Definícia štrukturálnej politiky

Nástrojom hospodárskej a sociálnej súdržnosti EÚ je tzv. štrukturálna politika .Táto politika EÚ bola definovaná v roku 1988 na základe rozhodnutia spojiť regionálnu politiku s časťou sociálnej politiky EÚ a s poľnohospodárskou politikou EÚ do jedinej. Štrukturálna politika je koncipovaná ako komunitárna (koordinovaná) politika. Jej realizácia spočíva na členských štátoch únie, kým koordinácia a harmonizácia spadá do nadnárodnej pôsobnosti (do pôsobnosti orgánov Európskej únie).

Na jar 1997, keď sa konalo mimoriadne zasadanie Európskej rady v Berlíne, bol schválený materiál s titulom Agenda 2000, opisujúci výhľad EÚ na prvé roky budúceho storočia. V dokumente sa okrem iného hovorí aj o ekonomickej a sociálnej kohézii a o štrukturálnych fondoch, sú tu uvedené hlavné kroky reformy štrukturálnej politiky EÚ.

Zásadnou zmenou, ktorá bola na základe tohto dokumentu vykonaná, je redukcia vyššie spomínaných šiestich cieľov na tri, a to dva regionálne programy a jeden horizontálny program pre ľudské zdroje. Ide o:

Cieľ 1) Podpora rozvoja a štrukturálnych zmien, ktorých rozvoj zaostáva.
Cieľ 2) Podpora hospodárskej a spoločenskej premeny oblastí, ktoré čelia štrukturálnym problémom.
Cieľ 3) Podpora prispôsobovania a modernizácie systému vzdelávania, školenia, zamestnanosti a ďalších opatrení na podporu rozvoja ľudských zdrojov.

Hlavnými nástrojmi štrukturálnej a regionálnej politiky Európskej Únie sú štrukturálne fondy, z ktorých sa poskytujú dotácie. Ich vznik je spojený s podpísaním Rímskej zmluvy (1957), neskôr boli upravené Jednotným Európskym aktom (1985) a Maastrichtskou zmluvou (1991). Medzi štrukturálne fondy EÚ patria:

1. Európsky fond pre regionálny rozvoj (ERDF) Prostriedky z neho sa využívajú v zaostalejších regiónoch a týkajú sa najmä produktívnych investícií, infraštruktúry: investície na dosiahnutie alebo udržanie trvalých pracovných miest, budovanie transeurópskych sietí, investície do vzdelávania, zdravotníctva, výskumu a vývoja, životného prostredia. ERDF má rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov 1 a 2, podieľa sa aj na aktivitách cieľa 5b.

2. Európsky sociálny fond (ESF) Sústreďuje sa na opatrenia v oblasti odborného vzdelávania a začleňovania do novovytvorených pracovných miest.

3. Európsky podporný a garančný fond pre poľnohospodárstvo (EAGGF) Podporuje prispôsobenie a rozvoj agrárnych štruktúr a poľnohospodárskych oblastí. Tento fond je hlavným nástrojom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V r. 1995 absorboval 48% rozpočtu EÚ, postupne sa však jeho výdavky znižujú. Má podpornú sekciu, ktorá poskytuje finančné podpory poľnohospodárom, a garančnú sekciu, ktorá financuje cenovú a trhovú politiku.
4. Finančný nástroj pre podporu rybárstva (FIFG) Podporuje prispôsobenie rybolovných štruktúr.

Princípy regionálnej politiky

-princíp koncentrácie - znamená, že na financovanie sa vyberajú prioritné programy regiónov;

- princíp programovosti - namiesto podpôr na jednotlivé projekty sú podpory zamerané prednostne na ucelené podporné programy s pevným časovým harmonogramom podpôr a hodnotením dosahovania plánovaných cieľov;

- princíp doplnkovosti - prostriedky zo štrukturálnych fondov dopĺňajú a nie nahradzujú prostriedky zo štátneho rozpočtu; členské štáty musia túto skutočnosť dokázať každoročným predložením konkrétnych informácií;

- princíp partnerstva - znamená aktívnu účasť zainteresovaných regiónov, pre ktoré sú finančné prostriedky určené, na tvorbe programov. Za realizáciu programov štrukturálnych fondov vo vzťahu k EÚ zostávajú však zodpovedné členské štáty a nie regióny.

- princíp subsidiarity - Spoločenstvo môže pristúpiť k akcii v oblastiach, ktoré nepatria do jej výhradnej kompetencie len vtedy, ak sa ciele navrhovanej akcie nedajú v dostatočnej miere dosiahnuť členskými štátmi.