Kurzová politika

Začiatkom roka 2005 pokračoval apreciačný trend výmenného kurzu, keď Národná banka Slovenska reagovala na neprimerané zhodnocovanie slovenskej koruny (Na neprimeranom zhodnocovaní koruny sa podieľal najmä prílev krátkodobého kapitálu spojený s tzv. konvergenčnou hrou a očakávaniami ďalšej apreciácie kurzu) priamymi intervenciami na devízovom trhu spolu s využitím nástrojov peňažného trhu. Koncom februára, kedy pretrvával vplyv rôznych faktorov pôsobiacich na dynamické zhodnocovanie sa slovenskej koruny voči euru, Banková rada NBS rozhodla o znížení kľúčových úrokových sadzieb pre dvojtýždňové REPO tendre na 3%, pre jednodňové refinančné obchody na 4% a pre jednodňové sterilizačné obchody na 2% s účinnosťou od 1. marca.

Tendencia k pokračujúcemu posilňovaniu bola dôsledkom pôsobenia krátkodobého kapitálu, motivovaného očakávaniami ďalšieho posilňovania kurzu koruny voči euru, ako aj kladným úrokovým diferenciálom a nebola tak v súlade s rovnovážnym vývojom výmenného kurzu slovenskej koruny. Nadmerné zhodnocovanie slovenskej koruny by mohlo spôsobiť prílišné a neodôvodnené zníženie inflácie na úkor rastu ekonomiky a mohlo by ohroziť plnenie inflačného cieľa v strednodobom horizonte.

Koncom 1. štvrťroka bol na devízových trhoch zaznamenaný volatilný vývoj v dôsledku depreciačného trendu výmenných kurzov okolitých krajín, kedy NBS pristúpila v apríli k podpore slovenskej koruny formou priamych intervencií. Následne tak došlo ku koncu 1. polroka k opätovnej stabilizácii úrovne výmenného kurzu slovenskej koruny.

Výmenný kurz slovenskej koruny voči euru k ultimu 1. polroka 2005 posilnil o 1,1% (z 38,796 SKK/EUR 31. decembra 2004 na 38,370 SKK/EUR 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 2,9%. Voči americkému doláru sa slovenská koruna oslabila o 11,7% (z 28,496 SKK/USD 31. decembra 2004 na 31,825 SKK/USD 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 5,1%.

Saldo spotových obchodov zahraničných bánk voči domácim bolo za sledované obdobie záporné (132,52 mil. USD), teda zahraničné banky viac nakupovali domácu a predávali cudziu menu.

a)režim výmenného kurzu

Národná banka Slovenska v 1. polroku 2005 uplatňovala režim plávajúceho výmenného kurzu, pričom výmenný kurz slovenskej koruny sa určoval vo vzťahu k referenčnej mene - euru. Národná banka Slovenska využívala možnosť intervenovať na devízovom trhu s cieľom korigovať nadmernú volatilitu výmenného kurzu slovenskej koruny, resp. reagovať na vývoj výmenného kurzu, ktorý nezodpovedal vývoju makroekonomických fundamentov.

b)nominálny výmenný kurz Sk

Nominálny výmenný kurz slovenskej koruny voči euru sa v 1. polroku 2005 zhodnotil o 1,1%, keď 30. júna 2005 dosiahol 38,370 SKK/EUR. Naopak vplyvom vývoja krížového kurzu USD/EUR na svetových trhoch sa výmenný kurz slovenskej koruny voči americkému doláru nominálne znehodnotil o 11,7%, keď ku koncu 1. polroka bol na úrovni 31,825 SKK/USD.

c)nominálny a reálny efektívny výmenný kurz Sk

(Metodika výpočtu indexov nominálneho a reálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER a REER) je prevzatá od MMF. Používa priemerné mesačné kurzy slovenskej koruny a mien partnerov voči doláru. Je založená na báze indexu cien výrobcov PPI (cien produktov priemyselnej výroby PPI manufacturing), východiskového roku 1999 a šestnástich významných obchodných partneroch SR, predstavujúcich spolu zhruba 86 až 89% obratu zahraničného obchodu SR v rokoch 1993-2004: Nemecko, )

Vývoj indexu nominálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER) v 1. polroku 2005 bol na jednej strane ovplyvnený klesajúcou mierou zhodnotenia priemerného kurzu koruny voči USD (8,6% oproti medziročnému rastu o 12,7% v rovnakom období roku 2004) a na druhej strane rastúcou dynamikou zhodnotenia výmenného kurzu SKK voči EUR (4,3% oproti 2,8%). Priemerná medziročná miera rastu indexu NEER sa oproti 5,5% v 1. polroku 2004 znížila na 2,8%. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) na báze indexu cien výrobcov sa znehodnotil v priemere medziročne o 1,1%, zatiaľ čo v 1. polroku 2004 rástol o 4,2%. Tempo poklesu REER na báze cien produktov priemyselnej výroby, t.j. bez cien nerastných surovín a cien energií, dosiahlo 1,7%, oproti rastu o 3,2% v predchádzajúcom roku.

Úroková politika

základná úroková sadzba NBS9 (úroková sadzba pre dvojtýždňové repo tendre)

od 29.11. 2004 4,00%
od 1. 3. 2005 3,00%

úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie

od 29.11. 2004 5,50%
od 1. 3. 2005 4,00%

úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie

od 29.11. 2004 2,50%
od 1. 3. 2005 2,00%

limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové REPO tendre

od 1. 3. 2005 3,00%