Metodológia ekonómie

Při aplikácii vedeckých metód skúmania ekonómie sa vychádza z nasledujúcich fáz:
• proces pozorovania a analýzy ekonomických javov
• pozorovania ekonomických javov z hľadiska ich vývoja
• analýza – metódami dedukcie a predikcie su vyhodnocované spôsoby ekonomického správania sa
• proces hypotéz – na základe pozorovania a analýz sa vytvárajú predpokladay správania sa ekonomických subjektov
• proces testovania – overenie výsledkov hypotéz v praxi;
• proces interpretácie – uvedenie získaných poznatkov do praxe;
• proces syntézy. Metodologické úskalia

Sú to rôzne chybné predpoklady, ktoré sa stávajú nástrahami. Ich nerozpoznanie môže viesť k zavádzajúcim a nesprávnym poznatkom a chybným záverom v rozhodovacích procesoch. • predpoklad „ceteris paribus“
(„pri rovnakých ostatných podmienkach“)
Tento predpoklad, že kľúčovým postupom na identifikáciu jednej premennej je zachovať ostatné premenné nezmenené, teda že skúmaný faktor sa mení, zatiaľ čo ostatné faktory sú konštantné. • omyl „post hoc“
(„potom, teda preto“)
Chybný predpoklad, že ak prvý jav predchádza druhému, tak prvý jav je príčinou druhého javu. Skúmanie relácií príčin a dôsledkov a ich vzájomného vzťahu. • klam kompozície
celok nemusí byť vždy súčtom častí
Nesprávny predpoklad, že ak je niečo dobré pre jednotlivca, automaticky bude výhodné pre celú spoločnosť. Pravdou však je, že záujmy jednotlivca nemusia byť v súlade so záujmom skupiny.

• subjektivita
Posudzovanie ekonomickej reality na základe subjektívnych osvojených poznatkov, čím dochádza k strate schopnosti pochopiť tých, subjekty stojace na inej poznatkovej platforme, t.j. zajatie vo vlastných teoretických názoroch.

• neurčitosť
Ekonomické zákony majú charakter pravdepodobnostných zákonov (platia len v priemere a nie pre každý jednotlivý prípad), z toho vyplýva, že sa nevylučujú značné individuálne rozdiely v správaní jednotlivých ekonomických subjektov.


Mikroekonómia a makroekonómia

Mikroekonómia analyzuje a popisuje správanie sa jednotlivých subjektov
(príčiny uprednostňovania jednotlivých statkov, rozhodovanie sa pri voľbe statkov, pri rôznych obmedzeniach), podnikov (príčiny ponúk určitý druhov tovarov, ovplyvniteľnosť výrobu, ciele). Ďalej sa mikroekonómia zaoberá sa vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, príčinami vzniku vzniká nezamestnanosti, fungovaním trh, vplyvmi monopolného postavenia jednotlivých subjektov na trhu, vplyvmi výšky daní zo mzdy, na prácu a pod. Makroekonómia skúma správanie sa ekonomiky jako celku, t.j. celkový dopyt a ponuka tovarov a služieb, mieru inflácie, mieru nezamestnanosti, národohospodárske výsledky, závislosť medzi spotrebou a investíciami, vymedzuje úlohu štátu v ekonomike, rieši medzinárodné ekonomické vzťahy, vplyv menovej a rozpočtovej politiky na hospodársky vývoj v krajine a pod. Hranice medzi mikroekonómiou a makroekonómiou nie sú vymezdené presne. Existuje veľa oblastí, v ktorých sa navzájom prekrývajú, prípadne sú úzko prepojené.