Úrokové miery

Klientske úrokové sadzby

Vývoj klientskych úrokových sadzieb bol v sledovanom období ovplyvnený predovšetkým znížením kľúčových sadzieb NBS v roku 2004 (kumulatívne o 2 percentuálne body) a v 1. polroku 2005 (s platnosťou od 1. marca 2005 o 1 percentuálny bod).

Úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam

Vývoj úrokových sadzieb z úverov nefinančným spoločnostiam bol charakterizovaný výraznejším poklesom vo februári, po ktorom nasledovala stagnácia, resp. mierny nárast. Aj napriek zníženiu kľúčových sadzieb NBS s platnosťou od 1. marca 2005 úrokové miery z úverov nefinančných spoločností už ďalej neklesali. Súviselo to pravdepodobne jednak s vývojom sadzieb na peňažnom trhu, ale aj so skutočnosťou, že úrokové miery z úverov nefinančných spoločností takmer dosiahli úroveň eurozóny. Väčšina úverov nefinančným spoločnostiam je krátkodobá (podiel krátkodobých úverov na celkových úveroch nefinančným spoločnostiam predstavoval v prvom polroku priemerne 96%) a reaguje tak relatívne citlivo na vývoj sadzieb na peňažnom trhu. Dokumentuje to aj vývoj v posledných mesiacoch, keď sa postupný nárast trojmesačných sadzieb BRIBOR (k úrovni základnej sadzby NBS) premietol do mierneho rastu úrokových mier z úverov nefinančných spoločností.

Z hľadiska účelu použitia úveru poklesla v 1. polroku najvýraznejšie úroková miera z investičných úverov (o 1,52 bodu) a prečerpaní BÚ (o 1,06 bodu). Celková úroková sadzba z úverov nefinančných spoločností je ovplyvnené najmä úrokovými sadzbami z krátkodobých úverov (s pohyblivou sadzbou a ZFS do 1 roka). Pri pohľade na vývoj úrokových mier z jednotlivých druhov úverov je zrejmé, že úrokové sadzby z krátkodobých úverov (prečerpania BÚ, prevádzkové úvery, ostatné úvery) mali podobný priebeh.

Úrokové sadzby z úverov domácnostiam

Úročenie úverov domácnostiam bolo v priebehu 1. polroka charakterizované klesajúcim trendom, ktorý reflektoval znižovanie kľúčových sadzieb NBS, ako aj dlhodobých sadzieb na trhu štátnych cenných papierov. Znižovanie ceny úverov sa premietlo aj do pokračujúceho rastu ich objemu.

Najvýraznejší pokles úrokovej miery z úverov domácnostiam bol zaznamenaný pri spotrebiteľských úveroch (o 2,04 bodu), ktoré však napriek tomu zostávajú najvyššie úročeným druhom úverov pre domácnosti. Výraznejšie sa znížili aj ceny úverov na nehnuteľnosti (o 1,23 bodu).

V rámci úverov na nehnuteľnosti sa znížila predovšetkým cena hypotekárnych úverov (pokles oproti decembru 2004 o 1,70 percentuálneho bodu). Aj keď úroková miera väčšiny úverov na nehnuteľnosti má pohyblivú sadzbu, resp. počiatočnú dobu fixácie do 1 roka, sú tieto úrokové miery ovplyvňované predovšetkým vývojom dlhodobých sadzieb na trhu ŠCP. Na zmeny kľúčových sadzieb NBS reagujú menej pružne. Dokumentuje to aj vývoj v roku 2004, keď sa zníženie základnej sadzby NBS (kumulatívne o 2 percentuálne body) nepremietlo do úročenia úverov na nehnuteľnosti. Tie začali klesať až neskôr a kopírovali tak postupné znižovanie výnosov desaťročných štátnych dlhopisov.

Z hľadiska fixácie sadzby bol zaznamenaný najvýraznejší pokles úrokovej miery z úverov s fixáciou sadzby viac ako 5 rokov (so ZFS nad 10 rokov o 1,73 bodu a so ZFS nad 5 do 10 rokov o 1,37 bodu) a z úverov s pohyblivou sadzbou a ZFS do 1 roka (o 0,68 bodu).

Úrokové miery z vkladov nefinančných spoločností

Po výraznejšom náraste úrokových mier z vkladov nefinančných spoločností v januári 2005 nastala v ďalšom mesiaci korekcia a návrat ku klesajúcemu trendu. Ten sa však v nasledujúcom období zastavil a úrokové miery sa držia na viac-menej stabilnej úrovni. Naďalej pretrváva stav, kedy sú vyššie úročené krátkodobé a neviazané vklady ako dlhodobejšie vklady s dohodnutou splatnosťou, resp. s výpovednou lehotou.

Úrokové miery z vkladov domácností

Začiatkom 1. polroka úrokové sadzby z vkladov domácností relatívne pružne reagovali na pokles sadzieb na peňažnom trhu a následné zníženie kľúčových sadzieb NBS (s účinnosťou od 1. marca 2005). V ďalších mesiacoch ich úrokové miery viac-menej stagnovali. Najvýraznejšie sa v priebehu prvého polroka znížila úroková sadzba z úsporných vkladov do 3 mesiacov (o 0,84 bodu). Vklady splatné na požiadanie a úsporné vklady s dlhšou viazanosťou zaznamenali miernejšie zmeny. Najvyššie boli úročené vklady s dohodnutou splatnosťou do 1 roka a nad 2 roky. Nárast reálnej úrokovej miery (vypočítanej deflovaním úrokovej miery zo stavu jednoročných vkladov domácností infláciou meranou HICP) bol v 1. polroku 2005 ovplyvnený predovšetkým poklesom inflácie. Aj napriek zníženiu nominálnych úrokových sadzieb tak mala reálna úroková miera v prvom polroku 2005 mierne rastúci trend.

Vývoj úrokových sadzieb peňažného trhu

Vývoj úrokových sadzieb peňažného trhu zaznamenal v 1. polroku 2005 výrazné zmeny, keď počiatočná volatilita dlhších sadzieb bola zapríčinená vývojom na devízovom trhu. Na nadmerné posilňovania slovenskej koruny začiatkom roka NBS reagovala jednak formou devízových intervencií, vo februári však pristúpila aj k využitiu nástrojov peňažného trhu. Z uvedeného dôvodu NBS odmietla v štyroch po sebe nasledujúcich repo tendroch všetky ponuky a nevypísala dve aukcie PP NBS. Neakceptovanie ponúk v tendroch spôsobovalo skokový pokles sadzieb peňažného trhu. Takto vytvorený vysoký prebytok dennej likvidity, doplnený o skonvertované prostriedky z devízových intervencií, spôsobil na konci februára pokles celej výnosovej krivky pod úroveň úrokovej sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody.

Obchodovanie na medzibankovom trhu s depozitmi sa v tom čase obmedzilo na uzatváranie obchodov so splatnosťou od jedného dňa do jedného týždňa. V prípade jednodňových obchodov dochádzalo len k minimálnej aktivite a viackrát sa zopakovala situácia, keď neboli uzatvorené žiadne obchody. Po aktivitách NBS na peňažnom trhu stratili úrokové sadzby vypovedaciu schopnosť a očakávania vychádzali len z presunov výnosovej krivky peňažného trhu, aktuálnych cien FRA, prípadne zo swapovej krivky. Na vývoj výmenného kurzu koruny ako aj tendenciu k pokračujúcemu posilňovaniu reagovala BR NBS na konci februára znížením kľúčových sadzieb na úroveň 2,0% pre jednodňové sterilizačné obchody, 4,0% pre jednodňové refinančné obchody a 3,0% pre dvojtýždňové REPO tendre s obchodnými bankami, čím zároveň dosiahla zúženie rozpätia medzi jednodňovými sadzbami NBS z 3 na 2 percentuálne body.

Po znížení kľúčových sadzieb začala NBS postupne v tendroch akceptovať časť dopytu, na čo reagoval medzibankový trh oživením obchodovania. Stabilizácia situácie na peňažnom trhu sa prejavila pretrvávajúcim zvyšovaním úrovne ceny depozitov. Prorastové zmeny korunových pozícií zo strany zahraničných subjektov a vyhlásenie NBS o pripravenosti reagovať s cieľom zabrániť nadmernému posilneniu slovenskej koruny. V dôsledku obáv pred možnými negatívnymi dôsledkami niektorých ekonomických parametrov na vývoj inflácie bankový sektor postupne v priebehu druhého štvrťroku prehodnocoval očakávania ďalšieho znižovania sadzieb zo strany NBS. Úroková krivka peňažného trhu stratila dovtedyprevažujúci výrazne inverzný charakter a stabilizovala sa v úzkom pásme od 2,5 až 3%. Kótovane hodnoty FRA kontraktov potvrdzovali, že prípadné ďalšie korekcie sadzieb smerom nadol anticipujú komerčné banky na konci tretieho resp. štvrtého štvrťroka tohto roka.