Rozpočet európskej únie

Sústavu verejných rozpočtov všeobecne chápeme ako sústavu rozpočtov, ktorú tvoria:

1. národný rozpočet

2. národný rozpočet- v závislosti od vnútorného členenia tohto – ktorého štátu:
      a, štátny rozpočet- v unitárnom štáte je jeden
      b, federálny rozpočet – vo federatívnych alebo v spolkových republikách sa tvorí viac rozpočtov

3. rozpočty nižších vládnych úrovní.

To znamená, že do platnej sústavy verejných rozpočtov Slovenskej republiky pribudla vstupom do Európskej únie nová zložka- národný rozpočet. Prostredníctvom rozpočtu EÚ sa realizuje financovanie cieľov a aktivít EÚ. Rozpočet EÚ je finančný nástroj, ktorý na každý rok predpovedá a schvaľuje príjmy a výdavky.

Príjmy sú tvorené predovšetkým:

• poľnohospodárskymi poplatkami a dávkami vyberanými za cukor a izog 1 ukózu, stretávame sa aj z názvom poľnohospodárske dane na dovozy poľnohosp. Výrobkov z nečlenských krajín
• clami vyplývajúcimi zo zavedenia spoločnej colnej tarify na obchodovanie s nečlenskými krajinami
• príjmami z DPH
• príjmami z HNP
• ostatnými zdrojmi prímov, a to daňami vyrubenými z poplatkov zamestnancov EÚ, pokutami, zostatkom z minulého roka, bankovými úrokmi, príspevkami, darmi a rôznymi zrážkami a pokutami zamestnancov.

Výdavky sú podrobne rozčlenené na šesť hlavných kategórií a na rezervy, z ktorých sa vlastne rozpočet EÚ skladá:

• poľnohospodárstvo a rybolov- tieto finančné prostriedky sú určené na zvýšenie konkurencieschopnosti sa cieľom prispôsobiť sa svetovým cenám poľnohosp. Produktov a dosiachnuť väčší súlad ponuky a dopytu.
• hospodárska a sociálna kohézna politika /politika súdržnosti/- pretože ekonomická a sociálna súdržnosť EÚ sa stala hlavným cieľom pri budovaní Európy, takáto finančná pomoc smeruje na prekonávanie nerovnosti medzi regiónmi.
1. Európsky fond regionálneho rozvoja
2. Európsky sociálny fond
3. Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu
4. Európsky poľnohospodársky riadiaci a garančný fond (EAGGF)

• vnútorná politika - tieto finančné prostriedky sú určené na výskum v oblasti biotechnológie, energie, zdravotníctva, životného prostredia, kultúry, dopravy, vzdelávania a na technologický rozvoj v členských krajinách
• vonkajšia politiky – tieto finančné prostriedky smerujú na pomoc nečlenským krajinám pri ekonomickom rozvoji a humanitárnu pomoc regiónom postihnutými katastrofami. Ide o odpornú pomoc pri ekonomickom zotavovaní.
• príprava na rozširovanie Európskej únie – tieto finančné prostriedky sú vyčlenené na rozšírenie Európskej únie
• administratíva
• rezervy, ktoré sa delia na núdzové a garančné

Rozpočet EÚ schvaľuje Rada ministrov EÚ a Európský parlament a spravuje ho Európska komisia. Využívanie rozpočtu podlieha viacerým kontrolám. Finančné prostriedky zahrnuté do rozpočtu sú schválené na jeden finančný rok, ktorý trvá od januára do 31. decembra daného roku. V rozpočte EÚ sú finančné prostriedky klasifikované z viacerých aspektov:

1. Záväzky / Commitent appropriations- CA/ pokrývajú celkové náklady na zákonné záväzky zahrnuté do rozpočtu v priebehu finančného roku.
2. Platby / Payment appropriations- PA/ sú prostriedky určené na splácanie zákonných záväzkov zahrnutých do rozpočtu v bežnom finančnom roku alebo v predchádzajúcich finančných rokov.
3. Diferencované finančné prestriedky / Differentieted appropriations/ sú prostriedky určené na čerpanie počas viacerých finančných rokov. Rozpočtový záväzok na daný finančný rok sa nerovná čerpaniu. Napr. pre štrukturálne fondy, pri ktorých sa uplatňuje pravidlo četpania n+2 /čerpanie v danom roku a počas nasledujúcich dvoch rokov/
4. Nedeferencované finanční prostriedky /Non – differentieted appropriations/ sú určené na čerpanie v danom finančnom roku, ich čerpanie nieje rozložené na viacero rokov. Čerpanie sa v tomto prípade rovná záväzku.
5. Povinné výdavky /Compulsory expenditure/ sú výdavky, ktoré je rozpočtový orgán povinný uviesť v rozpočte formou právneho záväzku na základe záväzkov, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv alebo dokumentov prijatých na základe zmlúv.

Nepovinné výdavky /Non compulsory expenditúre/ sú všetky, ktoré nevyplývajú z právnych záväzkov. Napr. prostriedky určené na rozvoj vidieka.

Z pôvodných členských krajín dostáva najviac peňazí Španielsko, má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín. Po ňom Grécko, ktoré vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74), a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie. Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia. Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa ekonomicky medzi špičkových európskych hráčov.

Ak chce EÚ pomôcť novým členom s výrazne nižšou životnou úrovňou a slabšou infraštruktúrou, tieto štyri krajiny časť príspevkov stratia. Budúcemu rozpočtu únie však hrozí skôr obmedzenie, než nárast, ktorý by si vyžadovali rastúce ambície rastúcej EÚ - čistí prispievatelia. Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenie. Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách. Nemecko je stále najvyšším prispievateľom do spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike. Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne. Žiadajú obmedzenie výdavkov.