2)Klasifikácia kontroly

Sú rôzne spôsoby klasifikácie kontroly, ktoré sa opierajú o rozličné hľadiská jej skúmania a členenia. Medzi významné hľadiská a druhy klasifikácie kontroly patria:

Podľa pôvodu kontrolujúcich prvkov (subjektov) a ich vzťahov ku kontrolovanej organizácii sa rozlišuje kontrola

a)vnútorná
b)vonkajšia (externá)

O vnútornú kontrolu ide vtedy, keď kontrolované a kontrolujúce prvky patria k rovnakému systému, resp. podsystému. Interné kontroly zabezpečujú pracovníci organizácie, a to buď priamo vedúci ako súčasť svojej riadiacej práce, alebo nimi poverení pracovníci, resp. útvary.

Vonkajšiu – externú kontrolu uskutočňujú osoby pôsobiace mimo systému, napr. mimo podniku, ktorým nie sú kontrolované objekty organizačne podriadené (orgány štátnej správy), a ktoré kontrolujú niektoré ich stránky či činnosti. Ide tu o previerky dodržiavania externe stanovených, ale pre firmu záväzných právnych predpisov a pod.

Podľa úrovne riadenia môže byť v organizáciách kontrola

a)Na vrcholovej úrovni riadenia
b)Na nižších úrovniach riadenia

Na vrcholovej úrovni riadenia, napr. podniku, je to predovšetkým kontrola plnenia strategických procesov (strategických plánov), ktorá sa zameriava na celkové výsledky jeho hospodárenia.

Kontrola na nižších stupňoch riadenia podniku má zvyčajne charakter operatívnej kontroly. Dôraz sa kladie na vybrané čiastkové oblasti jeho činnosti (výrobu, predaj, finančné hospodárenie a pod.).

Podľa šírky kontrolovaných objektov sa kontrola člení na

a)všeobecnú
b)špecifickú (špeciálnu) kontrolu

Všeobecná kontrola sa týka všetkých stránok činnosti kontrolovaných objektov, napr. podniku alebo jeho organizačných jednotiek, kým špeciálna len niektorej stránky (finančnej činnosti, zachovávania pracovného zákonodarstva, hodnovernosti výsledných údajov atď.).

Podľa štádia činnosti kontrolovaného objektu sa kontrola člení na

a)predbežnú (vstupnú)
b)priebežnú
c)konečnú, výstupnú

Predbežná kontrola sa uskutočňuje predtým, než sa príjme konečné rozhodnutie o úlohe, resp. než začne prebiehať vlastná činnosť, s cieľom predísť nesprávnym alebo neodôvodneným rozhodnutiam či činnostiam. Jednou z hlavných výhod kontroly je, že dovoľuje organizácii korigovať možnosť chybného konania pred odovzdaním a využívaním zdrojov. Jej príkladom sú rozpočty, riadenie podľa cieľov, rozvrhy pracovných aktivít programy výchovy atď.

Priebežná kontrola sa vykonáva v priebehu realizácie prijatých rozhodnutí, čiže počas vykonávania činnosti, keď sa ešte nedosiahli vytýčené výsledky. Jej poslaním je včas odhaliť nedostatky a odchýlky, ktoré bránia splneniu rozhodnutí v plnom rozsahu a v stanovenom čase, a zabezpečiť dosiahnutie žiadúceho výkonu. K tomuto druhu kontroly patrí napr. bežné hodnotenie plnenia úloh, kontrola kvality a pod.

Konečná (výstupná) kontrola sa uskutočňuje po ukončení príslušnej aktivity. Ňou sa preveruje to, ako sa zámery splnili, aké odchýlky vznikli, aké boli príčiny, kto ich zavinil a nakoľko boli rozhodnutia odôvodnené. Medzi úlohy kontroly patrí aj získanie údajov na odstránenie skutočností vplývajúcich na kvalitu plnenia zámerov. Na základe údajov tejto kontroly sa hľadajú možnosti zdokonalenia metód a postupu riadenia, organizačnej štruktúry, noriem atď. Celkové hodnotenie môže ukázať i potrebu, aby sa v budúcnosti vo väčšej miere uplatňovala predbežná a konečná kontrola.

Podľa pravidelnosti sa kontrola člení na

a)pravidelnú (periodickú)
b)nepravidelnú

Pravidelná kontrola sa robí predovšetkým tam, kde treba sústavne zisťovať rozdiely medzi skutočným plnením a plánom a na tomto základe realizovať korekcie.
Nepravidelná kontrola vyplýva z potreby preveriť niektoré skutočnosti vznikajúce v organizácii.