Zahraničnoobchodná politika, definícia, zásady ZOP. Protekcionizmus verzus liberalizácia.

Zahranično-obchodná politika – je súhrn zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov použitím ktorých štát centrálne, priamo a vedome pôsobí na stimuláciu a zoslabovanie určitých vývojových tendencií zahraničného obchodu.

Cieľom ZOP - je regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru svojich zahraničnopolitických vzťahov, t.j. vývozu a dovozu tovaru a služieb.

Každá krajina, ktorá vstupuje do svetového obchodu, sa riadia určitými pravidlami, ktoré sú určované:

- zahraničnoobchodnou politikou štátu,
- záväzkami vyplývajúcimi z jej účasti v medzinárodných organizáciách,
- pravidlami obsiahnutými v bilaterálnych zmluvách, ktorých je krajina signatárom.

Historicky sa vyvinuli dve základné koncepcie ZOP:

Liberalizmus – je koncepcia voľného obchodu; zvíťazil až odstránením obilných cieľ v r. 1846. Kolískou liberalizmu je VB.
Protekcionizmus – baštou je USA v r.1934. Tretie obdobie neoprotekcionizmus, jeho počiatky v období prvého ropného šoku.
ZOP každého štátu osciluje medzi 2 hraničnými zásadami (princípmi), a to: protekcionizmom - ochranárstvom a liberalizmom - slobodou obchodu.

Pri realizácii ZOP sa často aplikujú dve základné metódy, a to:

• metóda diskriminácie- rozdielneho zaobchádzania alebo znevýhodňovania a
• metóda preferencie - poskytovanie výhod.

V zásade preferencia jedného obchodného partnera vždy znamená automatickú diskrimináciu druhého partnera a opačne. V súčasnom období platí zásada , že krajiny zapojené do rôznym foriem integračným zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám.

K ďalším zásadám patrí:

bilateralita - používa sa pri úprave vzájomných obchodných a platobných vzťahov;
multilateralita – používa sa medzi subjektmi svetového obchodu.

Hospodárska politika – je súhrn cieľov, ktoré chce štát svojimi aktivitami v hospodárstve dosiahnuť, a nástrojov, ktorými sa o to usiluje.

EÚ sa snaží o ovplyvňovanie hospodárskej politiky kandidátskych krajín ako i členov. Prejavuje sa to v kontrole i tlaku na plnenie záväzkov prijatých kandidátskymi krajinami. Rovnako možno predpokladať, že táto činnosť vzrastie po prijatí za plnoprávneho člena Spoločenstva. Obsah a zameranie hospodárskej politiky EÚ sú však špecifické a v mnohom odlišné od národných hospodárskych politík . Na koordináciu národných hospodárskych politík využíva EÚ súbor základných princípov fungovania ekonomiky a využívania jej výsledkov, pravidiel a odporúčaní na vykonávanie čiastkových hospodárskych politík.