1. pilier - Európske spoločenstvá

Prvý pilier EÚ tvoria všetky zmluvy o spoločenstvách, všetky zmluvy o pridružení do EÚ, colná únia, spoločný trh, politická, menová a hospodárska únia a predovšetkým štyri veľké slobody, a to sú voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu a slobodné poskytovanie služieb. Tvoria ho teda všetky tri Európske spoločenstvá a európsky inštitucionálny systém. V tejto časti práce spomenieme stručne najvýznamnejšie medzníky vzniku EÚ.

V apríli 1951 šesť európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) podpísalo tzv. Parížsku zmluvu o vytvorení Európskeho združenia uhlia a ocele. Hovoríme o montánnej únii, išlo o odvetvovú (čiastkovú) integráciu. Toto združenie umožňovalo voľný pohyb tovarov, osôb, kapitálu a služieb, avšak len v rozsahu daného odvetvia. Cieľom zavedenia spoločnej výroby uhlia a ocele (odvetvia, ktoré majú blízky súvis so zbrojárskym priemyslom) bolo dosiahnutie a udržanie mieru v Európe, predovšetkým medzi Nemeckom a Francúzskom ako tradičnými vojnovými nepriateľmi.

V roku 1958 vstupujú do platnosti tzv. Rímske zmluvy, ktorými vzniká Európske hospodárske spoločenstvo a EUROATOM (Európske spoločenstvo pre atómovú energiu). Rímske zmluvy opisujú postupný prechod na pásmo voľného obchodu, colnú úniu a spoločný trh.

1. júla 1968 bola dosiahnutá colná únia a to znamenalo spoločnú obchodnú politiku členských štátov EÚ voči tretím krajinám.

V 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia postupne pristúpili do ES ďalšie krajiny (Veľká Británia, Írsko, Grécko, Španielsko a Portugalsko) a v roku 1987 bol podpísaný Jednotný európsky akt, ktorý doplnil Rímske zmluvy. Rozšíril právomoci ES v niekoľkých oblastiach a vylepšil rozhodovacie procedúry.

V roku 1992 bola podpísaná tzv. Maastrichtská zmluva, zmluva o EÚ. Touto zmluvou bol prijatý názov Európska únia. Ide o zmluvu o budovaní hospodárskej a menovej únie, táto zmluva vytyčuje tzv. konvergentné kritériá, ktoré musia uchádzači o členstvo v EÚ splniť, aby ich ekonomiky boli konvergentné a mohli prijať spoločnú menu.

V roku 1993 nasledovali Kodanské kritériá, ktoré stanovili tri požiadavky na členstvo v EÚ, a to:

•stabilný demokratický inštitucionálny systém zaisťujúci právo, ochranu ľudských práv, rešpektovanie práv menšín,
•fungujúca trhová ekonomika schopná vysporiadať sa s konkurenčnými tlakmi v EÚ,
•začlenenie legislatívy EÚ do národnej legislatívy.

Obsahujú taktiež veľmi významné kritérium pre EÚ, a to, že rozširovaním EÚ sa nesmú brzdiť integračné procesy v EÚ, v tomto období budovanie politickej a menovej únie.

V ďalšom období nasledujú dohody a pridružení a ďalšie rozšírenie EÚ (Fínsko, Rakúsko a Švédsko).

V roku 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá revidovala Maastrichtskú zmluvu. Upravila transformáciu EÚ, proces ďalšieho rozširovania EÚ a nástup k vytvoreniu Európskej menovej únie podľa dohodnutého postupu.

Po ďalšom rozširovaní má dnes EÚ 27 členských krajín z nich spoločnú menu EURO používa 13 krajín. SR by mala prijať menu EURO 1.1.2009.

Prvý pilier obsahuje aj tzv. 4 veľké slobody, voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu a slobodné poskytovanie služieb. V ďalšej časti práce rozoberieme stručne význam jednotlivých týchto slobôd.

Odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru je jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu. Mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov. Vnútorný trh vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na území jedného štátu, sa môže predávať v ostatných členských štátoch únie. Na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci jednotného trhu bolo nevyhnutné odstrániť všetky tarifné (clá a platby) a netarifné (dovozné kvóty, administratívne prekážky). V súčasnosti môžu firmy ponúkať svoje výrobky a služby kdekoľvek v EÚ bez prekážok. Spotrebitelia môžu tovar nakupovať v inom členskom štáte a dopravovať ho späť do svojich domovských krajín bez dodatočného cla a colných formalít.

Voľný pohyb osôb je v širšom zmysle chápaný ako výkon pracovnej alebo ekonomickej činnosti na voľnom trhu pracovných síl. Po vstupe do EÚ majú občania nových členských krajín zaručené právo voľného pohybu po celej EÚ. Môžu voľne cestovať alebo usadiť sa v inom členskom štáte, študovať alebo pracovať, podnikať alebo poskytovať služby.

Voľný pohyb služieb je založený na hospodárskej súťaži. Za služby sa považujú aktivity vykonávané zárobkov činnými osobami, priemyselnými, poľnohospodárskymi subjektami či subjektami vykonávajúcimi slobodné povolanie. Voľný pohyb služieb umožňuje občanom EÚ vykonávať služby cez hranice členských štátov EÚ bez obmedzení opierajúcich sa o národnosť.

Jednotný ekonomický priestor je determinovaný aj spoločným trhom kapitálu a finančných služieb, čo znamená väčší priestor pre ponuku kapitálu, nižšie sadzby, dokonalejšiu konkurenciu a zdokonalenú alokáciu kapitálu. Európski občania a firmy majú voľný prístup k finančným službám vo všetkých členských štátoch (bankové vklady, úvery a pod.) Existujú spoločné opatrenia zamerané proti daňovým únikom a proti praniu špinavých peňazí. Banky, ktoré majú povolenie podnikať v jednej členskej krajine, môžu ponúkať svoje služby v priestore celej EÚ.

Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z hlavných politík prvého piliera Európskej únie. Poľnohospodárstvo patrí k najcitlivejším odvetviam hospodárstva nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou politikou Európskeho spoločenstva. Európska únia ju budovala niekoľko desaťročí a dnes je jednou z najintegrovanejších politík spoločenstva s veľkými finančnými transfermi medzi jednotlivými krajinami. Cesta tvorby tejto politiky nebola jednoduchá, bola poznamenaná množstvom problémov, ba dokonca aj politických kríz.

V Rímskych zmluvách sú uvádzané tieto hlavné ciele poľnohospodárskej politiky:

•zvýšiť produktivitu v poľnohospodárstve
•zabezpečiť slušnú životnú úroveň poľnohospodárskemu obyvateľstvu
•stabilizovať trhy
•garantovať pravidelné dodávky
•zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny.

Politika v oblasti životného prostredia vychádza zo základného dokumentu EÚ a ES. V článku 174 zmluvy o ES sa píše, že "politikou Spoločenstva bude prispievať k napĺňaniu nasledujúcich cieľov:

•zachovávať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia,
•starostlivé a rozumné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi,
•presadzovať opatrenia na medzinárodnej úrovni pre zaobchádzanie s regionálnymi alebo celosvetovými problémami."