Je to špecifikácia, zhromažďovanie, následná analýza a predkladanie získaných dát, ktoré umožnia
• porozumieť konkrétnemu trhu
• identifikovať riziká a problémy vzťahujúce sa na daný segment a identifikovať možné príležitosti
• formulovať smerovanie činnosti marketingu a vyhodnocovať výsledky

V praxi je sa uplatňovanie marketingového výskumu môže líšiť v spôsoboch, keďže môže zahŕňať množstvo najrôznejších čiastkových výskumov a teda aj prístupov. Za základné triedenie môžeme považovať rozdelenie na vyhľadávanie dát sekundárnych a primárnych. Sekundárne dáta sú známe údaje, často také ktoré už boli použité prípadne na iné účely a obyčajne sú dostupné v štatistických úradoch, archívoch, a podobných organizáciách. Sú často neaktuálne a menej rozhodujúce ich informatívna hodnota nie je zaručená, napriek tomu sú pri výskume využívané. Primárne dáta je potrebné získavať v teréne, sú aktuálne a relevantné.
Zvláštnym typom sekundárneho výskumu sú kontinuálne marketingové výskumy realizované na všeobecné informačné účely. Sleduje sa pohyb zmien v správaní sa veľkého súboru subjektov tzv. panel.
Rozoznávame napríklad spotrebiteľské panely, sledujúce vybranú vzorku domácností, zaznamenávajúce spotrebiteľskú štruktúru, profil, príslušnosť domácností k sociálnym a ekonomickým skupinám, preferovanie tovarov, uprednostňovanie značiek a pod.
Informácie o veľkosti trhu podielov značiek na ňom, o cenách, môžeme získať z panelov predajní. Tieto fakty treba považovať za popisné.
Situáciu, keď sa do rozsiahleho systematického marketingového výskumu aplikujú aj požiadavky zadávateľov nazývame omnibusovým systémom. Pri tomto postupe je možné značne znížiť náklady zadávateľov na marketingový výskum.

Ďalším členením marketingového výskumu je delenie na základný výskum a výskum aplikovaný. Základné skúmanie sa obyčajne zaoberá problémom v teoretickej rovine, kým aplikovaný výskum sa vstupuje do hĺbky konkrétneho problému, je spravidla realizovaný na objednávku a jeho cieľom je objasnenie problému a navrhnutie riešenia.

Z hľadiska metodológie skúmania môžeme doplniť k spôsobom marketingového výskumu ešte deskriptívny výskum, slúžiaci na podrobné popísanie jednotlivých javov, s ktorými sa na trhu stretávame, ďalej treba spomenúť tzv. diagnostický (kauzálny) výskum, ktorý okrem popisu zahŕňa súvislosti a vzťahy medzi javmi. Kauzálny výskum býva náročný na prípravu a spracovanie údajov. Prístup, ktorý sa usiluje o zachytenie trendov a určenie tendencií a predpokladov do budúcnosti nazývame prognostickým výskumom.

Rozdelením marketingového výskumu realizovaného v teréne dospejeme k triedeniu na kvantitatívny a kvalitatívny výskum. Kvantitatívny výskum znamená sledovanie širokých vzoriek respondentov, radovo stoviek až tisícok. K jeho technikám patrí najmä dotazovanie a pozorovanie a tiež experiment.
Kvalitatívny výskum zase umožňuje identifikovať motívy a príčiny správania sa vzorky.