referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Samuel
Pondelok, 26. augusta 2019
Neoklasická ekonómia
Dátum pridania: 12.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 754
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Jej vznik a vývoj, predchodcovia neoklasickej ekonómie, základné školy neoklasickej ekonómie (rakúska, anglicko-cambridgeská, lausanská), podstata učenia týchto škôl, hlavní predstavitelia a ich základné práce, spoločné a rozdielne črty týchto škôl, tri obdobia vývoja neoklasickej ekonómie, najdôležitejšie rozdiely medzi neoklasickou a klasickou ekonómiou, Gossenove zákony, hraničná a celková užitočnosť (matematické a grafické vyjadrenie, hraničná produktivita, marginálna revolúcia,...)

Vznik a vývoj

Neoklasická ekonómia vznikla v 70-tých rokoch 19. storočia a dominovala v ekonomickom myslení až do 30-tých 20. storočia. Orientovala sa najmä na analýzu ponuky a dopytu cien, spotreby ap. Vychádzala zo Sayovho zákona trhov a predpokladala existenciu dokonalej konkurencie. Tá mala zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov (domácností) a podnikateľov (firiem), teda optimálne fungovanie ekonomického systému.

Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v troch prúdoch:

• rakúska škola,
• lausannská škola,
• cambridgeská škola.

Podstata učenia týchto škôl

Spájali ich predovšetkým spoločné metodologické východiská a alternatívna teória hodnoty založená na princípe hraničnej užitočnosti.

Teória hraničnej užitočnosti: hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru (nie veľkosť výrobných nákladov, ako to bolo v klasickej ekonómii).

Gossenove zákony

Predchodcom teórie hraničnej užitočnosti bol H. Gossen, ktorý vysvetľoval správanie sa človeka pri uspokojovaní svojich potrieb dvoma zákonmi:

1. Postupným uspokojovaním určitej potreby klesá výška, resp. miera pôžitku a užitočnosti. Čím väčšie množstvo tovaru má človek k dispozícii na uspokojenie svojej potreby, tým menšiu hodnotu pre neho má.

2. Veľkosť hodnoty tovaru ovplyvňuje aj fakt, že človek uspokojuje svoje potreby podľa naliehavosti. Ak nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojenia.

Celková užitočnosť (TU): je daná celkovým uspokojením potrieb. Závisí od množstva spotrebúvaných statkov, od ich kvality a od miery, akou sú schopné potreby spotrebiteľa uspokojovať. Vyplýva zo subjektívneho vzťahu spotrebiteľa k tovaru. Všeobecne platí, že celková užitočnosť rastie s rastúcim množstvom spotrebúvaného tovaru.

Hraničná užitočnosť (MU): vyjadruje vzájomný vzťah medzi prírastkom užitočnosti a prírastkom spotrebovaného tovaru. Vyjadruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. Hraničná užitočnosť s rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka tovaru, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.

Celkový produkt (TP): firmy podľa zamerania a typu výroby využívajú určité množstvo výrobných faktorov, čoho výsledkom je kombinácia určitého objemu výroby v naturálnom vyjadrení.

Hraničný produkt (MP): ak firma zvýši jeden z faktorov o1 jednotku a nemení množstvo ostatných výrobných faktorov, dosiahne obvykle istý rast produkcie.

Hraničný produkt práce MPL vypočítame:

ΔTP
MPL = ΔL kde: ΔTP - je zmena (prírastok) celkového produktu; ΔL - je zmena práce.

Predstavitelia

Predstavitelia neoklasickej ekonómie venovali veľkú pozornosť spotrebe a spotrebiteľskému dopytu. Usilovali sa stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému. Známe je tzv. Paretovo optimum: pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.

Významné miesto v neoklasickej ekonómii zaujíma:

• Angličan Alfred Marshall – objasnil mechanizmus ponuky a dopytu; ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu. Pri tejto cene sa ponuka rovná dopytu.
• Američan John Bates Clark – rozšíril použitie tzv. hraničného princípu aj na výrobné faktory a vysvetlil hraničnú produktivitu práce a kapitálu.
• Francúz Leon Walras – vysvetlil teóriu všeobecnej ekonomickej rovnováhy, ktorá prispela k významným inováciám v metódach ekonomickej analýzy.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.