Teórie hodnoty

Klasická ekonomická škola, počnúc Adamom Smithom, vykladá hodnotu tovaru ako niečo, čo je tovaru vnútorne vlastné a objektívne určiteľné. Ako kľúč k jej vyjadreniu slúžia náklady vynaložené na výrobu daného tovaru, a to predovšetkým práca. Adam Smith píše :

„Skutočnou cenou každého tovaru, čo tovar naozaj stojí človeka, ktorý ho chce získať, sú drina a starosti pri jeho získavaní... Práca bola prvou cenou, prvou obstarávacou čiastkou, zaplatenou za všetky veci.“

David Ricardo, ktorý bol hlavnou ekonomickou inšpiráciou Karla Marxa, ponúka zrozumiteľnejšiu definíciu :

„Hodnota komodity, alebo množstvo akejkoľvek inej komodity, za ktorú bude vymenená, závisí na relatívnom množstve práce vynaloženej na jej výrobu.“

V 70.-tych rokoch 19.stor. nastala v ekonomickom myslení tzv. „marginalistická revolúcia“. Jej strojcovia, známi ako Rakúska ekonomická škola, podrobili klasickú teóriu hodnoty závažnej kritike. Svoje argumenty postavili na úvahe, že hlavným činiteľom pri určovaní hodnoty sú subjektívne úsudky účastníkov obchodu.

Rakúska neoklasická škola

- nemá prepojenie na klasickú ekonómiu
- subjektívna škola hranič.užitočnosti
- vychádzala s Gossenových zákonov
- preferuje individualizmus spotrebiteľa a jeho uspokojovanie potrieb
- zdôrazňuje psycholog.a subjekt.stránku spotrebiteľa
- zdôrazňuje prvenstvo spotreby nad výrobou
- marginálnou analýzou formulovala zákony racionál.správania spotrebiteľov

Karl Menger ( 1840-1921 )

- sformuloval teóriu hraničného úžitku slovom i číslom, je monistom v teórii hodnoty. Neuznával prac. teóriu hodnoty, bol za čistú ekonómiu
- náklady na výrobu tovaru sú dané užitočnosťou
- Mengerova teória užitočnosti išla od dopytu k ponuke, od spotreby k výrobe
- Základná práca : Základy národohospodárskej náuky ( 1871 )

Eugen Böhm-Bawerk ( 1851- )

– kritizoval klasickú ekonómiu, Dal Mengerovej teórii prepracovanejší charakter. Teóriu hodnoty a ceny chápal ako hodnotenie kupujúcich a predávajúcich
– Teória kapitálu a úroku ( Pozitívna teória kapitálu 1889 )
– Úrok – rozdiel medzi hodnotou budúcich a prítomných tovarov ( časová preferencia )
– Základná práca – Kapitál a úrok – v nej kritizuje aj Marxa a jeho „Kapitál“
– Hodnotu budúcich statkov výrobných faktorov vysvetlil z hodnoty prítomných (spotr.predmety)

Friedrich von Wieser

- uznáva tiež len subjektívnu teóriu hodnoty
- teória alternatívnych nákladov – teória obetovaných príležitostí, vysvetľuje ju z teórie hraničnej užitočnosti

Marginálna revolúcia – prechod od pracovnej teórie hodnoty k teórii hraničného úžitku

Anglická neoklasická ekonómia

William Stanley Jevons ( 1835 – 1882 )

- odmietol a kritizoval klasickú a Millovskú ekonómiu
- uznával len subjektívnu teóriu hodnoty, vychádzal z teórie úžitku
- základná práca „Teória PE“ ( 1871 )
- využíval v ek.analýzach viac matematiky
- v teórii hraničného úžitku uznal prvenstvo Gossenovi

Cambridgeská ekonomická škola

Alfred Marshall ( 1842 – 1924 )

-  uznal aj klasickú ekonómiu
- Základná práca : „Zisky ekonómie“ ( 1893 ), snažil sa v nej spojiť klasickú ekonómiu s marginálnou (neoklasickou) teóriou spojil pracovnú teóriu hodnoty ( objektívnu ) s teóriou hraničného úžitku ( objektívnou )
Spojenie vyriešil následovne : hraničné náklady ( práca, výroba ) vyjadrujú ponuku, hraničnú užitočnosť vyjadruje dopyt
- je tvorcom čiastkovej ekonomickej rovnováhy, spája sa s čiastkovým trhom – trh jedného tovaru, ak vznikne problém medzi ponukou a dopytom z krátkodobého hľadiska sa rieši zmenou ceny
- dospel k záveru : akákoľvek zmena na jednom trhu vyvoláva zmeny na ďalších trhoch
- je predstaviteľom kardinalistickej teórie správania spotrebiteľa na trhu – vychádza z toho, že užitočnosť jednotl.tovarov, ktoré uspokojujú potreby sa dá sčítať, podľa Marshalla sa to dá nepriamo cez peniaze
- skúmal pomer medzi poklesom ceny a rastom dopytu – má význam pre výrobcu – skúmal elasticitu ponuky a dopytu

Tvorba svetovej ceny

Masrhall má teóriu recipročných kriviek ponuky a dopytu – na základe ich vzťahov sa tvorí svetová cena
- neoklasická teória nahradila pojem hodnota pojmom rovnovážna cena, rozlíšila pojmy hodnota a cena pojmami rovnovážna a nerovnovážna cena

Lausanská ekonómia

- nemá prepojenie na klasickú ekonómiu
- dnešná moderná neoklasická ekonómia vychádza predovšetkým z tejto školy

Marie Esprit León Walras, Wilfredo Pareto

– nadviazal na Walrasovu teóriu hraničného úžitku, je jeho žiakom, prevzal po ňom katedru ekonómie
- nie je predstaviteľom kardinalistickej teórie, ale je hlavným predstaviteľom ordinalistickej teórie správania sa spotrebiteľa
- užitočnosť je veličina, ktorá nemá rozmer, nedá sa kvantifikovať, dá sa len porovnávať
- Paretovo spotrebiteľské optimum – maximum užitočnosti z dôchodku

Objektívna teória hodnoty

– Klasická ekonómia
– hodnota statkov a služieb daná ich nákladmi – nákladová pracovná teória hodnoty
– cena vychádza z výrobných nákladov

Subjektívna teória hodnoty

- subjektívna teória hraničného úžitku
- teória hodnoty je prísne ordinalistická, v súlade s metodologickým subjektivizmom, podľa ktorého nejde hodnotám priradzovať numerické veličiny

Užitočnosť

- uspokojovanie, ktoré spotrebiteľ odvodzuje zo spotreby tovarov
- subjektívny pocit uspokojenia, ktorý plynie spotrebiteľovi zo spotreby konkrétnych statkov
- žiaden tovar nie je užitočný sám o sebe, musí byť užitočný pre niekoho konkrétneho, musí nájsť svojho spotrebiteľa, ktorý si ho kúpi

Teória hraničnej užitočnosti

- hodnotu určuje posledná jednotka danej zásoby určitého statku, ktorý uspokojuje najmenej dôležitú potrebu jej majiteľa – spotrebiteľa
- Hermann Heinrich Gossen ako prvý formuloval hlavné princípy teórie hraničnej užitočnosti, aplikoval hraničný princíp na pojem užitočnosti a matematicky rozpracoval niektoré problémy spotreby

Teória hodnoty je založená na princípe hraničnej užitočnosti.