Európske právo charakterizuje to, ze členské štáty preniesli časť svojej zákonodarnej suverenity na nadnárodné inštitúcie, a tie vydávajú právne normy nadradené ich právnemu systému.

- integrácia právnych systémov európskych krajín, a tým vytvorenie spoločného právneho rámca EU
- záväzné a sekundárne normy – nadradená súčasť právnych poriadkov členských štátov
- základný princíp práva EU: sektorový federalizmus, už od podpisu Parížskej zmluvy 1951 dochádza k prechodu právomocí z národných orgánov na nadnárodné len v niektorých sektoroch, nikdy nie celoplošne
- zmluvy európskeho práva sa v okamihu ratifikácie stávajú automaticky súčasťou právnych poriadkov členských štátov, nepodliehajú implementácii ( akejkoľvek transformácii) a sú predmetom priamej aplikácie vnútroštátnymi orgánmi, hlavne súdmi, sú dohodami o spoločnom trhu, menovej a hospodárskej únie, pokrývajú sociálnu oblasť a politickú spoluprácu.
- európske právo delíme na: komunitárne právo a úniové právo

- komunitárne právo: zelené a Biele knihy – obsahujú právne nezáväzné ciele určitej politiky Spoločenstva a majú politicko-orientčné funkciu
                                                                        - Zelená kniha: podnet na diskusiu
                                                                        - Biela kniha:naväzuje na Zelenú, v nej sa prijímajú dôležité normy

úniové právo: zahŕňa právne normy vzťahujúce sa na 2. a 3. pilier EU

- ústavná zmluva EU: Ústava EU: predpokladaná účinnosť – 2009
- návrh z 2004

- európsky zákon: obdoba nariadenia
- európsky rámcový zákon: obdoba smernice
- európske nariadenie: nelegislatívny akt so všeobecnou platnosťou
- európske rozhodnutie: nelegislatívny akt záväzný pre subjekty, ktorým je určené