1.Podstata a obsah kontroly
2.Klasifikácia kontroly
3.Fázy kontrolného procesu
4.Hodnotenie zmeny a riešenie problémov
5.Príklady

1)Podstata a obsah kontroly

Kontrola završuje celkový proces riadenia. Kontrola je úzko spojená s plánovaním a zároveň s rozhodovaním.

Plány sú podnetom na konanie. To sa musí monitorovať, aby sa zabezpečilo, že sa postupuje v súlade s cieľmi a zámermi plánov. Monitorovanie je jadrom kontrolnej funkcie.

Kontrolu nechápeme len ako akúsi preverovaciu činnosť alebo porovnávanie konečného výsledku s plánovaním, ale aj tak, že zahŕňa jednak uvedenú činnosť a jednak aj proces regulácie, pričom sa pri nej osobitne zdôrazňuje analytický charakter a prijímanie konkrétnych opatrení.

Poslaním kontroly je včas a hospodárne zistiť odchýlky v riadenom procese, predstavujúce rozdiel medzi zámerom a jeho realizáciou, ktoré môžu byť pozitívne alebo negatívne, ich rozbor a na základe toho prijatie záverov a ich uplatnenie.

Úlohou kontroly (kontrolného procesu) je:

a)zisťovanie skutočného vývoja riadeného objektu a zistenie konečného výsledku
b)porovnávanie skutočného vývoja s vývojom, ktorý bol určený rozhodnutím riadiaceho subjektu, zisťovanie prípadných odchýlok od určeného vývoja, ako aj ich príčin
c)vyvodzovanie záverov pre ďalšie rozhodovanie, a to jednak s cieľom odstrániť nežiadúce odchýlky a ich príčiny, alebo zmeniť pôvodné rozhodnutie, ak sa v priebehu kontroly ukáže ako nesprávne, jednak s cieľom využiť poznatky o príčinách pozitívnych odchýlok

Vzťah kontrolovania k plánovaniu

Kontrolný proces umožňuje poznávať dynamickú rovnováhu medzi žiadúcim stavom a skutočnosťou a zároveň je podmienkou, aby sa táto rovnováha realizovala novými rozhodnutiami riadiaceho subjektu a novým ovplyvňovaním riadeného subjektu.

Kontrola sa vyznačuje týmito hlavnými znakmi:

a)je potrebná na meranie a zhodnotenie výkonnosti organizácie a jej častí
b)predstavuje dynamický a stále prebiehajúci proces
c)týka sa všetkých stránok organizácie
d)kontrolný proces v podniku je rovnaký bez ohľadu na to, čo je jeho objektom a kto ho vykonáva

Kontrola (kontrolný proces) úzko súvisí s informáciami a s informačným procesom. Pracuje s 3 typmi informácií. Sú to:

-z okolia, ktoré majú charakter všeobecne platných noriem alebo predpisov
-zo sústavy plánov, ktoré opisujú predpokladané výstupy jednotlivých podnikových podsystémov
-o skutočnom priebehu procesov

Výstupy kontrolného systému majú charakter hlásení opisujúcich priebeh kontrolovaných procesov, ako aj charakter navrhovaných opatrení.

Sú 2 základné spôsoby vykonávania kontroly:

vnútená kontrola
samokontrola

Vnútená kontrola – je často jadrom kontrolnej funkcie, spočíva na dôslednom dozeraní na podriadených, využívaní formálnych kontrolných nástrojov a na hierarchickej štruktúre kontrolórov. Zamestnanci ju rešpektujú najmä pod vplyvom rôznych stimulov a sankcií.

Samokontrola – môže byť samokontrolou riadiaceho subjektu (kontroluje napr. správnosť svojich rozhodnutí) a samokontrolou riadeného subjektu (kontroluje napr. kvalitu výsledkov svojej práce). Istá samokontrola patrí ku každej činnosti, a teda aj ku každému rozhodovaniu ako jeho vlastná spätná väzba. Jej uplatňovanie zvyšuje úlohu človeka v pracovnom procese, skvalitňuje a zlacňuje riadenie. Pri samokontrole ako osobitnom variante kontroly sa kladie veľký dôraz na stanovenie vysokých, ale splniteľných úloh, pričom kontrola ich plnenia sa ponecháva zamestnancom. Orientácia na dôveru voči zamestnancom a samokontrolu sa vo svete dnes popularizuje ako prístup „teórie Z“. Ide o interný motivačný prístup, spojený s osvojením si (internalizáciou) cieľov organizácie zamestnancami.

Každý z dvoch krajných variantov kontroly zodpovedá určitým podmienkam, pričom zvolený prístup ku kontrole sa musí prispôsobiť podstate vykonávanej úlohy.