Inflácia a nezamestnanosť

Inflácia

-chápe sa ako jav, v ktorom možno povedať, že sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek

-ak sa zvyšuje jedna cena a ostatné nie, to nie je inflácia
-pri inflácií rastú ceny tovarov, služieb, ale tiež miezd, ceny pozemkov a výnosy z kapitálových statkov, nemusí ísť o proces rovnomerný
-nie každé zvýšenie cien je nevyhnutne inflácia
-pre infláciu je charakteristické, že zvýšenie cien je dynamickým procesom, ktorého postupný dlhší priebeh vyžaduje určitú dĺžku trvania
-jednorazové zvýšenie cien ešte neznamená infláciu, tak ako jednorazové zníženie cien neznamená defláciu

Deflácia

-je opačným procesom ako inflácia a možno ju definovať ako neustále kumulatívne klesanie cenovej úrovne, alebo zhodnocovanie peňazí

Miera inflácie

-vyjadruje mieru rastu alebo poklesu cenovej hladiny, napr. z roka na rok
-porovnanie súčasného stavu s predchádzajúcim stavom

Členenie inflácie

1.Z kvantitatívneho hľadiska

Mierna inflácia:

-vyskytuje sa vtedy, keď ceny stúpajú pomaly a predvídateľne, keď sa dosahuje jednociferná ročná miera inflácie, 0-9
-môže sa označovať aj ako plazivá
-takúto infláciu ľudia ešte akceptujú, nestrácajú ešte dôveru v peniaze, kt. si udržiavajú väčšinou v svojej hodnote

Cválajúca inflácia:

-znamená dvojciferné až trojciferné ročné tempo rastu cenovej hladiny
-ceny rastú rýchlejšie oproti výkonnosti ekonomiky
-ľudia strácajú dôveru v peniaze, ich údržbu obmedzujú na nevyhnutné minimum, viac veria hotovým tovarom, nehnuteľnostiam, cenným predmetom

Hyperinflácia:

-považuje sa za extrémny prípad inflácie, ide o infláciu vyjadrenú štvorciferným až viaccifernym číslom a znamená rozpad peňažného systému, presadzuje sa v takejto situácií naturálny obchod
-tento druh inflácie je typický pre výnimočné situácie napr.: v čase vojny, bezprostredne po nej

2.Z hľadiska príčiny vzniku

Dopytová infl.:

-existuje vtedy, ak chcú domácnosti, firmy, štát, spotrebúvať väčšie množstvo produktov, než je ekonomika schopná dlhodobo produkovať, ale to nie je možné

Nákladová infl.:

- na rozdiel od dopytovej, môže byť vyvolaná aj za situácie, keď skutočný produkt nedosahuje úroveň potencionálneho produktu, je vyvolaná zvyšovaním cien vstupov

3.Z hľadiska očakávania

Očakávaná infl.:

-taká inflácia, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej

Neočakávaná infl.:

-vyvíja sa nerovnomerne, nedá sa predvídať, obyvateľstvo sa nemôže na ňu pripraviť

4.Z hľadiska vývaženosti

Proporciálna infl.:

-ak by všetky ceny a mzdy rástli ročne rovnakým tempom, v ekonomike by sa nič nezmenilo

Neproporciálna infl.:

-ide o takú infláciu, keď sa všetky ceny rovnako nevyvíjajú


Dôsledky inflácie:

-znehodnotenie hotových peňazí, úspor
–pokles reálnych príjmov obyvateľstva
–znevýhodnenie veriteľov
-pokles kurzu národnej meny
-pokles efektívnosti a investovania
-znevýhodnenie majiteľov nehnuteľností, tovarov a dlžníkov

NEZAMESTNANOSŤ

-je taký ekonomický jav, ktorý znamená stav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva nezamestnaná
-ukazovateľom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti

Zloženie obyvateľstva z hľadiska nezamestnanosti:

1.Pracovná sila:

a)zamestaní: vykonávajú platenú prácu, alebo prácu práve nevykonávajú napr. pre chorobu...
b)nezamestaní: nie sú práve zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu

2.obyvateľstvo mimo prac. sily: študenti, dôchodcovia, žena v domácnosti, tí ktorí sa nezaujímajú o prácu...

Členenie nezamestnanosti

1.Frikčná:

-spojená s určitým životným cyklom, existuje aj pri plnej zamestnanosti
-ide o nezamestnanosť týkajúcu sa skončenia štúdia, materskej dovolenky...

2.Štruktúrna:

-je spojená so zmenou štruktúry ekonomiky, resp. s tým, že nezamestnaný určitej skupiny prac. sily na jednej strane, sprevádza nedostatok pracovných síl v inej skupine

3.Cyklická:

vzniká vtedy, keď je celkový dopyt po prac. silách nízky (napr. keď je ekonomika v recesii)

Je potrebné rozlišovať aj:

-dobrovoľnú a nedobrovoľnú nezamestnanosť
-krátkodobú a dlhodobú nezamestnanosť
-sezónnu nezamestnanosť
-skrytú nez. (hromadne sa neprepúšťa, ale skracuje sa prac. čas, predlžuje dovolenka...)

Príčiny nezamestnanosti:

-strata zamestnania z rôznych štrukturálnych alebo organizačných zmien
-možnosť návratu do zamestnania
-zmena bydliska, a tým aj strata zamestnania
-nemožnosť nájsť si primeranú prácu po skončení školy
-odchod zo zamestnania z vlastnej vôle
-je aj skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať
-nedostatok pracovných miest

Zdroje získavania zamestnancov

1.interné

-predstavujú vnútorné zdroje pracovníkov v samotnom podniku
-vznikajú v dôsledku organizačných zmien a rozvoja pracovníkov
-výhody-zníženie rizika omylu, času adaptácie
-poznáme ho, jeho vlastnosti, schopnosti,
-ušetríme peniaze v súvislosti so zisk., výberom, zapracovaním nových prac.
-zvýši sa motivácia pracovníkov, ich pracovná morálka

-nevýhody -neprinesie sa kreativita a nové názory zvonku

2.externé

-v malých podnikoch sú interné zdroje obmedzené
-v niektorých prípadoch je lepšie pracovníka vybrať zvonka
-absolventi škôl, voľné prac. sily, pracovníci iných podnikov
-výhody-nové pohľady, názory, skúsenosti
-väčší počet vhodných uchádzačov

-nevýhody-uchádzač je neznámy
-dlhší čas adaptácie
-možnosť konfliktu