný a mesačný časový horizont), je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti.

•Metóda – analýza nulového bodu – skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozloženia fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti. Analýza nulového bodu umožňuje zistiť, pri akom objeme dochádza k rovnováhe medzi tržbami a nákladmi a kedy ďalšie zvýšenie objemu prináša zisk. Používa sa na hodnotenie nových projektov, na hodnotenie variantov plánu a na zisťovanie tzv. minima podnikateľskej aktivity, t.j. hranice, pod ktorú by tržby nemali klesnúť.

•Metóda pomerových finančných ukazovateľov – tieto ukazovatele vystupujú ako vzorové hodnoty; môže ísť o ukazovatele: špecifické ciele podniku; priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví; pomerové finančné ukazovatele prosperujúcej porovnateľnej zahraničnej firmy. Ide o využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb, ktoré chce podnik dosiahnuť, pri tvorbe plánovanej bilancie. Pomerové finančné ukazovatele vystupujú pritom ako „vzorové hodnoty“, ktoré chce podnik v budúcnosti dosiahnuť.

•Metóda percentuálneho podielu na tržbách – vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami bilancie (súvahy) a celkovým objemom tržieb. Umožňuje dať odpoveď na nasledujúce otázky:

1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období, aby zabezpečil predpokladaný rast tržieb?
2. Koľko kapitálu potrebuje na investície a v akej štruktúre (akciový, dlhodobý úver, krátkodobý úver a pod.)?
3. Koľko finančných prostriedkov vygeneruje zo zisku?

•Regresná metóda – zohľadňuje štatisticky overenú skutočnosť premenlivého pomeru 2 veličín. Možno ju použiť na plánovanie jednotlivých položiek finančnej bilancie, ktoré sú priamo ovplyvňované dynamikou rastu tržieb alebo iného výkonového ukazovateľa podniku. Touto metódou možno napríklad plánovať zásoby (ich štruktúru), pohľadávky, krátkodobé záväzky.

Metódy podľa časového horizontu:

Ďalšie delenie metód je podľa časového horizontu finančného plánu, t.j., ktoré metódy sú vhodné na tvorbu dlhodobého a ktoré na tvorbu krátkodobého finančného plánu. (Napríklad globálna metóda je metódou krátkodobého finančného plánovania, na druhej strane stimulačný model umožňuje zostaviť finančný plán aj na dlhší časový horizont.)

Metódy podľa priradenia k príslušnej časti finančného plánu:

Jednotlivé metódy možno ďalej deliť, resp. priradiť k príslušnej časti finančného plánu. (Napríklad metódou analýza nulového bodu získame informácie iba na prijímanie plánových rozhodnutí v časti plánu zisku, na druhej strane simulačný model umožňuje vypracovať tri časti finančného pánu – plán zisku, finančnú bilanciu a plán cash-flow.)

Ostatné metódy finančného manažmentu:

•modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku,
•modely dividendovej politiky,
•metódy a modely prevádzkového kapitálu,
•metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov,
•metódy a modely finančného investovania a pod.
Používajú sa pri rozhodovaní vo vzťahu k budúcnosti.Finančné modely:

•Model tvorby dlhodobého finančného plánu – vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka
•Simulačné modely tvorby finančného plánu - vykazujú plánové finančné výkazy v niekoľkých alternatívach. Vychádzajú z konštrukcie plánovacích tabuliek: plán zisku, plán zdrojov a použitia peňažných prostriedkov, finančná bilancia. Stimulačné modely pomáhajú finančnému manažérovi vypracovať plánované finančné výkazy v niektorých alternatívach podľa zadaných predpokladov o vývoji ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu. Využitím počítača umožňujú automatizovať dôležitú časť plánovania, ktorá je rutinná a časovo i pracovne náročná. Simulačné modely však nekladú dôraz na také finančné kategórie, ako sú súčasná čistá hodnota, prírastkové hotovostné toky, trhové riziko a pod., ani neposkytujú informáciu o optimálnej finančnej stratégii a pláne. Jednoduchý simulačný model, pomocou ktorého určíme plánové hodnoty troch častí finančného plánu (plán zisku, plán zdrojov a použitia peňažných prostriedkov – cash-flow, finančná bilancia), vychádza z konštrukcie plánovacích tabuliek:

-Plán zisku - plán, tržby, náklady na predaný tovar, zisk pred úrokmi a zdanením, úrok, zisk pred zdanením, daň, čistý zisk.
-Plán zdrojov a použitia peňažných prostriedkov - plán, zdroje: čistý zisk (ČZ), odpisy, príjmy z prevádzkových aktivít, úvery, emisia akcií, zdroje spolu.
-Finančná bilancia – plán, aktíva: čistý pracovný kapitál, stále aktíva, aktíva spolu, pasíva: dlhodobé pasíva, vlastné imanie, pasíva spolu.

Proces tvorby finančného plánu sa skladá z 2 krokov:

-formulácia cieľov finančného plánu a ostatných parametrov
-výpočet jednotlivých položiek finančného plánu z rovníc finančného modelu.

Dosadením konkrétnych informácií do modelu sa možno presvedčiť o jeho funkčnosti a aplikovateľnosti. Konštrukcia modelu, zadávané parametre, ako aj počet rovníc závisia od stupňa podrobnosti plánovacích tabuliek. Stupeň podrobnosti závisí od konkrétnych charakteristík podniku – veľkosti, druhu vyrábanej produkcie, produkčného typu a podobne.

•Optimalizačné modely tvorby finančného plánu – hľadajú najlepšie riešenie za istých predpokladov a obmedzení. Pri riešení úloh optimalizácie sa najčastejšie používa lineárne programovanie (zahŕňa finančné informácie a informácie z ostatných častí plánu podniku). Matematické riešenie vychádza z predpokladu, že výsledky ekonomických činností sú priamo úmerné použitým zdrojom. Lineárne programovanie je účinným nástrojom optimálneho plánovania v prípadoch, keď úlohou je vybrať z množiny riešení optimálne riešenie a kde uvedený problém môžeme s postačujúcou presnosťou matematicky vyjadriť lineárnym vzťahom. Pri aplikácii lineárneho aplikačného modelu sa do modelu zahŕňajú nielen informácie finančného charakteru, ale aj informácie z ostatných častí plánu podnik, čo zlepšuje vzájomnú závislosť jednotlivých častí a zvyšuje kvalitu plánu. Z hľadiska časového horizontu plánu sa lineárne optimalizačné modely využívajú najmä pri tvorbe ročného finančného plánu.
Vo finančnom plánovaní možno použiť aj ďalšie optimalizačné modely, napr. Carletov, Warenov a Sheltonov, Francisov a Rowellov. Pre tieto modely je charakteristické, že sú zamerané len na finančné rozhodovanie, vstupné informácie obsahujú väčší rozsah finančných charakteristík podniku a jeho okolia. Ide najmä o externé finančné faktory, úvery, úroky, splátky úveru, emisiu akcií, nerozdelený zisk, dividendy, finančné riziko a podobne.

Záver

Finančné plánovanie je súčasťou komplexného podnikového plánu a tvorí jeden z nástrojov finančného riadenia. Finančné plánovanie predstavuje proces tvorby finančných cieľov podniku a súhrn opatrení na ich dosiahnutie. Finančný plán je súčasťou všetkých podsystémov plánu firmy. Snáď najdôležitejším všeobecným pravidlom pri tvorbe finančného plánu je, že musí byť v súlade, musí podporovať a byť podporovaný ostatnými časťami podnikateľského plánu. Čím je plánovací horizont kratší, tým väčší je stupeň istoty a presnosti plánu. Dôležité je, aby finančný plán zodpovedal reálnym predstavám vlastníkov a manažérov o podniku, a aby bol vodidlom pri dosahovaní stanovených cieľov v rôznych štádiách rozvoja podniku. Pri spracovávaní jednotlivých častí finančného plánu je potrebné postupovať podľa aktuálne platných zákonných opatrení, ktorými sú Obchodný zákonník, Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, Opatrenie MF, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke v sústave podvojného účtovníctva, daňové zákony – najmä Zákon o dani z príjmu a Zákon o dani z pridanej hodnoty.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Finančný plán podnikateľskej jednotky