Financovanie Európskej únie

Od roku 1986 sa ročné výdavky vpisujú do viacročného plánu prostredníctvom tzv. finančných rámcov, prijímaných na základe spoločného súhlasu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.

Rozpočtový proces sa začína v Európskej komisii, ktorá pripraví predbežnú perspektívu rozpočtu, na ktorej základe Rada Európskej únie vypracuje návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je potom predložený Európskemu parlamentu na prvé čítanie. Parlament navrhne zmeny (povinných výdavkov) a dodatky (k nepovinným výdavkom), ktoré odrážajú jeho politické priority. Takto upravený návrh rozpočtu sa vracia naspäť do rady.

Parlament môže – po prerokovaní s Radou Európskej únie a počas druhého čítania – znova doplniť úpravy, ktoré spravila rada (okrem oblasti povinných výdavkov). V takejto podobe parlament definitívne prijme rozpočet, ktorý nadobudne platnosť až po podpísaní predsedom Európskeho parlamentu. Týmto sa únii poskytnú finančné prostriedky, potrebné na činnosť v ďalšom roku.

Parlament, odvolávajúc sa predovšetkým na správy Európskeho dvora audítorov, ďalej sleduje správne využívanie verejných financií prostredníctvom svojho Výboru pre rozpočtovú kontrolu. Konkrétne to znamená, že podrobne vyhodnocuje hospodárenie s finančnými prostriedkami, sústavne zdokonaľuje opatrenia na predchádzanie podvodom, na ich zisťovanie a trestanie a hodnotí výsledky financovania z rozpočtu spoločenstva.

Komisia, ktorá implementuje rozpočet EÚ, predkladá Európskemu parlamentu a Rade každý rok správu o stave účtov Spoločenstva za predchádzajúci rok. Na základe odporúčania Rady parlament udelí komisii tzv. absolutórium – schváli jej hospodárenie. Parlament má právo odmietnuť udeliť absolutórium, ak v hospodárení s rozpočtom zistí odchýlky alebo nedostatky. Parlament využil túto svoju právomoc v roku 1999, keď zamietol udeliť komisii absolutórium na rok 1996 z dôvodov zlého hospodárenia a nedostatku transparentnosti, čo napokon viedlo k demisii komisie.

Odkedy sa v roku 1970 vytvorili vlastné zdroje Európskych spoločenstiev, schválené členskými štátmi po konzultácii s Európskym parlamentom, delí sa Európsky parlament o rozpočtové právomoci s Radou Európskej únie. Vlastné zdroje sú v súčasnosti obmedzené a tvoria sa zo štyroch základných zdrojov:

• z colných poplatkov vyberaných na vonkajších hraniciach Európskej únie za produkty dovezené z tretích krajín,
• z poľnohospodárskych colných poplatkov,
• z DPH z tovarov a služieb v celej únii,
• od roku 1988 z tzv. dodatočného zdroja, ktorý sa označuje tak preto, lebo jeho výška závisí od úrovne predchádzajúcich troch zdrojov. Je stanovený na základe HDP v jednotlivých členských krajinách.
• Každý rok v polovici decembra po procese, ktorý trvá niekoľko mesiacov, Európsky parlament prijme – alebo zamietne – rozpočet únie.

Rozpočet Európskej únie na roky 2007 – 2013 by sa mal postupne zvyšovať a nemal by prekročiť hranicu celkového 1,14 % HNP všetkých členských štátov EÚ. V roku 2007 by mal dosiahnuť 133,56 mld Eur a do roku 2013 by mal vzrásť na 158,4 mld Eur ročne.