Mzda je cenou práce, ktorá je výsledkom fungovania trhu, vzťahom vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci.

Mzda = všeobecný výraz pre mzdy, platy a ostané formy odmien a kompenzácií za prácu.

Časová mzda: je forma mzdy, ktorá vyjadruje odmenu za určitý čas (hodinu, deň, týždeň, mesiac). Pri časovej mzde vymedzujeme celkovú sumu mzdy a cenu práce jednej časovej jednotky (hodiny), obsah časovej mzdy sa dnes mení – stále viac sa viaže na splnenie určitého pracovného výkonu, alebo na presne stanovené množstvo práce.

Úkolová mzda: modifikácia časovej mzdy, pri jej určení sa vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas. Stáva sa dôležitým faktorom zvyšovania intenzity práce. Pri úkolovej sadzbe sa pracovník usiluje pracovať intenzívnejšie, aby mal vyššiu mzdu (výrobok alebo požadovaná operácia musí mať požadovanú kvalitu). Pri úkolovej mzde má podnikateľ možnosť meniť sadzbu za výrobok, súčiastku alebo prac. operáciu. Využíva sa pri menej kvalifikovaných prácach.

Nominálna mzda: suma peňazí, ktorú pracovník dostáva (nezáleží na forme)

Reálna mzda: suma tovarov a služieb, ktoré si môže pracovník za svoju nominálnu mzdu kúpiť. Je rozhodujúca pre jeho životnú úroveň. Úroveň reálnej mzdy závisí od:

-výšky nominálnej mzdy
-úrovne cien tovaru a služieb

Pri danej úrovni cien sa reálna mzda mení priamo úmerne so zmenou nominálnej mzdy. Pri danej úrovni nominálnej mzdy sa mení nepriamo úmerne k zmenám cien tovarov a služieb.

Dynamiku reálnej mzdy možno sledovať:

1.ako zmenu množstva existenčných prostriedkov a služieb, ktoré si spotrebiteľ kupuje za svoju nominálnu mzdu, pričom sledované obdobie dáva do vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu
2.ako zmenu množstva existenčných prostriedkov a služieb, ktoré si spotrebiteľ kupuje vo vzťahu ku svojim potrebám

Index reálnej mzdy = index nominálnej mzdy / index cien tovarov a služieb x 100

Trh práce je špecifickým najmä preto, že je trhom najcennejšieho výrobného faktora, v podstate nenahraditeľného, ale i nevyčerpateľného (z hľadiska kvality a schopnosti reprodukovať sa stále na vyššej úrovni)

Dopyt po práci: určovaný zo strany firiem. Závisí od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu a využívanej technológie. Je odvodeným dopytom, t.z., že závisí od dopytu po výsledku tejto práce, po výrobkoch, službách.

Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, kt. je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Ak chceme vypočítať hraničný produkt práce MPl, dáme do pomeru prírastok produkcie a prírastok práce.

MPl = Δ TP / Δ L (TP=celkový produkt)

V dôsledku obmedzených výrobných kapacít firmy má z krátkodobého hľadiska hraničný produkt práce klesajúcu tendenciu. Keďže pracujúci dostávajú mzdu v peňažných jednotkách, hraničný príjem taktiež vyjadríme v peňažných jednotkách a budeme hovoriť o hraničnom príjme MRP:

MRP = MP x P

Hraničné príjmy, t.j. výnosy z poslednej jednotky použitého faktora sa rovnajú cene výrobného faktora:

MPl x P = cena práce

Cena práce je charakterizovaná mzdou, dopyt firmy po výrobnom faktore závisí od ceny tohto faktora, kt. sa porovnáva s hraničným príjmom. Preto krivka hraničných príjmov bude krivkou dopytu firmy. Firmy budú pokračovať v zamestnávaní dodatočných pracovných síl pokiaľ mzda neprevýši hraničný produkt práce.

Dopyt po práci je odvodeným dopytom – dopyt po výrobných faktoroch závisí od dopytu po výrobkoch, kt. sa týmito faktormi vyrábajú a zároveň cena výrobného faktora závisí od ceny výrobkov.

Ponuka práce: závisí od hraničných nákladov domácnosti pri vynakladaní práce. Na porovnávaní reálnej mzdy s vynaloženou námahou pri práci je založené rozhodovanie a správanie domácností na trhu práce.

Ovplyvňujú ju rôzne faktory:

-veľkosť populácie (určená prirodzeným prírastkom populácie)
-časť populácie, kt. tvorí práceschopné obyvateľstvo (celkový počet obyvateľov – deti - dôchodcovia, zdravotne postihnutí)
-priemerný počet hodín odpracovaných pracovnými silami za rok (pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva)
-kvalita a kvantita vykonávanej práce

Krivka ponuky práce: jej tvar je výsledkom charakteristického správania sa domácností na trhu práce. Vyjadruje vzťah medzi množstvom práce (L), kt. sú ochotné pracovné sily odpracovať pri danej mzdovej sadzbe. S rastom reálnych miezd ponuka práce rastie, od istého bodu (C) však ponuka práce klesá (domácnosti dávajú prednosť voľnému času)

Substitučný efekt zmeny miezd: každý pracovník sa môže slobodne rozhodnúť, či pri existujúcej mzdovej sadzbe venuje svoj čas práci, alebo voľnému času. Ak rastie mzdová sadzba je výhodné zameniť voľný čas dodatočnými hodinami práce, t.z., že sa zvyšuje ponuka práce.

Dôchodkový efekt: pri zvýšení mzdovej sadzby sa zvyšuje i príjem jednotlivých pracovníkov. Zvýšenie príjmov môže viesť k zvýšeniu spotreby a tým aj k zvýšeniu nárokov na voľný čas.
Z tohto dôvodu sa uvádza, že dôchodkový efekt, kt. pri zvýšení mzdovej sadzby znižuje úroveň ponuky práce, sa dostáva do rozporu so substitučným efektom, kt. ponuku práce zvyšuje.

Dopyt po práci v dokonalej konkurencii:

-V dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Dopyt determinovaný firmami je dokonale elastický, ľubovoľne sa mení bez toho, aby sa menila cena. Mzdy sú určované ponukou práce zo strany domácností a dopytom zo strany firiem. Úroveň mzdy ovplyvňuje pohyb po krivke dopytu a ponuky, ale aj posun krivky dopytu a ponuky. Rovnovážny bod E určí mzdu W2 a jej zodpovedajúce množstvo práce L2. Pri vyššej mzde W1 sa zamestnáva menší počet prac. síl, lebo podnikateľovi sa nevyplatí zamestnávať pri takej vysokej mzdovej sadzbe viac pracovníkov. Vzniká nezamestnanosť, kt. stláča mzdu na úroveň W2. Ponuka prac. síl je väčšia ako dopyt. Pri znižovaní ponuky na trhu práce – dá sa očakávať zvýšenie mzdovej sadzby. Zvýšenie ponuky (za nezmenených ostatných podmienok) má sklon k zníženiu mzdovej sadzby.

Dopyt po práci v nedokonalej konkurencii:

-v jej podmienkach majú firmy príležitosť ponúkať za rovnakú prácu odlišné mzdy. Firma musí rešpektovať ponuku práce, kt. má stúpajúcu tendenciu. Aby získala dodatočné prac. sily, musí ponúkať atraktívnejšiu mzdu, ako ponúka konkurencia. Náklady firmy spojené so zamestnávaním dodatočnej jednotky výr. faktora sa nazývajú hraničné náklady výrobných faktorov. Nákladová krivka je nad krivkou ponuky práce. Firma stále sleduje cieľ – maximalizovať zisk. Porovnáva hraničný produkt práce a hraničné náklady. Dovtedy bude firma zamestnávať dodatočné pracovné sily, pokým hraničný produkt práce bude vyšší ako hraničné náklady výr. faktorov. Znamená to, že do tej doby prijatím každého ďalšieho zamestnanca firma vyprodukuje hodnotu vyššiu než má náklad, t.j., než za dodatočnú prácu zaplatí.

- Špecifické vzťahy na trhu práce vyplývajú zo skutočnosti, že trh práce je regulovaným trhom Ďalej treba brať do úvahy pružnosť, resp. nepružnosť miezd. Mzdy nereagujú dostatočne rýchlo na ostatné zmeny v ekonomike. V trhových podmienkach je obvyklý stav, keď ponuka práce prevyšuje dopyt.

Teoretické názory na mzdu:

Klasická teória:

D. Ricardo: železný zákon miezd: mzda robotníka sa skladá z 2 častí: mzdy a zisku. Mzda je plat za prácu, kt. robotník vykonal na výrobe výrobku a zisk predstavuje tú nezaplatenú časť robotníkovej práce, kt.si privlastní podnikateľ po predaní výrobku.

J.S.Say: ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

K. Marx: zákon nadhodnoty: pracovná sila je schopnosť človeka pracovať. Dokáže pritom vytvoriť hodnotu vyššiu ako práca sama. Vzniká nadhodnota, kt. si privlastňuje kapitalista.

Neoklasická teória:

Rakúska škola: Menger, Wieser: metóda eknom, individualizmu. Dominantná spotreba podmienená psychlógiou človeka uspokojujúceho svoju škálu potrieb. Statky sa delia v pomere k potrebám. Užitočnosť každého statku klesá s množstvom, kt. má človek na trhu k dispozícií.

Lausanská škola: Walras: rozpracoval všeob. ekonom. rovnováhy. Prienik krivky dopytu a ponuky je rovnovážna cena. Ak je užitočnosť funkciou daného množstva tovaru a to rastie, musí klesať jeho hraničná užitočnosť. Základom výmeru hodnoty je hraničná užitočnosť, kt. možno merať, teória všeobecnej rovnováhy spočíva na závislosti trhov: trhu výr. služieb a trhu výrobkov, spoločenské bohatstvo – kapitál a dôchodky spája vzťah dvoch jednotiek výrobných podnikov a domácností

J.A.Schumpeter: hosp. subjekt koná na základe empirických údajov, k dispozícii má určité množstvo hosp. statkov, pri určitých potrebách. Ľudia budú regulovať svoje správanie vo vzťahu k statkom tak, že vlastnými statkami budú realizovať najvyššiu sumu hodnôt reálnej ekonomike a ekonomická logika víťazí nad technickou, technická sa podriaďuje ekonom. hľadiskám. Rozdiel medzi nákladmi a výnosmi prestavuje zisk, kt. sa v podmienkach rovnovážneho hospodárstva =0.

Cambrigská škola: Marshall: pôsobenie ponuky a dopytu v kontexte na cenu, dôležitá je cena (výhodne predávať nad alebo pod hodnotu), peňažné náklady ako ceny, kt. musí podnikateľ zaplatiť za určitú ponuku práce a kapitálu ako predpoklad jeho účasti na ekonom. aktivite v trhovej ekonomike.

Makroekonomické problémy na trhu práce:

Nezamestnanosť (typy nezamestnanosti, miera nezamestnanosti, dobrovoľná, nedobrovoľná nezamestnantosť, prirodzená miera nezamestnanosti)

Mikroekonomické problému na trhu práce:

Správanie sa firmy ku zamestancom (kompenzačné rozdiely, rozdiely v kvalite práce, výnimočné schopnosti, diskriminácia)

Vláda a odbory na trhu práce:

- rokovanie tripartity: zamestnávatelia, odbory a vláda. Prijatie a podpísanie podmienok sa vyjadruje Generálnou dohodu (1rok)

Odbory: vyrovnávajúca sila na trhu práce, protiváha zamestnávateľov, monopol na strane ponuky práce. O zvýšenie miezd sa snažia rôznymi spôsobmi:

-obmedzením ponuky práce, použitím sily kolektívnej zmluvy zvýšiť zákl. mzd. sadzby, odporovaním zamestnávateľom, kt. vlastnia monopolnú silu, pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci. 

- Keď sa odborom podarí zákonne zvýšiť základné mzdové sadzby, posunie sa rovnovážny bod smerom hore. Firmy budú na túto skutočnosť reagovať tak, že znížia dopyt po práci. Sporný efekt: zvýšia sa mzdy, ale zníži sa úroveň zamestnanosti

- Ak je trh práce obmedzovaný vonkajšími vplyvmi, prejaví sa to živelnou adaptáciou trhových subjektov v nepeňažnej oblasti, v celkových pracovných podmienkach, kt. vytvárajú firmy, alebo v nízkych mzdách v porovnaní ku kvalite vykonanej práce.

- Štát, podnikatelia, odbory majú vytvárať podmienky pre kompromisné riešenia, aby sa nerovnováhy na trhu práce zmierňovali.