Hlavné oblasti environmentálnej politiky EÚ:

•Všeobecné politické ustanovenia
•Ovzdušie
•Odpady
•Voda
•Životné prostredie v mestách
•Ochrana prírody a biodiverzity
•Priemysel
•Chemické látky a biotechnológie
•Rozširovanie EU
•Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
•Environmentálne právo a ekonómia
•Jadrová bezpečnosť
•Ochrana obyvateľstva

Krajinám EÚ sa podarilo pomerne efektívne zlepšiť kvalitu prostredia napr. v takých ukazovateľoch ako je kvalita ovzdušia a vody určenej na pitie a kúpanie. EÚ má však stále množstvo environmentálnych problémov a je ešte vzdialená od dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. Členské i vstupujúce krajiny EÚ a aj kandidátske krajiny spotrebúvajú viac prírodných zdrojov ako je ich "environmentálny priestor". Aj napriek technologickému pokroku, nepodarilo sa EÚ oddeliť ekonomický rast od materiálovej spotreby.

Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch Európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie. Podpis Maastrichtskej zmluvy znamenal záväzok vybudovať hospodársku a menovú úniu. Spoločná mena vnútri EÚ mala posilniť jednotný trh a zvýšiť ekonomickú váhu únie. Maastrichtská zmluva je historickým pokračovaním európskej politiky v tom zmysle, že považuje za prioritu ekonomickú integráciu pred integráciou politickou. Budovanie hospodárskej a menovej únie má tri etapy:

1.zrušenie obmedzení pohybu kapitálu v EÚ (1. júl 1990 až 31. december 1993)
2.zriadenie Európskeho menového inštitútu (EMI) a Európskej centrálnej banky (ECB) (1. január 1994 až 31. december 1998)
3.stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov (od 1. januára 1999)

Od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince EURO ako zákonné platidlo v jedenástich členských štátoch.

Od začiatku tretej etapy bol v rámci Európskeho menového systému (EMS) nahradený pôvodný kurzový mechanizmus novým mechanizmom ERM II, v ktorom sú meny členských štátov EÚ mimo eurozóny viazané na EURO so štandardným fluktuačným pásmom +/-15%. Účasť v novom kurzovom mechanizme je dobrovoľná, i keď sa predpokladalo, že v rámci tretej etapy HMÚ všetky krajiny EÚ vstúpia do ERM II. Zmluva o EÚ totiž stanovuje povinnosť dodržiavať fluktuačné pásmo kurzového mechanizmu bez značného napätia aspoň počas dvoch rokov pred vstupom do oblasti spoločnej meny, čo prakticky znamená predchádzajúcu dvojročnú účasť v ERM II. Do ERM II doposiaľ vstúpilo Dánsko (s užším fluktuačným pásmom +/-2,25%) a Grécko (k 1. 1. 2001 bolo prijaté do eurozóny).

Prechod na EURO znamenal menovú konverziu a nie menovú reformu. Menovú politiku EÚ určuje Európska centrálna banka, ktorá je prakticky nezávislá a ktorej prvoradým cieľom je udržiavanie stability meny. Menová únia znamená, že zúčastnené členské štáty uskutočňujú spoločnú menovú politiku a národné meny nahradili spoločnou menou. Novú menu euro zatiaľ z pôvodných členských krajín nezaviedli Dánsko, Veľká Británia a Švédsko.

2. pilier - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) Európskej únie

Cieľmi SZBP podľa Maastrichtskej zmluvy sú:

•ochrana spoločných hodnôt, základných záujmov, nezávislosti a integrity únie,
•posilnenie bezpečnosti EÚ a jej členských štátov vo všetkých smeroch,
•obrana mieru a upevňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie spojených národov, princípmi helsinského Záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty,
•podpora medzinárodnej spolupráce,
•rozvoj a upevňovanie demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd.

Základnými prvkami SZBP sú:

•spoločné stratégie,
•spoločné akcie,
•spoločné pozície,
•medzinárodné dohody,
•rozhodnutia.

Nástroje SZBP EÚ:

Jednostranné právne akty:

•Všeobecné smery a zásady SZPB – prijíma ich Európska rada jednomyseľne.
•Spoločné stratégie - na ich prijatie sa vyžaduje konsenzus všetkých členov EÚ. Spoločné stratégie sa prijímajú v oblastiach, ktoré všetky členské štáty považujú za dôležité.
•Spoločné akcie a spoločné postoje - Implementácia spoločných stratégií je zabezpečovaná prostredníctvom spoločných akcií a spoločných pozícií členských štátov, na ktoré je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.

Diplomatické:

•Vysoký predstaviteľ EÚ pre SZBP - zastáva súčasne funkciu generálneho tajomníka Rady EÚ. Podľa zmluvy je zodpovedný za pomoc Rade a členským krajinám EÚ pri formulovaní, príprave a implementácii rozhodnutí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V septembri 1999 sa prvým predstaviteľom stal španielsky politik Javier Solana, ktorý predtým zastával funkciu generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie.
•Jednotka plánovania a včasného varovania - vysoký predstaviteľ EÚ pre SZBP má k dispozícii na Generálnom sekretariáte Rady EÚ Jednotku plánovania a včasného varovania. Táto jednotka vypracováva spoločné analýzy členských štátov EÚ a hodnotenia ich dopadov, je zodpovedná za vzájomné poskytovanie informácií a prípravu spoločnej efektívnej reakcie na určitú medzinárodnú udalosť. Jednotka je zložená z odborníkov Generálneho sekretariátu Rady, členských štátov EÚ, Európskej komisie a ZEÚ.
•Konštruktívne zdržanie sa hlasovania - Amsterdamská zmluva zavádza inštitút tzv. konštruktívneho zdržania sa hlasovania. Umožňuje to prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou v prípadoch, keď ide o implementačné opatrenia v rámci už prijatých stratégií. Toto zdržanie sa umožňuje členskému štátu nezúčastniť sa danej aktivity, pričom nezablokuje prijatie určitého rozhodnutia. Pri schvaľovaní rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou sa nesmie zdržať viac ako jednej tretiny hlasov v Rade.

3. pilier - Spravodlivosť a vnútorné záležitosti

Oblasťou záujmu je predovšetkým azylová a prisťahovalecká politika, pravidlá prekračovania vonkajších hraníc, boj proti medzinárodným podvodom, spolupráca súdov v občianskoprávnych a trestných záležitostiach, colná a policajná spolupráca a výmena informácií prostredníctvom Európskeho policajného úradu (Europol). S prihliadnutím k väčšej voľnosti osôb je cieľom EÚ zachovávať a rozvíjať EÚ ako priestor slobody, bezpečnosti a práva. Policajná spolupráca zahŕňa spoločné postupy v opatrovaní, uchovávaní, analýze a výmene informácií pri rešpektovaní predpisov o ochrane osobných údajov. Členské štáty spolupracujú v oblasti vzdelávania, výmeny styčných dôstojníkov, vojenských pridelencov, nasadení výzbroje a kriminalistického výskumu a spoločne vyhodnocujú rôzne vyšetrovacie techniky.

Súdna spolupráca zahŕňa uľahčovanie a urýchľovanie spolupráce ministerstiev a súdov alebo rovnocenných orgánov členských štátov v trestnom konaní a pri výkone rozhodnutí, uľahčovaní vydávania trestne stíhaných osôb medzi členskými štátmi, predchádzaní jurisdikčných konfliktov medzi členskými štátmi.