Metódy skúmania ekonomických javov a procesov

Zložitosť ekonomickej reality si vyžaduje aby ekonómovia pri skúmaní ekonomický procesov využívali čo najdokonalejšie metódy. Dôlešitou schopnosťou vo vzťahu k ekonomickej analýze je umenie zovšeobecňovaia poznatkov a schopnosť abstraktne myslieť. Jedine abstraktným myslením je možné rozoznať nepodstatné a vylúčiteľné zložky od dôležitých, prepojiť podstatné prvky do správnych vzájomných väzieb. Pre správne analyzovanie a následné pporovnávanie javov v ekonomike je nevyhnutné, aby analyzované javy nastávali v rovnakých podmienkach. Inak sa objavia chybné závery príčinách a dôsledkoch javov, zavinené zložitosťou podmienok ekonomického života. Veda zaoberajúca sa skúmaním ekonomických javov a procesov sa nazýva metodológia ekonómie. Je súhrnom všetkých metód, používaných pri rozoberaní najrôznejších ekonomických javov a procesov.

Medzi klasické metódy skúmania patria:
• analýza javov a procesov
Rozklad celku na jeho jednotlivé časti a prvky s cieľom čo najdokonalejšieho poznania subčastí systému.
• syntéza javov a procesov
Skúmanie javov jako celku, a to pomocou skladby častí a prvkov celku
• indukcia javov a procesov .
Postup vedúci k zovšeobecneniu získaných poznatkov na základe skúmania všetkých dostupných javov alebo len časti týchto javov.
• dedukcia
Postup od všeobecného k jednotlivému, při ktorom sa na základe poznatkov a tvrdení, ktoré sa považujú za objektívne, logicky vyvodzuje pravdivý záver.
• komparácia
Porovnávanie javov v čase a priestore., spenie k identifikácii ich spoločných, prípadne rozdielnych stránok.
• abstrakcia
Zameranie sa na podstatu ekonomických javov a procesov. Ekonomické modely poskytujú informácie o základných vzťahoch príčin a následkov a predstavujú efektívny nástroj pre ekonomické rozhodovanie nejakého aspektu ekonómie. Vyjadrujú sa pomocou rovníc, grafov, tabuliek, majúcich veľkú vypovedaciu schopnosť. Zdrojmi poznania ekonómie sú často štatistiky. Ekonometria, pomocná ekonomická disciplína, využíva v praxi matematické a štatistické postupy na testovanie ekonomických hypotéz a ekonomických parametrov.

Metodológia ekonómie

Při aplikácii vedeckých metód skúmania ekonómie sa vychádza z nasledujúcich fáz:
• proces pozorovania a analýzy ekonomických javov
• pozorovania ekonomických javov z hľadiska ich vývoja
• analýza – metódami dedukcie a predikcie su vyhodnocované spôsoby ekonomického správania sa
• proces hypotéz – na základe pozorovania a analýz sa vytvárajú predpokladay správania sa ekonomických subjektov
• proces testovania – overenie výsledkov hypotéz v praxi;
• proces interpretácie – uvedenie získaných poznatkov do praxe;
• proces syntézy. Metodologické úskalia

Sú to rôzne chybné predpoklady, ktoré sa stávajú nástrahami. Ich nerozpoznanie môže viesť k zavádzajúcim a nesprávnym poznatkom a chybným záverom v rozhodovacích procesoch. • predpoklad „ceteris paribus“
(„pri rovnakých ostatných podmienkach“)
Tento predpoklad, že kľúčovým postupom na identifikáciu jednej premennej je zachovať ostatné premenné nezmenené, teda že skúmaný faktor sa mení, zatiaľ čo ostatné faktory sú konštantné. • omyl „post hoc“
(„potom, teda preto“)
Chybný predpoklad, že ak prvý jav predchádza druhému, tak prvý jav je príčinou druhého javu. Skúmanie relácií príčin a dôsledkov a ich vzájomného vzťahu. • klam kompozície
celok nemusí byť vždy súčtom častí
Nesprávny predpoklad, že ak je niečo dobré pre jednotlivca, automaticky bude výhodné pre celú spoločnosť. Pravdou však je, že záujmy jednotlivca nemusia byť v súlade so záujmom skupiny.

• subjektivita
Posudzovanie ekonomickej reality na základe subjektívnych osvojených poznatkov, čím dochádza k strate schopnosti pochopiť tých, subjekty stojace na inej poznatkovej platforme, t.j. zajatie vo vlastných teoretických názoroch.

• neurčitosť
Ekonomické zákony majú charakter pravdepodobnostných zákonov (platia len v priemere a nie pre každý jednotlivý prípad), z toho vyplýva, že sa nevylučujú značné individuálne rozdiely v správaní jednotlivých ekonomických subjektov.


Mikroekonómia a makroekonómia

Mikroekonómia analyzuje a popisuje správanie sa jednotlivých subjektov
(príčiny uprednostňovania jednotlivých statkov, rozhodovanie sa pri voľbe statkov, pri rôznych obmedzeniach), podnikov (príčiny ponúk určitý druhov tovarov, ovplyvniteľnosť výrobu, ciele). Ďalej sa mikroekonómia zaoberá sa vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, príčinami vzniku vzniká nezamestnanosti, fungovaním trh, vplyvmi monopolného postavenia jednotlivých subjektov na trhu, vplyvmi výšky daní zo mzdy, na prácu a pod. Makroekonómia skúma správanie sa ekonomiky jako celku, t.j. celkový dopyt a ponuka tovarov a služieb, mieru inflácie, mieru nezamestnanosti, národohospodárske výsledky, závislosť medzi spotrebou a investíciami, vymedzuje úlohu štátu v ekonomike, rieši medzinárodné ekonomické vzťahy, vplyv menovej a rozpočtovej politiky na hospodársky vývoj v krajine a pod. Hranice medzi mikroekonómiou a makroekonómiou nie sú vymezdené presne. Existuje veľa oblastí, v ktorých sa navzájom prekrývajú, prípadne sú úzko prepojené.

Členenie ekonómie je prostriedkom na utriedenie poznatkov a myšlienok, týkajúcich sa ekonomických problémov a hospodárskej politiky.



Zoznam použitej literatúry

Hontyová a kolektív: Ekonomická teória. Bratislava: Elita, 1996. Šlosár, R., Búrová, S., Fabová, Ľ., Lisý, J.: Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995
Šlosár, R., Šlosárová, A., Majtán, Š.: Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. Šíbl.,D. a kolektív: Malý slovník trhovej ekonomiky. Bratislava: Elita, 1991.