Vznik integračných procesov je podmienený predovšetkým dosiahnutým stupňom ekonomického rozvoja a možno konštatovať, že medzinárodná ekonomická integrácia je dôležitým prostriedkom prekonávania objektívneho problému - medzi efektívnym riešením otázky ekonomického rastu, kapacity trhov a existenciou národných rámcov, ktoré tomuto kladú určité prekážky.

Integračné procesy založené na využívaní spoločenskej deľby práce zvyšujú rast produktivity. V prvom rade bola ekonomická a politická závislosť krajín západnej Európy na USA. Otázka hegemónie USA prerástla rámec konkurenčného boja a nadobudla politickú otázku - osud západoeurópskeho regiónu, jeho miesto a úloha vo svetovej hospodárskej sústave.

Rôzna úroveň jednotlivých regiónov vyvoláva potrebu ich vzájomného prepojenia na vyššej úrovni, vedie k posilneniu integračných tendencií nielen na ekonomickej, sociálnej i politickej úrovni. Politické vzťahy upevňujú svetový mier, dohody o odzbrojení a pod. Sociálno - ekonomická a politická spolupráca zbližuje národy tejto planéty na prahu nového tisícročia.

Internacionalizácia hospodárskeho života ako objektívny proces je príčinou vzniku i hybnou silou rozvoja integračných procesov. Ide o kreatívny proces vedomie uskutočňovaný suverénnymi národmi na ich ceste k novým formám medzinárodných vzťahov: medzinárodné vzťahy dostávajú tak novú kvalitu zjednocovania sa národov na jednom kontinente. V medzinárodnej deľbe práce sa rozvíjajú nové formy: vývoz a dovoz služieb, migrácia pracovných síl a špecialistov, vytváranie vedeckotechnických informačných databáz, spoločných podnikov /joint venture/ a projektov.

Zmeny v rozsahu, charaktere a vo formách medzinárodných ekonomických vzťahov pôsobia spätne na jednotlivé ekonomiky, ich štruktúru, medziodvetvové a národohospodárske proporcie.

Solidarita- jeden z nosných pilierov, zdieľanie spoločných hodnôt a cieľov

Subsidiarita- znamená rozhodovanie a riešenie otázok na tej úrovni európskej integrácie – európskej, národnej, regionálnej, či miestnej – na ktorej je riešenie najefektívnejšie. Je nástrojom na udržanie rovnováhy medzi centralizáciou a decentralizáciou.

Proporcionalita- je princípom, ktorý určuje, v akom rozsahu sa má uplatňovať určitá kompetencia, ktorá v zmysle princípu subsidiarity prislúcha EÚ. Je rozhodujúcim princípom pre voľbu nástrojov na realizáciu konkrétneho opatrenia.

Rovnováha- budúce usporiadanie musí nájsť rovnováhu medzi troma základnými prvkami, ktoré sa v priebehu integrácie vyvinuli – medzi európskym (spoločné hodnoty, ciele) , národno-štátnym (ochrana tradícii, štátnych záujmov) a občianskym (euro občianstvo, Charta základných práv EÚ).

Komplementarita- sledovanie spoločných európskych a národných záujmov musí byť vnímané ako vzájomne sa doplňujúce procesy

Demokratické princípy- členské štáty EÚ prijímajú rozhodnutia prostredníctvom eur. parlamentu

Zjednodušenie fungovania únie- posilnenie parlamentných prvkov rozhodovania; prijatie jasnej, stručnej a čitateľnej ústavnej zmluvy obsahujúcej Chartu základných práv; zjednodušenie inštitucionálneho a právneho rámca a rozhodovacích mechanizmov únie.

Spriehľadnenie fungovania únie- potreba reformy a kodifikácie primárneho práva – zložitého a rozsiahleho komplexu neustále novelizovaných zmlúv – vypracovanie jednej, zrozumiteľnej a konzistentnej ústavnej zmluvy je nevyhnutné z hľadiska praktického fungovania únie. Výrazné sprehľadnenie si vyžaduje situácia v oblasti deľby kompetencií medzi úniou a členskými štátmi. Aj keď isté posuny očakávať možno, podstata nespočíva v novom prerozdelení kompetencií, ale v usporiadaní existujúceho stavu.