Členstvo v EÚ si vyžaduje, aby každá vstupujúca krajina plne prebrala tak súčasné práva a záväzky únie, ako aj bola pripravená akceptovať budúce práva a záväzky, ktoré vyplývajú z legislatívy únie a celého systému jej fungovania. Z hľadiska pristupujúcich štátov je nevyhnutným predpokladom pre vstup práve prevzatie AC a zosúladenie svojho vlastného právneho systému s právom EÚ – s AC. Acquis tvorí komplexný systém, ktorý musia akceptovať všetky členské štáty Únie. (Odhaduje sa celkovo viac ako 80.000 strán, z toho asi polovica je pre poľnohospodárstvo.) Nie je možné vracať sa k otázkam, ktoré už boli predmetom dohody na úrovni Únie.

Acquis communautaire (komunitárne právo) možno definovať ako súbor právnych noriem zameraných na vznik a fungovanie spoločného trhu členských štátov EÚ, ako aj hospodárskej a menovej únie. AC je právny systém založený predovšetkým na zákonne prijatej legislatíve.
Jeho základnou vlastnosťou je nadnárodný (supranacionálny) charakter. Táto vlastnosť je výrazom vôle jednotlivých členských štátov vytvoriť právo, ktoré bude nadradené ich vlastnému vnútroštátnemu právu.

Legislatíva EÚ

Primárna - základné zmluvy zakladajúce Spoločenstvo (Parížska zmluva, Rímske zmluvy, Jednotný európsky akt, Maastrichtská a Amsterdamská zmluva),
Sekundárna - konkrétne nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Rozsudky Európskeho súdneho dvora (ESD)

Tento právny poriadok sa stále ďalej vyvíja a pokrýva:

- obsah, zásady a politické ciele zmlúv;
- právne predpisy vydané pri napĺňaní zmlúv a judikatúru Súdneho dvora;
- vyhlásenia a uznesenia prijaté EÚ;
- právne akty v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
- právne akty dohodnuté v oblastiach justície a vnútorných vecí;
- medzinárodné dohody uzavreté Európskym spoločenstvom, ktoré spadajú do činnosti EÚ.

Zásada prednosti a zásada priameho účinku.

Prednosť (pred národnými normami, zákonmi) má tieto dôsledky:

- sudca určitého členského štátu nesmie aplikovať vnútroštátnu právnu normu (zákon), ktorá je v rozpore z AC,
- členský štát (vláda, parlament) nemôže platne prijímať nové právne normy (zákony, nariadenia a ostatné vykonávacie predpisy), ktoré nie sú v súlade s AC.

Priamy účinok (bezprostredná použiteľnosť/priama aplikovateľnosť) spočíva v priznaní práv a ukladaní povinností, a to priamo a samostatne, bez pomoci inej právnej normy, pričom jednotlivec (občan) sa môže následne dovolať AC, a to bezprostredne pred vnútroštátnymi súdmi členských štátov spoločenstva.

Predpokladom priameho účinku určitého aktu AC je, že:

- musí byť jednoznačný,
- musí byť terminologicky presný,
- musí obsahovať nepodmienený zákaz,
- nesmie pripustiť akúkoľvek diskrečnú právomoc (voľnú úvahu) na strane členského štátu pri jeho implementácii.

AC je priamo aplikovateľný – na jeho uplatňovanie zo strany členských štátov nie je nevyhnutná ani prípustná akákoľvek jeho recepcia (prevzatie) vnútroštátnym zákonodarstvom – k uplatňovaniu dochádza bez pomoci vnútroštátnej normy (zákona, nariadenia a pod.)

Funkcia AC

Podľa Zmluvy o ES je hlavnou funkciou AC podporovanie a dosiahnutie cieľov ekonomickej integrácie medzi členskými štátmi zjednotením národných trhov, niektorých spoločných politík a úzkou koordináciou národných politík.