Úvod

Dlhodobý rozvoj spoločnosti závisí hlavne od dvoch dôležitých faktorov: slobodného myslenia a rozvoja znalostí. Najdôležitejšou silou, ktorá rozvíja spoločnosť ekonomicky, sú znalosti a schopnosti vytvárať kapitál, nie sám kapitál. Iba vzdelávaním a zbieraním znalostí a skúseností môžeme získať schopnosť tvoriť kapitál a rozvíjať spoločnosť. Bohatstvo a úspech podniky dosahujú čoraz viac práve tým, že inovujú, hľadajú nové, prevratné riešenia a príležitosti, ako tým, že vykonávajú dokonalý benchmarking a kopírujú svojich konkurentov.

Znalostná ekonomika

Znalostná ekonomika je ekonomika, v ktorej zohráva prioritnú úlohu schopnosť ekonomických subjektov zhodnotiť svoj "kapitál znalostí", t.j. vytváranie pridanej hodnoty vďaka zužitkovaniu spoločne získaných vedomostí a skúseností a ich ďalšie rozvíjanie a výmena s ostatnými. Nové vedecké poznatky sa rýchlejšie dostávajú vďaka IKT do ekonomických procesov. Nové materiály, výrobné technológie, príprava a riadenie výrobných procesov zvyšujú na jednej strane požiadavky na vedomosti ľudí, ale na druhej strane zvyšujú efektívnosť výroby a konkurencieschopnosť vyrobených produktov. Zvyšuje sa podiel pridanej hodnoty do vyrobených produktov, čo je mimoriadne dôležité predovšetkým pre tie krajiny, ktoré neoplývajú bohatstvom materiálnych zdrojov. Vo vyspelých krajinách prispievajú nové “vysoké technológie” (High-tech) 20 – 50 % do ekonomického rastu. Mení sa spôsob finančných transakcií, ale aj spôsob obchodovania.

Znalostná ekonomika je tretím stupňom rozvoja spoločnosti. Ľudstvo sa vyvíjalo sa od agrárnej spoločnosti k priemyselnej. To, čo momentálne definuje ekonomiku krajiny a zároveň ovplyvňuje aj jej sociálnu úroveň, je schopnosť využívať ľudský potenciál a jeho vedomosti na generovanie kapitálu. Toto je pracovná definícia znalostnej ekonomiky. Odpoveď na otázku, ako ju naozaj identifikovať, je oveľa ťažšia.

Kde a kedy znalostná ekonomika vznikla?

Pri hľadaní odpovede na otázku „kde“ treba sledovať vznik a rozvoj IT. Takže v USA. No odpovedať na otázku „kedy“ nie je jednoduché. Veľa vecí totiž pôsobilo navzájom. Rozvoj technológií spôsobil, že vedomosť sama sa stala obchodovateľným tovarom. Keď niečo viem, môžem napríklad sedieť v New Yorku a podeliť sa o túto znalosť v reálnom čase s hocikým na svete alebo ju využiť ako konkurenčnú výhodu na trhu. Technológie zohrali veľmi dôležitú úlohu. IT sa všeobecne začali intenzívne rozvíjať na konci 70. a začiatkom 80. rokov.

Rozvoj IT spôsobil, že čoraz viac ľudí sa začalo živiť obchodom s informáciami. Následne to stimulovalo vznik „dodávateľských“ pracovných miest na trhu práce. Títo ľudia asistovali obchodníkom s informáciami. A zrazu sa objavili ekonomiky ako írska a fínska, v ktorých podiel ľudí pracujúcich v tomto sektore prevýšil počet zamestnancov tradičných sektorov – poľnohospodárstva, papierenského priemyslu a podobne.

Tradícia – nepriateľ znalostnej ekonomiky

Skutočným nepriateľom môže byť aj to, že spoločnosť znalostnú ekonomiku neprijme. Odmietne ju, lebo to nie je jej kultúra, história, tradícia. Ďalším problémom je, že ľahko možno ignorovať potrebu rozvíjať v ľuďoch duch podnikania. Najmä vtedy, keď vláda musí riešiť problémy – musí deliť peniaze medzi cesty, nemocnice a školy. Ak má dosť finančných prostriedkov, nie je to problém. Ale ak je koláč malý, pokušenie financovať cesty a nemocnice a nie školy je veľké. A pochopiteľné.

Ako konkrétne ovplyvnila znalostná ekonomika bežný život firmy?

Vo veľkej miere sa prejavuje hlavne pri manažmente ľudských zdrojov. Firma starého štýlu mala presný začiatok aj koniec pracovného času. Nič také už neexistuje. Firmy, ale napríklad aj Svetová banka, zmenili spôsob práce. Vo väčšine moderných firiem dávajú svojim zamestnancom na výber. Je ich individuálnou zodpovednosťou, ako si rozvrhnú pracovný čas. Firmu zaujíma, aby si zamestnanec urobil svoju prácu. A keď je jej predmetom znalosť, informácia, dá sa ľahko skontrolovať, či zamestnanec naozaj niečo produkuje. Znalostná ekonomika priniesla oveľa viac slobody, menej rigidity. Nie všetkým takáto zmena vyhovuje. Niekto potrebuje presné pravidlá a vopred nalinajkované stratégie. Dobrý manažér musí už dnes brať do úvahy, že bude mať takých aj takých zamestnancov a vychádzať im v ústrety.

Keď chceme hovoriť o znalostnej ekonomike, musíme hovoriť o znalostných podnikoch a znalostných inštitúciách, ktoré sa vo svojej činnosti opierajú o kvalitný vzdelávací systém, kooperujúcu vedeckovýskumnú základňu a vyspelú komunikačnú infraštruktúru.

Znalostné inštitúcie a znalostné podniky, to znamená, že znalosti sú vedome uplatňované v procese tvorby produktov alebo pri poskytovaní služieb. Vedomé uplatňovanie znalosti znamená, že proces je riadený, je systémom, ktorý umožňuje znalosti šíriť, vytvárať, získavať. Na to existuje aj termín manažment znalosti.

Manažment znalostí

Manažment znalostí v sebe koncentruje všetky vývojové trendy poslednej doby a navyše sa snaží rozvinúť systematický spôsob, ako intelektuálny kapitál identifikovať, získavať, udržiavať a využívať. Práve vzájomná výmena znalostí významne podporuje prechod k znalostnému podniku. K tomu je však potrebná taká podniková „atmosféra“, v ktorej je získavanie informácií a znalostí, rovnako aj ich vzájomná výmena tou najvyššou prioritou. Bez kolobehu neustáleho objavovania, výmeny a využívania znalostí nemôže podnik existujúci v turbulentnom prostredí obstáť v konkurenčnom boji, pretože práve znalosti sú dnes jedným z najcennejších podnikových aktív. Realizovaný čiastkový prieskum ukázal určitý trend dobrovoľnej výmeny znalostí, ako aj trend uvedomovania si prínosov manažmentu znalostí zo strany podnikov. Práve takéto pozitívne smerovanie podporuje proces prechodu k znalostnému podniku, v ktorom znalosti a intelektuálny kapitál budú nielen konkurenčnou výhodou, ale i predpokladom jeho úspešného fungovania v znalostnej spoločnosti.

Manažment znalostí mení procesy a informačné systémy organizácie a v súvislosti s tým sa riešia také problémy ako integrácia manažmentu znalostí do IIS, znalostná stratégia podniku, typy znalostí, ich súvislosti a praktický význam pre podnik, podnikový znalostný systém a jeho väzby na informačné systémy, technológie pre manažment znalostí a spôsob ich integrácie do informačných systémov, ľudský aspekt manažmentu znalostí, ako motivovať k odovzdávaniu znalostí, znalostní pracovníci, znalostné komunity atď.

V znalostnom manažmente v súčasnosti existuje viacero prístupov k rozpracovávaniu manažmentu znalostí: teoretický, ktorý sa zameriava na definovanie znalosti a jej typológiu, systémový rieši budovanie systému správy a riadenia znalostí, organizačný zabezpečuje znalostných pracovníkov a organizáciu znalostných komunít, personálny je postavený na potrebe práce s ľuďmi a ich motivácie k odovzdávaniu znalostí, technický zabezpečuje podpornú rolu technológii pre správu znalostí a procesný považuje za základ znalostného manažmentu v organizácii znalostný manažment znalostne intenzívnych procesov.

Znalosti

Znalosti sa uplatňovali vo všetkých etapách ekonomických aktivít človeka. Rozhodujúcim faktorom však bola a je miera participácie znalostí na tvorbe nových hodnôt, bohatstva. Pokým donedávna hlavnými produkčnými faktormi boli kapitál a pracovná sila, od polovice minulého storočia sa začínajú čoraz viac presadzovať znalosti.

Aká by mala byť konkurencieschopná znalostná ekonomika Slovenska?

Po prvé: O reformu.

Reforma slúži výkonnej a efektívnej ekonomike. Nikto nám nenaoktrojoval, ako má naša reforma vyzerať. Robíme ju, lebo sme presvedčení, že v tých formách, ktoré existujú dodnes, nemôže byť naša ekonomika dlhodobo udržateľná. Že ekonomika potrebuje poriadok, že potrebuje rast, že potrebuje motiváciu. Znalostná ekonomika bez reformy je voda bez pohára.

Po druhé: O našu tvorivosť.

Slovensko sa teší dôvere investorov. Prijímame rozhodnutia, ktoré investorom umožňujú dlhodobo spájať vlastný úspech so Slovenskom. Je to dobré, pretože ich prítomnosť umožní mnohým občanom Slovenska nájsť príležitosť. Kladiem si však aj otázku, ako sa zasadiť aj o to, aby sa popri montáži väčších celkov viac uplatnila aj naša vlastná pridaná hodnota, náš um, naša tvorivosť, vynaliezavosť, schopnosť nachádzať nové, neortodoxné riešenia.

Po tretie: Infraštruktúra.

Potrebujeme diaľnice. Potrebujeme však aj informačnú infraštruktúru. Takáto informačná infraštruktúra zahŕňa moderné flexibilné školstvo, schopné reagovať na požiadavky trhu. Zahŕňa hardware, ale aj software. Teda nielen počítače pre ďalší rozvoj informačnej spoločnosti a informačných technológií, ale aj postupy, ktoré reagujú na nové výzvy.

A ľudí, ktorí tieto postupy ovládajú.

Po štvrté:

Synergia vládneho a súkromného sektoru. Vektory pôsobenia vlády a súkromného sektoru sa musia posilňovať, nie vzájomne vylučovať.

Informačná spoločnosť

Informačná spoločnosť je víziou novej, modernej spoločnosti, v ktorej informácie majú prioritný význam. Jej vznik/prerod je spôsobený novými informačnými a komunikačnými technológiami (ďalej IKT), ktoré umožňujú rýchlu tvorbu a prenos informácií a vedeckých poznatkov do procesov technologických i sociálnych, čo vedie k zmene spôsobu života každého človeka. Intenzívnym využívaním IKT sa mení charakter spoločnosti z industriálnej na informačnú. Prekážky dané časom a vzdialenosťou boli odstránené sieťami na prenos informácií (napr. telefónnymi, satelitnými, kábelovými), základnými službami pre využívanie sietí (napr. elektronická pošta, Internet) a novými aplikáciami (napr. diaľkové štúdium, práca na diaľku). Rozvoj informačnej spoločnosti dnes už nie je technickým problémom - svojím záberom a dopadmi sa stáva najmä ekonomickým, legislatívnym, regulačným, sociálnym, politickým a etickým problémom.

Informatizácia spoločnosti je systematický proces rozvoja informačnej spoločnosti, t. j. zavádzanie a využívanie informačných technológií do všetkých procesov, v ktorých je vďaka nim možné efektívnejšie využívať zdroje, výrobné prostriedky, ako aj ľudský potenciál. Informatizácia spoločnosti stimuluje ekonomický rast a produktivitu práce, vytvára nové ekonomické aktivity a nové pracovné miesta. Nové informačné a komunikačné technológie odstraňujú geografické bariéry a podporujú proces globalizácie ekonomiky a medzinárodnú spoluprácu.

Informačná spoločnosť, elektronická Európa, elektronické Slovensko

Akčný plán eEurope+

Akčný plán eEurope+ je strednodobá hospodárska koncepcia rozvoja informačnej spoločnosti v krajinách ašpirujúcich na členstvo v EÚ. Akčný plán eEurope+ vychádza a akčného plánu členských krajín EÚ – eEurope. Celý projekt vychádza z podobného akčného plánu prijatého členskými krajinami EÚ. Jeho cieľom je urýchlenie reforiem a modernizácie ekonomík týchto krajín, zlepšenie a zvýšenie ich konkurencieschopnosti vo vyspelej Európe.

Akčný plán vymenúva konkrétne kroky, ktoré je potrebné urobiť, aby sa tento cieľ naplnil. Tieto kroky sú usporiadané systematicky do štyroch oblastí tak, aby pokryli celé široké spektrum problematiky.

1.oblasť - Vybudovanie transparentného a liberalizovaného prostredia, kde sú jasné kompetencie, zodpovednosť v jednotlivých oblastiach informatiky a informačných technológií ako aj implementácia príslušnej legislatívy

-V tejto oblasti je potrebné dokončiť úplnú liberalizáciu telekomunikačného sektora, prevziať a implementovať pripravovaný nový regulačný rámec pre telekomunikačné služby, dokončiť inštitucionálne, kompetenčné a legislatívne zabezpečenie informatizácie.

2.oblasť - Zlepšenie dostupnosti internetu a kvality elektronických služieb pre všetkých občanov

Kroky v tejto oblasti sa zameriavajú najmä na:

-dosiahnutie významnej redukcie taríf za prístup na internet posilnením konkurencie a aj cenovou reguláciou;
-zavedenie digitálnych televíznych služieb vrátane internetu;
-zdokonalenie bezpečnosti on-line transakcií;
-prispôsobenie spoločných základných štandardov pre bezpečnosť čipových kariet;
-lepší prístup aj postihnutých občanov k týmto službám.

3.oblasť - Zvyšovanie kvalifikácie a znalostí všetkých občanov, tak, aby boli schopní tieto moderné technológie využívať – tzv. digitálna gramotnosť sa stáva nevyhnutným predpokladom úspechu vo vzdelávaní, na trhu práce i v ďalších aktivitách

-Zámerom je postupne vybaviť všetky stupne škôl prístupom na internet a k multimediálnym zdrojom, a tak umožniť nadobudnúť základnú digitálnu gramotnosť každému žiakovi do ukončenia povinnej školskej dochádzky;

-V rámci rekvalifikačných kurzov pre pracujúcich umožniť vybudovanie učebných a školiacich stredísk pre rekvalifikačné a postgraduálne vzdelávanie;

-Podporovať systém celoživotného vzdelávania a poskytnúť občanom možnosť priebežného zvyšovania svojich znalostí a zručností vo využívaní práce s informačnými technológiami. Toto je možné zabezpečiť prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania.

4.oblasť - Budovanie a rozvíjanie obsahu Internetu a jeho využívanie

V tejto oblasti je potrebné zamerať sa napríklad na:

-podporu elektronického obchodovania a transakcií (prípravou potrebnej legislatívy, podporou elektronizácie malých a stredných podnikov, pomocou malým a stredným podnikom v začleňovaní elektronického obchodu do ich obchodných stratégií, podporou používania a vzájomného uznávania elektronického podpisu a pod.);

-zavádzanie základných elektronických služieb verejnej správy (vybavovanie žiadostí, povolení, registrácií, finančných operácií a platieb, verejných knižníc);

-zdravotníctvo on-line – (vybudovanie kvalitných spoločných databáz a systému výmeny informácií medzi subjektami v zdravotníctve tak, aby sa občanovi/pacientovi uľahčilo a zjednodušilo využívanie systému zdravotnej starostlivosti);

-životné prostredie – (pre kandidátske krajiny je dôležité vymieňať si informácie s monitorovacími sieťami životného prostredia v európskych krajinách a využívať tieto údaje, pretože zodpovednosť za zlepšovanie životného prostredia je nedeliteľná pre celú Európu).

Slovensko

Akčný plán eEurope+ bol predložený na rokovanie vlády SR ako súčasť materiálu, ktorý sa volá Politika informatizácie spoločnosti v SR a bol vládou SR schválený na jej pravidelnom zasadnutí dňa 13. júna 2001. Predkladateľom materiálu je ministerstvo školstva SR. Tento dokument obsahuje zhrnutie doterajšieho vývoja a diania v SR a predkladá návrh krokov, ktoré je potrebné urobiť. Najdôležitejšie otázky, ktoré je potrebné doriešiť, sa dotýkajú:

•predloženia jasnej vízie toho, akým smerom a spôsobom by sa mala rozvíjať informačná spoločnosť v Slovenskej republike, v súvislosti s dianím v Európskej Únii ako aj vo vyspelých krajinách sveta a v duchu tejto vízie vypracovať stratégiu, ako tento cieľ naplniť,
•vyriešenia vzájomných vzťahov, kompetencií a koordinácie všetkých subjektov, ktoré do tohto procesu spadajú a zasahujú, ako aj prípravy príslušných legislatívnych návrhov, ktoré to umožnia,
•usporiadania a zjednotenia roztrieštených finančných zdrojov, ktoré neumožňujú rozbehnúť komplexnejšie projekty, a tým využiť potenciál informačných technológií pre celkovú modernizáciu štátnej správy a zjednodušenie administratívnych procesov.

Záver

Význam znalostí sa vo svete rýchlo zvýrazňuje. V roku 1900 bol podiel HDP vytvoreného znalosťami na celkovom HDP v Európe asi 10%. Dnes je to vyše 50% a do roku 2020 sa tento pomer odhaduje na 70%. Ak chce byť Slovensko vo svete konkurencieschopné, musí tento trend nie len kopírovať, ale dokonca predbehnúť a samo vytvárať. Koncept znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky výrazne pomohol k napredovaniu a zvýšeniu životnej úrovne v krajinách ako Fínsko, Švédsko alebo Japonsko. V týchto krajinách sú znalosti a inovácie hlavnými motormi rastu, tvorby bohatstva a zamestnanosti vo všetkých odvetviach ich hospodárstva. Tieto krajiny nám môžu slúžiť ako vzor v implementácii konceptu znalostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky do praxe. Budovanie znalostného typu spoločnosti spočíva najmä na vzdelanej a zručnej populácii, efektívnom systéme generovania, šírenia a implementácie zmien a inovácií, ekonomickom a inštitucionálnom rámci vytvárajúcom podmienky na efektívne využívanie vedomostí ale aj na dynamickej informačnej infraštruktúre v krajine.