Vývoj svetového hospodárstva:
Základom je rýchly rast produktivity práce v období industriálnej ekonomiky. Rast produktivity práce je spájaný s medzinárodnou deľbou práce a rozvojom medzinárodného obchodu. Hnacou silou bol obchod, ktorý umožnil rýchlejšie získavanie zdrojov a akumuláciu kapitálu, aby sa mohla rozvíjať priemyselná výroba.
Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18. storočia a prešlo zásadnými zmenami.
1. etapa: prvé tri povojnové desaťročia.
Prvé povojnové obdobie (1945-1956) – vysoké tempo hospodárskeho rastu. 1949 RVHP. 1947 GATT. 1950 EPU. Marshalov plán (1947-1952). 16 krajín vytvorilo OEEC. Pomoc z USA 12,8 miliardy USD. Cieľom bolo prekonať biedu a hlad v Európe a pozdvihnúť Európu.
Druhé povojnové obdobie (1954-1963) 1957 Rímske zmluvy. Vznik EHS. V 1960 Európske združenie voľného obchodu (CEFTA)
Tretie povojnové obdobie (1964-1973) posledné obdobie nízkych cien surovín.
2. etapa: od polovice 20. storočia
- svetové hospodárstvo sa stotožňovalo s existenciou dvoch sústav, a to vyspelejšou kapitalistickou a menej vyspelou socialistickou.
- obdobie 1974 - 1990 Príčiny ropné šoky. Zvyšovanie cien energií. Väčšia nezamestnanosť. Rýchlejší vedecko-technický rozvoj. Viac ako 10 násobné zvýšenie cien energie (1973-1979). Spôsobila to Ramadánova vojna (Sýria a Egypt zaútočili na Izrael), potom vyhlásilo sedem arabských štátov embargo na vývoz ropy do USA, Portugalska, Holandska, Juhoafrickej republiky kvôli proti Izraelskému postoju. Druhý ropný šok revolúcia v Iráne a následný Irácko – Iránsky vojenský konflikt. Tretí ropný šok vyvolaný vojnou v Perzskom zálive. Nerovnováha medzi dopytom a ponukou.
Menila sa teritoriálna a komoditná štruktúra svetového obchodu.
3.etapa: hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na:
• Protekcionistické tendencie – hospodárska politika štátu pomáhajúca, chrániaca a rozvíjajúca národnú ekonomiku v podmienkach zahraničnej konkurencie
• Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu
• Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie
Nové formy:
• Spoločné podnikanie
• Firemné konzorciá a korporácie
• Medzinárodný subcontracting (čiastková zmluva)
• Zmluvy v oblasti poradenstva a manažmentu
• Licenčné dohody
• Prenos predajných práv
- obdobie 1990 – po súčasnosť – vplyv liberalizácie, rozvoj ekonomík
V súčasnosti, sa svetovým hospodárstvom, rozumie nie len existencia medzinárodných ekonomických vzťahov, ale aj jednotlivé národné hospodárstva a vzťahy medzi nimi. Postupne by malo dochádzať k zjednocovaniu (integrácii) menovej, rozpočtovej a sociálnej politiky tak, aby sa rešpektovali rozhodnutia nadnárodného orgánu. Ekonomické zjednotenie je predpokladom politického zjednotenia.
Formy zjednocovania národných ekonomík prechádzajú viacerými stupňami:
1. pásmo voľného obchodu – krajiny, ktoré sa dohodnú na spolupráci, rušia vo vzájomnom obchode clá, voči tretím krajinám uplatňujú spoločné obmedzenia
2. colná únia – zrušenie ciel vo vzájomnom obchode a voči nečlenským krajinám sa určuje spoločná colná tarifa (napr. už v roku 1948 vznikla colná únia Beneluxu)
3. spoločný trh – charakterizuje voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovných síl; je to štádium prechodu k hospodárskej a menovej únii
4. hospodárska únia – koordinácia hospodárskych politík členských krajín a odstránenie diskriminácie medzi jednotlivými krajinami
5. menová únia – cieľom je vytvoriť jednotnú menu a jednotné pravidlá prňažného obehu, predpokladá sa vznik spoločnej centrálnej banky
