Orgány Európskej únie

Orgány EÚ

Rada Európskej únie

Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Rada EÚ je vlastne hlavným strediskom politického rozhodovania EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 27 členských štátov, vrátane Slovenskej republiky. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi. Ďalej zodpovedá rada za spoluprácu vlád členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu atď. Jednotliví ministri sa usilujú nájsť spoločnú dohodu o návrhoch Európskej komisie v spleti rozličných názorov. Sídlo Rady Európskej únie v Bruseli, budova Justusa Lipsiusa.

Rada EÚ vykonáva svoju činnosť na 3 úrovniach:
• na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých štátov)
• na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor veľvyslancov)
• na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)

Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:
• nariadenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sú pre adresátov záväzné. Právnu účinnoť majú i pre členskú štáty.
• direktívy (smernice) sú záväzné pre členské štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne.
• rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady.
• odporúčania (memorandá) nemajú záväzný len odporúčací charakter.


Európsky parlament

Európsky parlament (European Parliament) je kontrolným a poradným orgánom Európskej únie, skladá sa z 626 poslancov. Volia ho obyvatelia EU v priamych voľbách. Je zodpovedný za legislatívu EU, schávelenie rozpočtu a kontrolné funkcie. Zastupuje záujmy čosi viac ako 492 miliónov obyvateľov EÚ a je ich priamym sprostredkovateľom v európskych záležitostiach. Každý občan sa vždy môže obrátiť priamo na poslanca. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých členských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho činnosti. Sídlo má v Paláci Európy v Štrasburgu.


Európska komisia

Komisia je politicky nezávislá inštitúcia, ktorá reprezentuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku. Predstavuje "hnaciu silu" inštitucionálneho systému EÚ - navrhuje právne predpisy, politiku a programy činnosti a zodpovedá za implementáciu rozhodnutí Parlamentu a Rady.

Európska komisia bola zriadená na základe zakladajúcich zmlúv EÚ. Má 27 členov – komisárov vrátane predsedu. Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu (EP), ktorý má právomoc rozpustiť ju prijatím návrhu na vyslovenie nedôvery. Komisia sa zúčastňuje na všetkých zasadaniach EP, kde musí vysvetliť a zdôvodniť svoju politiku. Taktiež pravidelne odpovedá na písomné a ústne otázky poslancov Európskeho parlamentu.

Sídlom komisie je Brusel (Belgicko). Má však aj úrady v Luxemburgu, zastúpenia vo všetkých štátoch EÚ a delegácie v mnohých hlavných mestách celého sveta. Európska komisia má štyri hlavné úlohy:

1. navrhovať zákonné normy Parlamentu a Rade,
2. riadiť a implementovať politiku a rozpočet EÚ,
3. presadzovať dodržiavanie európskych zákonov (spolu so Súdnym dvorom),
4. zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne, napríklad na rokovaniach o dohodách medzi EÚ a inými štátmi.


Súdny dvor

Podobne, ako každý právny systém, aj EÚ potrebuje systém právnej ochrany. Jeho efektívnosť zabezpečuje nezávislé súdnictvo. V Európskej únii túto úlohu plní Súdny dvor. Súdny dvor zabezpečuje, aby sa právo Spoločenstva neinterpretovalo rozdielne v rôznych členských krajinách, a takisto aby členské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Osobitný právny systém, ktorý vytvorila EÚ, vo všeobecnosti platí iba v rámci Európskeho spoločenstva, teda iba v rámci prvého (a zároveň najdôležitejšieho) z troch tzv. „pilierov“ EÚ. Hovorí sa o ňom teda ako o „práve Spoločenstva“, niekedy aj ako o „práve EÚ“.
Úloha a zodpovednosť

Aby Súdny dvor mohol plniť svoju úlohu, má právomoc riešiť spory medzi členskými krajinami, inštitúciami EÚ, podnikmi alebo jednotlivcami. Rozhoduje o tom, či členská krajina dodržala svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, či inštitúcia prekročila svoje právomoci alebo nedodržala správne postupy. Takisto musí zabezpečiť, aby národné orgány a súdy členských krajín jednotne vykladali a aplikovali právo Spoločenstva. Súdny dvor tak zabezpečuje plnenie úloh, ktoré by v členských krajinách patrili do kompetencií niekoľkých rôznych súdov ako napr. ústavných súdov, správnych súdov či súdov všeobecnej jurisdikcie.

Súdny dvor sa môže zaoberať spormi medzi členskými krajinami a inštitúciami alebo medzi rôznymi inštitúciami, ako sú napr. Európsky parlament a Rada, týkajúcimi sa rozsahu ich právomocí vyplývajúcich zo zmlúv; v tejto súvislosti skúma, či legislatíva Spoločenstva, ktorú prijímajú inštitúcie EÚ, je v súlade so zmluvami, a takisto skúma právoplatnosť rozhodnutí a iných úkonov Európskej komisie a ostatných inštitúcií, môže stanoviť, či je konanie členských krajín v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi zo zmlúv; ak zistí, že členská krajina nesplnila svoje povinnosti a nepodriadila sa jeho predchádzajúcemu rozhodnutiu, môže členskej krajine uložiť finančnú pokutu, môže rozhodnúť o nároku na náhradu škody vyplývajúcu z konania inštitúcií, a čo je najdôležitejšie, radí národným súdom pri správnej interpretácii práva Európskeho spoločenstva v prípadoch, v ktorých tieto súdy musia rozhodnúť, v tejto súvislosti môže rozhodovať o otázkach rovnoprávnosti mužov a žien na pracoviskách, o otázkach ochrany migrujúcich pracovníkov, obchodného práva a otázkach týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, duševného vlastníctva, poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, pri podaní odvolania skúma rozhodnutia Súdu prvého stupňa vzťahujúce sa len na právne záležitosti. Proti rozhodnutiam Súdneho dvora nemožno podať odvolanie. Pre súdy členských krajín, ktoré požiadali o interpretáciu práva Spoločenstva, je interpretácia Súdneho dvora záväzná.

Zloženie Súdneho dvora

Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov, ktorým pomáha 8 generálnych advokátov. Sudcovia aj generálni advokáti sú menovaní na základe spoločnej dohody vlád členských krajín na obdobie 6 rokov, pričom je možné ich opätovné zvolenie. Každé 3 roky dochádza k čiastočnému novému obsadzovaniu mandátov. Podobne aj sudcovia volia zo svojho stredu každé tri roky predsedu Súdneho dvora. Sídlo v Luxembursku.


Dvor audítorov (niekedy Účtovný dvor)

Dvor audítorov, ktorý zastupuje záujmy daňovníkov EÚ, je akýmsi „finančným svedomím“ Európskej únie. Dvor audítorov kontroluje, či EÚ vynakladá zverené prostriedky čestne a hospodárne.

Strážca financií EÚ

Každé euro, ktoré EÚ prijala alebo vydala, Dvor audítorov starostlivo preskúma, bez ohľadu na to, či je použité na pomoc znevýhodneným regiónom Únie alebo na program EÚ na odbornú prípravu. Právomoci Dvora audítorov siahajú nielen po inštitúcie EÚ, ale aj po národné, regionálne a miestne agentúry, ktoré spravujú financie EÚ ako napr. prostriedky štruktúrneho fondu alebo subvencie EÚ. Všetky tieto agentúry sú povinné na žiadosť Dvora audítorov predložiť potrebné dokumenty a informácie.

Dvor audítorov kontroluje, či boli príjmy a výdavky použité zákonným spôsobom, hospodárne a na tie účely, na ktoré boli určené. Ak je to nevyhnutné, Dvor audítorov vykonáva kontroly priamo na mieste, teda v priestoroch inštitúcií EÚ, v členských krajinách alebo dokonca v tretích krajinách, ktoré dostali od EÚ finančnú pomoc.

Ak Dvor audítorov zistí chyby a nezrovnalosti alebo má podozrenie, že došlo k podvodu, informuje o tom inštitúciu alebo orgán, ktorého sa to týka, aby tak mohol prijať protiopatrenia. Poukazuje na nedostatky v systéme alebo v procedúrach, ktoré môžu spôsobiť výskyt takýchto problémov. Týmto spôsobom prispieva k čo najhospodárnejšiemu vynakladaniu peňazí daňovníkov.

Výročná správa - hodina pravdy

Dvor audítorov zostavuje výročnú správu. Zverejňuje v nej výsledky všetkých kontrol, ktoré v priebehu roka vykonala. Správa publikovaná v časopise Official Journal of the European Communities vymedzuje oblasti, v ktorých by mohlo, a aj malo, dôjsť k zlepšeniu. Takisto kladie základ rozhodnutiam Parlamentu o vyslovení súhlasu s činnosťou Komisie na konci fiškálneho roka.
Dvor audítorov môže kedykoľvek vydať mimoriadne správy, v ktorých sa vyjadrí ku konkrétnym otázkam týkajúcich sa realizácie rozpočtu. Orgány EÚ môžu pre svoju potrebu požiadať Dvor audítorov o stanovisko a radu v otázkach týkajúcich sa použitia rozpočtu. S Dvorom audítorov sa musí prekonzultovať každý zákon, ktorý má dosah na rozpočet alebo príjmy EÚ.

Zloženie

Európsky dvor audítorov je úplne nezávislá inštitúcia. Má 27 členov menovaných členskými krajinami na obdobie 6 rokov.
Aby sa aj v praxi zabezpečila úplná nezávislosť, členovia nesmú počas výkonu svojej funkcie vykonávať žiadne iné platené ani neplatené povolanie. Dvor audítorov zamestnáva asi 400 pracovníkov. Sídli v Luxemburgu.
Európska rada

Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, určuje však spoločné ciele európskej politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád, aby určili smery európskej politiky.

Výraz „summit EÚ“ sa často používa, keď sa hovorí o stretnutiach Európskej rady. Na nich sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád členských štátov, aby určili hlavné smery politiky Únie alebo prijali rozhodnutia o sporných otázkach.

Úloha a zodpovednosť

Hoci Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, v uplynulých rokoch v nej hrala dôležitú úlohu ako stimul pokroku. Určuje smery politiky Únie. Jej zodpovednosť bola jasne vymedzená v Zmluve o Európskej únii, podľa ktorej má byť stimulom a určovať všeobecné politické smery ďalšieho rozvoja Únie. V mnohých prípadoch má Európska rada vydávať politické smernice Rade Európskej únie alebo Európskej komisii, aby sa niektoré myšlienky preniesli do praxe.

Európsku radu si ľudia často mýlia s Radou Európy. V skutočnosti je Rada Európy úplne odlišnou organizáciou, ktorá je plne právne nezávislá od Európskej únie. Európsku radu tvoria hlavy štátov alebo vlád.

Európska rada sa skladá z najvyšších politických predstaviteľov všetkých 27 členských štátov. Zvyčajne sú to šéfovia vlád, či ich už nazývajú ministerskými predsedami, kancelármi alebo nejakými inými titulmi. Ale v krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, zúčastňuje sa na summitoch on. V praxi je to prípad Francúzska a Fínska. Preto sa o účastníkoch hovorí ako o „hlavách štátov alebo vlád“.

Členom Európskej rady je rovnakou mierou aj predseda Európskej komisie. Členom asistujú ich ministri zahraničných vecí a ďalší člen Komisie. Na začiatku každého summitu predseda Európskeho parlamentu predkladá názor parlamentu na záležitosti, ktoré sú predmetom rokovania. Summity Európskej rady sa konajú aspoň dva razy do roka.


Európska investičná banka

Európska investičná banka (EIB) v Luxemburgu je jedna z najväčších finančných inštitúcií na svete. Je to jeden z orgánov EÚ, ktorý podporuje prácu únie. EIB nie je obyčajná banka, v ktorej si môžete otvoriť účet a vložiť peniaze. Bola založená v roku 1957 ako úverová banka s úlohou podporovať hospodárske a sociálne väzby a harmonický rozvoj v EÚ.

Európska investičná banka je „úverovou bankou“ EÚ. Či už sú peniaze potrebné na výstavbu mosta v hospodársky slabom regióne, alebo na výstavbu čističky odpadových vôd, Európska investičná banka (EIB) poskytuje pôžičky na projekty, ktoré slúžia na podporu európskej integrácie a hospodárskych a sociálnych väzieb v Európskej únii. EIB je najväčšou medzinárodnou finančnou inštitúciou na svete a ročne poskytuje pôžičky vo výške približne 25 miliárd ECU.

Úloha a zodpovednosť: pôžičky Európe
• EIB financuje okrem iného projekty zamerané na zlepšenie infraštruktúry.
• EIB poskytuje pôžičky na projekty, ktoré:
o podporujú hospodársky rozvoj v málo rozvinutých regiónoch,
o prispievajú k rastu transeurópskych dopravných, telekomunikačných a energetických sietí,
• prispieva k medzinárodnému zvýšeniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a podporuje najmä malé a stredné podniky,
• prispieva k ochrane životného prostredia, k rozvoju miest a zachovaniu historických pamiatok,
• zabezpečuje neškodné energetické zdroje.
EIB poskytuje aj pôžičky a záruky nečlenským krajinám, s ktorými má EÚ uzavreté špeciálne dohody o spolupráci.
Členovia EIB sú členskými štátmi EÚ.

Zloženie

Členmi Európskej investičnej banky sú členské štáty EÚ. EIB riadi Rada guvernérov, ktorú tvoria ministri financií členských štátov. Obchod riadi Rada riaditeľov a Riadiaci výbor. Ústredie EIB je v Luxemburgu. Pobočky má v Aténach, Bruseli, Lisabone, Londýne, Madride a Ríme.
Európsky menový inštitút

Je to menový orgán, je tvorený prezidentom a guvernérmi národných bánk členských štátov. Koordinuje menovú politiku, kontroluje fungovanie európskeho menového systému a vývoj ECU. Sídlo je vo Frankfurte nad Mohanom.


EURÓPSKY OMBUDSMAN

Každý občan Európskej únie sa môže sťažovať ombudsmanovi, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu jeho práv alebo inštitúcie a orgány únie postupovali v jeho prípade nesprávne.

KTO JE TO?

Inštitúcia európskeho ombudsmana čiže verejného ochrancu práv bola zriadená na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992. V roku 1995 zvolil Európsky parlament za prvého európskeho ombudsmana Jacoba Södermana, bývalého ombudsmana a ministra spravodlivosti Fínska. V októbri 1999 bol pán Söderman znovuzvolený na ďalšie päťročné funkčné obdobie, ale od 1. apríla 2003 je ombudsmanom P. Nikiforos Diamandouros (Grécko).

ČÍM SA ZAOBERÁ?

Európsky ombudsman vyšetruje prípady nesprávnych administratívnych postupov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie, napríklad v Európskej komisii, v Rade Európskej únie a v Európskom parlamente, a referuje o nich. Pod jeho jurisdikciu vzhľadom na svoju nestrannú jurisdikciu nepatria iba Európsky súdny dvor a Súd prvej inštancie. Ombudsman obyčajne iniciuje vyšetrovanie na základe individuálnych sťažností, ale začať ho môže aj z vlastnej iniciatívy.

KTO SA MÔŽE SŤAŽOVAŤ?

Každý občan Európskej únie alebo každá fyzická či právnická osoba, ktorá sídli alebo je zaregistrovaná v niektorom z členských štátov únie, môže podávať ombudsmanovi sťažnosť poštou, faxom alebo e-mailom.

AKÉ SÚ JEHO PRÁVOMOCI?

Ombudsman má pri vyšetrovaní rozsiahle právomoci. Inštitúcie a orgány únie sú povinné poskytnúť ombudsmanovi požadované informácie a sprístupniť príslušné dokumenty. Členské štáty mu musia rovnako poskytnúť informácie, ktoré môžu pomôcť pri objasňovaní prípadov nesprávnych administratívnych postupov v inštitúciách a orgánoch únie.