Emisná, kurzová a úroková politika NBS v roku 2005
Emisná politika
Štátne dlhopisy
S účinnosťou od 1. januára 2005 začala aukcie štátnych cenných papierov vykonávať Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), ktorá k tomu začala využívať systém Reuters. V súlade s publikovaným harmonogramom vydávania štátnych dlhopisov na rok 2005 pokračovala ARDAL v navyšovaní štyroch emisií otvorených v roku 2004 a začala jednu novú, 7-ročnú emisiu, s nulovým kupónom so štandardnou hodnotou emisií z roku 2004 (t.j. 40 mld. Sk). Na krytie splatného dlhu v 1. polroku 2005 sa na domácom kapitálovom trhu uskutočnilo 11 aukcií so štátnymi dlhopismi, z ktorých 9 bolo úspešných. Pri dvoch aukciách štátnych dlhopisov ARDAL odmietla požiadavky investorov na výnosy. Celková emitovaná suma v 1. polroku 2005 dosiahla 43,6 mld. Sk (medziročné zvýšenie o 39,6%, t.j. o14,5 mld. Sk).
1. polrok 2004 (mld. Sk)Počet emisií
1. polrok 2005 (mld. Sk)Počet emisií
3-ročné 25,91
5-ročné, pohyblivý kupón (12M BRIBOR) 2,3113,71
5-ročné, fixný kupón 7,7118,71
7-ročné, nulový kupón 2,21
10-ročné 4,814,11
15-ročné 7,314,91
V sledovanom období najväčší podiel emitovaných dlhopisov pripadol na päťročné, 51,0% na 5-ročnú emisiu s pevným kupónom a 21,6% na 5-ročnú s pohyblivým kupónom (12M Bribor). Ďalej nasledovali 10-ročná emisia, ktorá tvorila 11,3%, 15-ročná emisia 10,1% a novootvorená 7-ročná emisia tvorila 6,0%. Celkový dopyt po ŠD v 1. polroku 2005 dosiahol 109,0 mld. Sk (medziročný nárast o 39,6%). Priemerná suma emisie bola 5,1 mld. Sk, pričom v 1. polroku 2004 bola 3,7 mld. Sk. Toto výrazné zvýšenie veľkosti emisií v porovnaní s 1. polrokom 2004 bolo ovplyvnené nevypísaním emisií štátnych pokladničných poukážok.
Výplata a splátky štátnych dlhopisov
V 1. polroku 2005 boli vyplatené výnosy a menovitá hodnota štátnych dlhopisov v celkovej hodnote 29,9 mld. Sk. Z toho vyplatené výnosy predstavovali 11,5 mld. Sk, pričom 78,3% (9,0 mld. Sk) bolo vyplatených domácim investorom a 21,7% (2,5 mld. Sk) zahraničným investorom. V medziročnom porovnaní bol v 1. polroku 2005 pri výplate výnosov zaznamenaný nárast ako u zahraničných (o 44,4%), tak aj u domácich investorov (o 14,3%). V 1. polroku 2005 bolo celkovo vyplatených o 18,6% viac výnosov zo štátnych dlhopisov ako v rovnakom období minulého roka (9,7 mld. Sk). V hodnotenom období boli splatené 3 emisie v objeme 18,4 mld. Sk, z toho 25% (4,6 mld. Sk) zahraničným investorom a 75% (13,8 mld. Sk) domácim investorom. Suma menovitej hodnoty v 1. polroku 2005 bola v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2004 o 40,8% nižšia, čo sa ovplyvnilo aj pokles výplat zahraničným investorom o 43,9% a domácim investorom o 39,7%.
Neštátne dlhopisy
V 1. polroku 2005 bolo vydaných 17 neštátnych emisií dlhopisov v celkovej sume 8,4 mld. Sk (medziročný pokles o 4 emisií t.j. o 1,1 mld. Sk.) Z celkového počtu vydaných emisií v 1. polroku 2005 bolo 7 emisií hypotekárnych záložných listov (HZL) v sume 5,4 mld. Sk. Oproti rovnakému obdobiu roku 2004 došlo k poklesu vydaných emisií o 4 emisie (o 2,1 mld. Sk). Emitentmi boli Tatrabanka, Slovenská sporiteľňa, OTP Banka, VÚB, Unibanka, Istrobanka. Podnikové dlhopisy boli vydané v objeme 3,3 mld. Sk (10 emisií). V medziročnom porovnaní došlo v počte emisií k nárastu o 1 emisiu (o 1 mld. Sk). V priebehu 1. polroka nebola vydaná žiadna emisia v cudzej mene.
Obchodovanie s dlhopismi
Celkový objem obchodov s dlhopismi za 1. polrok 2005 dosiahol 493,6 mld. Sk, čo znamenalo nárast o 246,1% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Podiel objemu obchodov so štátnymi dlhopismi predstavoval 99,8% a v 1749 transakciách dosiahol 492,8 mld. Sk. Najobchodovanejšími titulmi na kótovanom trhu boli štátne dlhopisy – série 142, 188 a séria 144. Spomedzi kótovaných neštátnych dlhopisových emisií sa najviac obchodovalo s HZL VÚB XIV. a dlhopisom B.O.F. Na regulovanom voľnom trhu najobchodovanejším podnikovým dlhopisom bol dlhopis Technologické centrum.
Najväčší objem obchodov v rámci kurzotvorných transakcií zaznamenala emisia ŠD série 203. K poslednému obchodnému dňu 1. polroka 2005 bolo v module tvorcov trhu (MTT) možné obchodovať s 10 emisiami štátnych dlhopisov, so 4 emisiami podnikových dlhopisov a so 4 emisiami HZL. Objem obchodov dosiahol 3,4 mld. Sk v 31 transakciách, čo predstavovalo 62,7% podiel na všetkých kurzotvorných transakciách s dlhopismi. Hodnota trhovej kapitalizácie dlhových emisií k poslednému obchodnému dňu 1. polroka bola 398,2 mld. Sk, čo predstavovalo medziročný nárast o 19,1%, z toho 376,6 mld. Sk tvoria kótované emisie, čo v medziročnom porovnaní znamenalo nárast o 20,9%. SDXG za verejný sektor, reprezentovaný štátnymi dlhopismi, uzatváral 1. polrok 2005 na úrovni 110,60 (cenový) a 117,8 (vývojový) s výnosom do splatnosti 3,10% a s duráciou 4,6 roka. Subindex SDXG(5) bol na úrovni 107,3 (cenový) a 113,2 (vývojový) s výnosom do splatnosti 2,7 a s duráciou 2,6 roka a dlhodobý subindex SDXG(>5) na úrovni 114,1 (cenový) a 122,6 (vývojový) s výnosom do splatnosti 3,30 a s duráciou 7,3 roka. SDXG za súkromný sektor, reprezentovaný podnikovými dlhopismi a HZL, uzatváral 1. polrok na úrovni 103,5 (cenový) a 113,2 (vývojový) s výnosom do splatnosti 3,57% a s duráciou 3,1 roka. Hodnota krátkodobého subindexu SDXG(5) predstavovala 102,0 (cenový) a 112,1 (vývojový) pri výnose do splatnosti 3,31% a hodnote durácie 2,0 roky a dlhodobého subindexu SDXG(>5) na úrovni 109,1 (cenový) a 115,9 (vývojový) pri výnose do splatnosti 4,8% a durácii 6,6 rokaIndex SDX
Zložka SDX pre dlhopisy bánk a spoločností uzatvárala posledný obchodný deň 1. polroka na úrovni 266,7% nominálnej hodnoty svojho portfólia pri priemernom výnose do splatnosti. 3,73% a durácii 1,4 roka. V medziročnom porovnaní index zaznamenal zisk 9,33% oproti uzatváracej hodnote 1. polroka 2004. Minimum 259,7% index dosiahol 10. januára, maximum 266,9% 23. júna 2005. Priemerná cena portfólia štátnych dlhopisov v báze SDX ku koncu júna bola 254,0% t.j. nárast o 11,4% za rok, pričom hodnota priemerného výnosu predstavovala 2,88% a durácia 4,3 roka. Minimum 239,5% dosiahla táto zložka 10. januára, maximum 254,0% 29. júna.
Obchodovanie s akciami
K poslednému obchodnému dňu 1. polroka boli uzatvorené obchody s 360 emisiami akcií (269 emitentov) vrátane emisií podielových listov. Z toho so 6 emisiami na kótovanom hlavnom trhu, s 8 na kótovanom paralelnom trhu a s 346 na voľnom trhu. Kótovaný nový trh bol aj ku koncu júna 2005 bez jedinej emisie akcií. Trhová kapitalizácia všetkých obchodovateľných emisií majetkových cenných papierov registrovaných na burzových trhoch medziročne vzrástla o 53,1% na 167,3 mld. Sk. Reálna trhová kapitalizácia, t.j. trhová kapitalizácia tej časti akcií, s ktorými bol uskutočnený aspoň jeden kurzotvorný obchod, s výnimkou akcií investičného fondu a podielových listov, vzrástla o 75,2% a v poslednom obchodnom dni predstavovala 153,4 mld. Sk. Trhová kapitalizácia kótovaného trhu predstavovala 91,8 mld. Sk (medziročný nárast o 129,1%). V module tvorcov trhu (MTT) nebola ku koncu 1. polroka zaradená žiadna emisia akcií.
Emisný plán pamätných mincí na rok 2005
Por. č. Pamätná minca - námet Predpokladaný termín emisie
1. Pamätná strieborná minca nominálnej hodnoty 500 Sk emitovaná 31. marca 2005
Ochrana prírody a krajiny - Národný park Slovenský kras
2. Pamätná strieborná minca nominálnej hodnoty 200 Sk emitovaná 13. júla 2005
Bratislavské korunovácie - 350. výročie korunovácie Leopolda I.
3. Pamätná zlatá minca nominálnej hodnoty 5 000 Sk november 2005
Bratislavské korunovácie – 350. výročie korunovácie Leopolda I.
4. Pamätná strieborná minca nominálnej hodnoty 200 Sk december 2005
Podpísanie Bratislavského mieru po víťazstve vojsk Napoleona I. v bitke pri Slavkove – 200. výročie
Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk Ochrana prírody a krajiny Národný park Slovenský kras
Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Bol vyhlásený v roku 2002 na výmere 34 611 ha a je najväčším krasovým územím Slovenska. Vyznačuje sa množstvom krasových foriem, kaňonovitými dolinami rieky Slaná a Štítnického potoka, jaskyňami a priepasťami. Charakteristické pre túto oblasť sú Zádielska a Hájska tiesňava, ako aj známe a hojne navštevované jaskyne Gombasecká, Jasovská a Domica. Raritou je Silická ľadnica, priepasť so stálou ľadovou výzdobou.
Rôznorodosťou flóry patrí k najbohatším oblastiam strednej Európy; známy je najmä vzácny kandík psí. Z botanického hľadiska sú najdôležitejšie endemické druhy, napríklad rumenica turnianska a chudôbka drsnoplodá Klášterského. Národný park je jedným z ornitologicky najvýznamnejších území Slovenska a je v ňom aj pestré zastúpenie ostatného živočíšstva. Pozoruhodný je výskyt všetkých 24 druhov netopierov z územia Slovenska.
Lícna strana:
Na líci mince sú v hornej časti v polkruhu zobrazené dve strnádky cia, sediace na konári stromu. Pod nimi je nominálna hodnota 500 Sk a pod ňou je umiestnený štátny znak. Pri spodnom okraji mince je názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA.
Rubová strana:
Na rube mince je zobrazená kvapľová jaskyňa a v popredí kvet kandík psí. Pod kvetom je letopočet razby 2005. Pri spodnom okraji mince je uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS. Iniciálky autorky výtvarného návrhu mince Márie Poldaufovej MP a značka Bižuterie Česká Mincovna, štylizované písmená ČM, sú umiestnené v pravej spodnej časti jaskyne.
Údaje o minci
Autor: Mária Poldaufová
Materiál: Ag 925, Cu 75
Hmotnosť: 33,63 g
Priemer: 40 mm
Hrana: reliéfny nápis „OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY“
Výrobca: Bižuterie Česká Mincovna, Jablonec nad Nisou
Rytec: Libuše Franckeová, Ivan Eyman
Náklad: v bežnom vyhotovení 8 500 ks, limitovaný náklad je maximálne 10 000 ks
v proof vyhotovení: 3 600 ks, limitovaný náklad je maximálne 5 000 ks
Emisia: 31. 3. 2005Kurzová politika
Začiatkom roka 2005 pokračoval apreciačný trend výmenného kurzu, keď Národná banka Slovenska reagovala na neprimerané zhodnocovanie slovenskej koruny (Na neprimeranom zhodnocovaní koruny sa podieľal najmä prílev krátkodobého kapitálu spojený s tzv. konvergenčnou hrou a očakávaniami ďalšej apreciácie kurzu) priamymi intervenciami na devízovom trhu spolu s využitím nástrojov peňažného trhu. Koncom februára, kedy pretrvával vplyv rôznych faktorov pôsobiacich na dynamické zhodnocovanie sa slovenskej koruny voči euru, Banková rada NBS rozhodla o znížení kľúčových úrokových sadzieb pre dvojtýždňové REPO tendre na 3%, pre jednodňové refinančné obchody na 4% a pre jednodňové sterilizačné obchody na 2% s účinnosťou od 1. marca.
Tendencia k pokračujúcemu posilňovaniu bola dôsledkom pôsobenia krátkodobého kapitálu, motivovaného očakávaniami ďalšieho posilňovania kurzu koruny voči euru, ako aj kladným úrokovým diferenciálom a nebola tak v súlade s rovnovážnym vývojom výmenného kurzu slovenskej koruny. Nadmerné zhodnocovanie slovenskej koruny by mohlo spôsobiť prílišné a neodôvodnené zníženie inflácie na úkor rastu ekonomiky a mohlo by ohroziť plnenie inflačného cieľa v strednodobom horizonte.
Koncom 1. štvrťroka bol na devízových trhoch zaznamenaný volatilný vývoj v dôsledku depreciačného trendu výmenných kurzov okolitých krajín, kedy NBS pristúpila v apríli k podpore slovenskej koruny formou priamych intervencií. Následne tak došlo ku koncu 1. polroka k opätovnej stabilizácii úrovne výmenného kurzu slovenskej koruny.
Výmenný kurz slovenskej koruny voči euru k ultimu 1. polroka 2005 posilnil o 1,1% (z 38,796 SKK/EUR 31. decembra 2004 na 38,370 SKK/EUR 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 2,9%. Voči americkému doláru sa slovenská koruna oslabila o 11,7% (z 28,496 SKK/USD 31. decembra 2004 na 31,825 SKK/USD 30. júna 2005), pričom priemerný kurz sa posilnil o 5,1%.
Saldo spotových obchodov zahraničných bánk voči domácim bolo za sledované obdobie záporné (132,52 mil. USD), teda zahraničné banky viac nakupovali domácu a predávali cudziu menu.
a)režim výmenného kurzu
Národná banka Slovenska v 1. polroku 2005 uplatňovala režim plávajúceho výmenného kurzu, pričom výmenný kurz slovenskej koruny sa určoval vo vzťahu k referenčnej mene - euru. Národná banka Slovenska využívala možnosť intervenovať na devízovom trhu s cieľom korigovať nadmernú volatilitu výmenného kurzu slovenskej koruny, resp. reagovať na vývoj výmenného kurzu, ktorý nezodpovedal vývoju makroekonomických fundamentov.
b)nominálny výmenný kurz Sk
Nominálny výmenný kurz slovenskej koruny voči euru sa v 1. polroku 2005 zhodnotil o 1,1%, keď 30. júna 2005 dosiahol 38,370 SKK/EUR. Naopak vplyvom vývoja krížového kurzu USD/EUR na svetových trhoch sa výmenný kurz slovenskej koruny voči americkému doláru nominálne znehodnotil o 11,7%, keď ku koncu 1. polroka bol na úrovni 31,825 SKK/USD.
c)nominálny a reálny efektívny výmenný kurz Sk
(Metodika výpočtu indexov nominálneho a reálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER a REER) je prevzatá od MMF. Používa priemerné mesačné kurzy slovenskej koruny a mien partnerov voči doláru. Je založená na báze indexu cien výrobcov PPI (cien produktov priemyselnej výroby PPI manufacturing), východiskového roku 1999 a šestnástich významných obchodných partneroch SR, predstavujúcich spolu zhruba 86 až 89% obratu zahraničného obchodu SR v rokoch 1993-2004: Nemecko, )
Vývoj indexu nominálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny (NEER) v 1. polroku 2005 bol na jednej strane ovplyvnený klesajúcou mierou zhodnotenia priemerného kurzu koruny voči USD (8,6% oproti medziročnému rastu o 12,7% v rovnakom období roku 2004) a na druhej strane rastúcou dynamikou zhodnotenia výmenného kurzu SKK voči EUR (4,3% oproti 2,8%). Priemerná medziročná miera rastu indexu NEER sa oproti 5,5% v 1. polroku 2004 znížila na 2,8%. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) na báze indexu cien výrobcov sa znehodnotil v priemere medziročne o 1,1%, zatiaľ čo v 1. polroku 2004 rástol o 4,2%. Tempo poklesu REER na báze cien produktov priemyselnej výroby, t.j. bez cien nerastných surovín a cien energií, dosiahlo 1,7%, oproti rastu o 3,2% v predchádzajúcom roku.
Úroková politika
základná úroková sadzba NBS9 (úroková sadzba pre dvojtýždňové repo tendre)
od 29.11. 2004 4,00%
od 1. 3. 2005 3,00%
úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie
od 29.11. 2004 5,50%
od 1. 3. 2005 4,00%
úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie
od 29.11. 2004 2,50%
od 1. 3. 2005 2,00%
limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové REPO tendre
od 1. 3. 2005 3,00%Úrokové miery
Klientske úrokové sadzby
Vývoj klientskych úrokových sadzieb bol v sledovanom období ovplyvnený predovšetkým znížením kľúčových sadzieb NBS v roku 2004 (kumulatívne o 2 percentuálne body) a v 1. polroku 2005 (s platnosťou od 1. marca 2005 o 1 percentuálny bod).
Úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam
Vývoj úrokových sadzieb z úverov nefinančným spoločnostiam bol charakterizovaný výraznejším poklesom vo februári, po ktorom nasledovala stagnácia, resp. mierny nárast. Aj napriek zníženiu kľúčových sadzieb NBS s platnosťou od 1. marca 2005 úrokové miery z úverov nefinančných spoločností už ďalej neklesali. Súviselo to pravdepodobne jednak s vývojom sadzieb na peňažnom trhu, ale aj so skutočnosťou, že úrokové miery z úverov nefinančných spoločností takmer dosiahli úroveň eurozóny. Väčšina úverov nefinančným spoločnostiam je krátkodobá (podiel krátkodobých úverov na celkových úveroch nefinančným spoločnostiam predstavoval v prvom polroku priemerne 96%) a reaguje tak relatívne citlivo na vývoj sadzieb na peňažnom trhu. Dokumentuje to aj vývoj v posledných mesiacoch, keď sa postupný nárast trojmesačných sadzieb BRIBOR (k úrovni základnej sadzby NBS) premietol do mierneho rastu úrokových mier z úverov nefinančných spoločností.
Z hľadiska účelu použitia úveru poklesla v 1. polroku najvýraznejšie úroková miera z investičných úverov (o 1,52 bodu) a prečerpaní BÚ (o 1,06 bodu). Celková úroková sadzba z úverov nefinančných spoločností je ovplyvnené najmä úrokovými sadzbami z krátkodobých úverov (s pohyblivou sadzbou a ZFS do 1 roka). Pri pohľade na vývoj úrokových mier z jednotlivých druhov úverov je zrejmé, že úrokové sadzby z krátkodobých úverov (prečerpania BÚ, prevádzkové úvery, ostatné úvery) mali podobný priebeh.
Úrokové sadzby z úverov domácnostiam
Úročenie úverov domácnostiam bolo v priebehu 1. polroka charakterizované klesajúcim trendom, ktorý reflektoval znižovanie kľúčových sadzieb NBS, ako aj dlhodobých sadzieb na trhu štátnych cenných papierov. Znižovanie ceny úverov sa premietlo aj do pokračujúceho rastu ich objemu.
Najvýraznejší pokles úrokovej miery z úverov domácnostiam bol zaznamenaný pri spotrebiteľských úveroch (o 2,04 bodu), ktoré však napriek tomu zostávajú najvyššie úročeným druhom úverov pre domácnosti. Výraznejšie sa znížili aj ceny úverov na nehnuteľnosti (o 1,23 bodu).
V rámci úverov na nehnuteľnosti sa znížila predovšetkým cena hypotekárnych úverov (pokles oproti decembru 2004 o 1,70 percentuálneho bodu). Aj keď úroková miera väčšiny úverov na nehnuteľnosti má pohyblivú sadzbu, resp. počiatočnú dobu fixácie do 1 roka, sú tieto úrokové miery ovplyvňované predovšetkým vývojom dlhodobých sadzieb na trhu ŠCP. Na zmeny kľúčových sadzieb NBS reagujú menej pružne. Dokumentuje to aj vývoj v roku 2004, keď sa zníženie základnej sadzby NBS (kumulatívne o 2 percentuálne body) nepremietlo do úročenia úverov na nehnuteľnosti. Tie začali klesať až neskôr a kopírovali tak postupné znižovanie výnosov desaťročných štátnych dlhopisov.
Z hľadiska fixácie sadzby bol zaznamenaný najvýraznejší pokles úrokovej miery z úverov s fixáciou sadzby viac ako 5 rokov (so ZFS nad 10 rokov o 1,73 bodu a so ZFS nad 5 do 10 rokov o 1,37 bodu) a z úverov s pohyblivou sadzbou a ZFS do 1 roka (o 0,68 bodu).
Úrokové miery z vkladov nefinančných spoločností
Po výraznejšom náraste úrokových mier z vkladov nefinančných spoločností v januári 2005 nastala v ďalšom mesiaci korekcia a návrat ku klesajúcemu trendu. Ten sa však v nasledujúcom období zastavil a úrokové miery sa držia na viac-menej stabilnej úrovni. Naďalej pretrváva stav, kedy sú vyššie úročené krátkodobé a neviazané vklady ako dlhodobejšie vklady s dohodnutou splatnosťou, resp. s výpovednou lehotou.
Úrokové miery z vkladov domácností
Začiatkom 1. polroka úrokové sadzby z vkladov domácností relatívne pružne reagovali na pokles sadzieb na peňažnom trhu a následné zníženie kľúčových sadzieb NBS (s účinnosťou od 1. marca 2005). V ďalších mesiacoch ich úrokové miery viac-menej stagnovali. Najvýraznejšie sa v priebehu prvého polroka znížila úroková sadzba z úsporných vkladov do 3 mesiacov (o 0,84 bodu). Vklady splatné na požiadanie a úsporné vklady s dlhšou viazanosťou zaznamenali miernejšie zmeny. Najvyššie boli úročené vklady s dohodnutou splatnosťou do 1 roka a nad 2 roky. Nárast reálnej úrokovej miery (vypočítanej deflovaním úrokovej miery zo stavu jednoročných vkladov domácností infláciou meranou HICP) bol v 1. polroku 2005 ovplyvnený predovšetkým poklesom inflácie. Aj napriek zníženiu nominálnych úrokových sadzieb tak mala reálna úroková miera v prvom polroku 2005 mierne rastúci trend.
Vývoj úrokových sadzieb peňažného trhu
Vývoj úrokových sadzieb peňažného trhu zaznamenal v 1. polroku 2005 výrazné zmeny, keď počiatočná volatilita dlhších sadzieb bola zapríčinená vývojom na devízovom trhu. Na nadmerné posilňovania slovenskej koruny začiatkom roka NBS reagovala jednak formou devízových intervencií, vo februári však pristúpila aj k využitiu nástrojov peňažného trhu. Z uvedeného dôvodu NBS odmietla v štyroch po sebe nasledujúcich repo tendroch všetky ponuky a nevypísala dve aukcie PP NBS. Neakceptovanie ponúk v tendroch spôsobovalo skokový pokles sadzieb peňažného trhu. Takto vytvorený vysoký prebytok dennej likvidity, doplnený o skonvertované prostriedky z devízových intervencií, spôsobil na konci februára pokles celej výnosovej krivky pod úroveň úrokovej sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody.
Obchodovanie na medzibankovom trhu s depozitmi sa v tom čase obmedzilo na uzatváranie obchodov so splatnosťou od jedného dňa do jedného týždňa. V prípade jednodňových obchodov dochádzalo len k minimálnej aktivite a viackrát sa zopakovala situácia, keď neboli uzatvorené žiadne obchody. Po aktivitách NBS na peňažnom trhu stratili úrokové sadzby vypovedaciu schopnosť a očakávania vychádzali len z presunov výnosovej krivky peňažného trhu, aktuálnych cien FRA, prípadne zo swapovej krivky. Na vývoj výmenného kurzu koruny ako aj tendenciu k pokračujúcemu posilňovaniu reagovala BR NBS na konci februára znížením kľúčových sadzieb na úroveň 2,0% pre jednodňové sterilizačné obchody, 4,0% pre jednodňové refinančné obchody a 3,0% pre dvojtýždňové REPO tendre s obchodnými bankami, čím zároveň dosiahla zúženie rozpätia medzi jednodňovými sadzbami NBS z 3 na 2 percentuálne body.
Po znížení kľúčových sadzieb začala NBS postupne v tendroch akceptovať časť dopytu, na čo reagoval medzibankový trh oživením obchodovania. Stabilizácia situácie na peňažnom trhu sa prejavila pretrvávajúcim zvyšovaním úrovne ceny depozitov. Prorastové zmeny korunových pozícií zo strany zahraničných subjektov a vyhlásenie NBS o pripravenosti reagovať s cieľom zabrániť nadmernému posilneniu slovenskej koruny. V dôsledku obáv pred možnými negatívnymi dôsledkami niektorých ekonomických parametrov na vývoj inflácie bankový sektor postupne v priebehu druhého štvrťroku prehodnocoval očakávania ďalšieho znižovania sadzieb zo strany NBS. Úroková krivka peňažného trhu stratila dovtedyprevažujúci výrazne inverzný charakter a stabilizovala sa v úzkom pásme od 2,5 až 3%. Kótovane hodnoty FRA kontraktov potvrdzovali, že prípadné ďalšie korekcie sadzieb smerom nadol anticipujú komerčné banky na konci tretieho resp. štvrtého štvrťroka tohto roka.
Zdroje:
- www.nbs.sk
|
