Medzinárodná koordinácia zahranično-obchodnej politiky – GATT, WTO. Princípy WTO, nediskriminácia a transparentnosť.

Svetová obchodná organizácia - World Trade Organization (WTO)

Vznik

Svetová obchodná organizácia je nástupníckou organizáciou Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorá vznikla v roku 1947 ako dočasná zmluvná úprava medzi 23 krajinami. Hlavnou úlohou GATT bola realizácia obchodných kôl rokovaní s cieľom stanoviť základné pravidlá a zásady pre obchod s tovarom medzi zmluvnými stranami.

Na poslednom z nich — uruguajskom — vznikla Svetová obchodná organizácia - 1. januára 1995.

Cieľ

Svetová obchodná organizácia (WTO) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. WTO upravuje pravidlá obchodu s tovarom (GATT), službami a duševným vlastníctvom. Pravidlá obchodu so službami definuje Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) a pravidlá obchodu s duševným vlastníctvom upravuje Dohoda o obchodných aspektoch duševného vlastníctva (TRIPS).

Základné ciele a princípy, nediskriminácia, transparentnosť

WTO má za cieľ podporovať hladko prebiehajúci, slobodný a transparentný medzinárodný obchod. Na dosiahnutie tohto cieľa WTO využíva nasledovné princípy:

1. princíp nediskriminácie

a. doložka najvyšších výhod - všetky výhody, prednosti, výsady alebo oslobodenia poskytnuté ktorýmkoľvek členom akémukoľvek výrobku pochádzajúcemu z ktorejkoľvek krajiny, alebo tam určenému, budú ihneď a bezpodmienečne priznané rovnakému výrobku pochádzajúcemu z územia všetkých ostatných členov alebo tam určenému. Sú povolené aj výnimky (colné únie, pásma voľného obchodu, kabotážna plavba, malý pohraničný styk a Všeobecný systém colných preferencií), musia však byť splnené prísne podmienky.

b. doložka národného režimu - povinnosť krajiny poskytnúť tovaru, službám a duševnému vlastníctvu pochádzajúcemu z iných zmluvných krajín nie menej výhodné zaobchádzanie, aké požíva tovar, služby a duševné vlastníctvo pochádzajúce z domácej ekonomiky.

2. princíp transparentnosti, predvídateľnosti, notifikácie - povinnosť krajiny oznamovať ostatným členským krajinám všetky platné a plánované právne a legislatívne úpravy, ktoré súvisia s obchodom

3. princíp zlepšenia zapojenia rozvojových a najmenej rozvinutých krajín do medzinárodnej deľby práce formou dlhších prechodných období, zvýhodneného colného režimu, ...

4. systém preskúmavania obchodných politík v pravidelných intervaloch

5. systém riešenia sporov podľa presne stanoveného časového harmonogramu

6. spolupráca s ďalšími medzinárodnými organizáciami (OECD, WIPO, UNCTAD, ITC, WIPO, IMF, IBRD, FAO, ILO, ...)

Rozhodnutia WTO sú prijímané konsenzom, t.j. rozhodnutie je prijaté, pokiaľ žiaden člen formálne nenamieta. Za istých okolností je možný aj väčšinový súhlas, ale dosiaľ táto možnosť nebola využitá.

Sídlo WTO je v Ženeve vo Švajčiarsku.

Počet členských krajín

K 1. januáru 2007 mala WTO 150 členov, čo pokrýva vyše 97% svetového obchodu. Slovenská republika je jedným zo zakladajúcich členov WTO. V súčasnosti rokuje o svojom členstve do WTO okolo 30 krajín.

Riadiaci orgán

Ministerská konferencia je najvyšším orgánom WTO. Uskutočňuje sa najmenej raz za dva roky. Má výhradné právo prijímať rozhodnutia ku všetkým otázkam multilaterálneho obchodného systému a k dohodám, ktoré sú záväzné pre členov tejto organizácie. Závery ministerských konferencií sú sformulované v záverečných ministerských deklaráciách. V doterajšej histórii WTO sa uskutočnilo 6 ministerských konferencií (Singapúr 1996, Ženeva 1998, Seattle 1999 a Doha 2001). Štvrtá Ministerská konferencia WTO, bola úspešne ukončená prijatím Deklarácie ministrov, čo v praxi znamení odsúhlasenie začatia multilaterálnych obchodných negociácií o ďalšej liberalizácii obchodu na pôde WTO — tzv. nového kola pod názvom "Rozvojová agenda z Dohy".

Generálna rada (General Council) má na starosti chod WTO v čase medzi ministerskými konferenciami. Jej sídlo je v Ženeve a stretáva sa niekoľkokrát do roka. Na stretnutiach sa zväčša zúčastňujú veľvyslanci členských krajín WTO. V rámci generálnej rady existujú 3 samostatné orgány - Generálna rada (General Council), Orgán WTO pre prehľad obchodných politík (Trade Policy Review Body – TPRB) a Orgán na urovnávanie sporov (Dispute Settlement Body). Generálna rada zastrešuje prácu rôznych rád a výborov, ktoré sa venujú špecifickým oblastiam obchodu.

Na základe deklarácie z Dohy z novembra 2001 bol vytvorený Výbor pre obchodné rokovania (Trade Negotiations Committee - TNC). Má na starosti rokovania v rámci nového kola rokovaní, tzv. rozvojovej agendy z Dohy. TNC rokuje na základe právomocí generálnej rady. Jeho predsedom je generálny riaditeľ.

Sekretariát WTO má sídlo v Ženeve. Jeho úlohou je poskytovať technickú a profesionálnu pomoc jednotlivým výborom a radám WTO, technickú asistenciu rozvojovým krajinám, monitorovať vývoj svetového obchodu, poskytovať informácie verejnosti a organizovať ministerské konferencie. Na čele sekretariátu WTO stojí generálny riaditeľ, ktorý je volený na 4-ročné funkčné obdobie. Od 1. septembra 2005 je generálnym riaditeľom Pascal Lamy.

Pracovnými jazykmi WTO sú angličtina, francúzština a španielčina.

Členstvo SR vo WTO

SR sa stala zmluvnou stranou GATT-u 1. januára 1993 na základe Protokolu o prístupe SR ku GATT. Týmto prevzala všetky práva a záväzky voči zmluvným stranám GATT-u od roku 1948, t.j. od vstupu bývalej ČSR do GATT-u. Na základe Dohody o zriadení WTO sa SR stala dňom vzniku WTO (1. január 1995) jej pôvodným členom. Z členstva SR vo WTO vyplýva povinnosť dodržiavať princípy, postupy a záväzky uvedené v dohodách a dohovoroch platných v rámci WTO.

Vstupom SR do EÚ sa v SR realizuje spoločná obchodná politika EÚ. Legislatívnym základom spoločnej obchodnej politiky EÚ sú články 131 a 133 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré boli spresnené Amsterdamskou zmluvou a Zmluvou z Nice. Európskej komisii (EK) boli pridelené výlučné kompetencie pri formulovaní a realizácii spoločnej obchodnej politiky EÚ. V tomto kontexte je v kompetencii EK aj vykonávanie obchodných dohôd v rámci WTO, dohôd s regionálnymi organizáciami či krajinami mimo EÚ. Na rokovaniach v rámci WTO vystupuje stály predstaviteľ EK a členské štáty EÚ zastávajú len pozície pozorovateľov.

Členské krajiny EÚ prezentujú svoje pozície k jednotlivým problematikám WTO vo Výbore 133 Rady EÚ. Výbor 133 je poradný orgán Rady EÚ, zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti. Pravidelne sa stretáva na úrovni titulárov (Titularies, Full Members), zástupcov (Deputies) a expertov (napr. za oblasť textilu, služieb, ocele). Všetky materiály z oblasti spoločnej obchodnej politiky sa musia najprv prerokovať vo Výbore 133, následne sú predložené výboru COREPER II (Výbor stálych zástupcov) a potom sú prerokované v Rade EÚ.

Zastúpenie SR vo WTO

Spoluprácu s WTO v SR zastrešuje MH SR, ktorého zástupcovia reprezentujú pozície SR vo Výbore 133 Rady EÚ. Slovenskú republiku vo WTO zastupuje Stála misia SR pri Úradovni OSN a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve.