Podnik – jeho podstata a formy, podnikateľské funkcie, financovanie podniku, teórie firmy (Cournot, Marshall, odlišnosti firmy 19. a 20. storočia, normatívna teória, čistá ekonomická a sociálnoekonomická teória, teória rozdielnej vzácnosti VF, behacioristická teória, ...), výrobné náklady firmy – explicitné, implicitné, jednorázové, bežné, fixné, variabilné, celkové, hraničné, priemerné, hraničný a celkový príjem firmy, hraničný a celkový zisk firmy, krátkodobá a dlhodobá rovnováha firmy (aj graficky vyjadriť), dokonalá a nedokonalá konkurencia firmy a tvorba ceny pri nich, racionálne správanie sa firmy (rozhodovanie o objeme výroby, vstupoch a výstupoch z výroby), produkčná funkcia a jej formy, rozpočtová (nákladová) funkcia firmy a izokvanta (aj graficky), optimum výrobcu, inovatívnosť a znalostná ekonomika firmy, ...

PODNIK: ekonomická jednotka s ekonomickou a právnou subjektivitou.

Podnikanie: samostatná činnosť pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk.

Podnikateľ: ekonomický subjekt – FO alebo PO

CIEĽ PODNIKU: dosahovanie zisku

FORMY PODNIKU

- podľa veľkosti: malé, stredné a veľké
- podľa organizačnej formy: individuálne (podnik jednotlivca alebo podnik s jedným vlastníkom), partnerstvo (v.o.s., k.s., s.r.o.), účastinná spoločnosť (a.s.)
- podľa vlastníckych vzťahov: súkromné, družstevné, štátne, so zahr. majetkovou účasťou

PODNIKATEĽSKÉ FUNKCIE

- súhrn procesov zabezpečujúcich dlhodobo podnikateľské ciele (najmä zisk a prosperita a obmedzenie podnikateľského rizika).

Smith: každý podnikateľ vychádza z egoizmu (zisk dosiahne len vtedy, ak predáva to, či je pre spoločnosť potrebné). Podnikateľská funkcia závisí od:

- výrobnej funkcie: vytváranie výrobkov a služieb
- obchodnej: realizácia tovarov s konkrétnymi cenami, uznanými trhom
- ekonomickej: transformačný proces a jej výsledkom je tovar s cenou, ktorú uznáva trh
- sociálnej: súhrn aktivít orientovaných na uspokojovanie sociálnych potrieb.

FINANCOVANIE PODNIKU

- vnútorné – interné: zisk a odpisy
- vonkajšie – externé: pôžičky, obligácie, emisia nových akcií

TEÓRIE FIRMY

začiatky 30-roky 19.stor.

1. Augustin Antoin Cournot (1801-1877) – klasická ekonómia – dielo:

SKÚMANIE MATEMATICKÝCH PRINCÍPOV TEÓRIE BOHATSTVA (1838) – graficky znázornil funkciu dopytu (dopyt: funkcia, ktorá vyjadruje klesajúce množstvo dopytu v závislosti na rastu ceny), definoval hraničný príjem firmy  Z
AČIATOK K FORMULOVANIU TÓRIE FIRMY, skúma firmu v oblasti jej postavenia na trhu a rozvoja výroby, analyzoval trhové štruktúry dokonalej a nedokononalej konkurencie (duopoly) (v dokonalej konkurencii cena určená trhom, v monopole fi určuje cenu tak, aby dosiahla najvyšší zisk),
HRANIČNÝ PRÍJEM FI - zistil pri skúmaní monopolu - HRAN. PRÍJEM = HRAN. NÁKLADY

2. Alfréd Marshall (1842-1934) – Cambrigská neoklasická škola

– vyštudoval matematiku a fyziku, ekonómia je pre neho veľmi logická, pomocou ekonómie by mohol zmierniť rozpory medzi bohatými a chudobnými, dával ekonómiu do spojitosti s biológiou 
- rast a rozpad porovnával, vývoj ekonómie sa snažil vysvetliť ako v biológii 
- organický rast techniky a technológií, nahradil hodnotu cenou 
- hodnota vykonštruovaná, nezavrhol klasickú ekonómiu aj keď cenu vysvetľoval zo subjektívnej teórie, uznal aj objektívnu teóriu hodnoty, cena je určená aj HRANIČNÝMI NÁKLADMI (učená ponuka) a UŽITOČNOSŤOU (určený dopyt), je tvorcom čiastkovej ekonomickej rovnováhy 
- skúmal ponuku a dopyt jedného trhu 
- akákoľvek zmena na jednom trhu ovplyvní zmeny aj na ostatných, predstaviteľ Kardinalistickej teórie správania sa spotrebiteľa, je tvorcom teórie recipročných kriviek ponuky a dopytu na základe ktorých sa vytvára svetová cena, pre neho hodnota = rovnovážna a nerovnovážna cena, N firmy 
- ceny služieb výrobných faktorov (práca, pôda – prírodné zdroje, kapitál, organizácia práce – podnikania), odmena za prácu podnikateľa (mzda, zisk, úrok, renta, podnk.Z), prispel k teórii firmy pojmovým aparátom
- reprezentatívna fi – marginálna fi (prvotné N – fixné, druhotné N – obežné), intramarginálna fi (lepšia ako marginálna fi – dosahuje mimoriadny zisk - kvázi renta), zaviedol kategóriu času 
- skúmal podmienky trhu v krátkom a dlhom období

SKUTOČNÉ TEÓRIE FIRMY

30. roky 20.stor. s rozpracovaním nedokonalej konkurencie, ROBINSONOVA a CHAMBERLEIN - skúmajú homogénny podnik, ktorému cieľom je maximalizácia Z, vlastníctvo podniku = riadenie podniku, hľadali rovnováhu pri rôznych štruktúrach trhu

ROZDIEL MEDZI FI 19. A 20. STOR.

- kvantitatívna stránka - v 20.stor. vo vyspelých trhových ekonomikách rozmach a.s. – korporácií
- kvalitatívna stránka - fungovanie ek. Mechanizmu v ktorom podnikajú, vo vnútornej štruktúre, metódach riadenia, formách vlastníctva

NORMATÍVNA TEÓRIA FIRMY 

- potrebné, lebo rastie koncentrovaná výroba a štruktúra , je to návod na praktické riadenie podniku, na voľbu stratégie podnikov, priblížiť teóriu k praktickým otázkam ň, vznikajú modely pre riadenie podnikov, snaha o prispôsobenie riadenia novým podmienkam, mnohé prestávajú byť čisto ekonomickými problémami – sociálne, sociologické faktory, 2 smery: ČISTO EKONOMICKÝ SMER – ABSTRAKTNO LOGIKÝ A SOCIÁLNO – EKONOMICKÉ TEÓRIE FI.

1. ABSTRAKTNO-LOGICKÝ - manažérske teórie – nové cieľové funkcie fi ako modely súvisiace s rozhodovaním v a.s., maximálny Z sa nahradzuje inými cieľmi (princíp uspokojenia – Z uspokojujúcej výšky), princíp plných N – N tvorby cien pre podniky CENA = PRIEMERNÉ NÁKLADY + ZISK – vychádza z empírie, v 60.rokoch 20.stor. došlo k zvýšeniu záujmu o modernizáciu v riadení a.s., začína deľba riadenia, vlastník od manažéra, vznik modelov manažérskych fi – ciele fi určujú manažéri profesionáli, manažérska revolúcia - vedúce postavenie v riadení majú manažéri, ciele prestávajú byť určované zvonka, je to voľba podniku, manažéri sledujú aj vlastnícke ciele, orientujú sa na celkovú prosperitu fi, nové modely PAVLOVA A WILIAMSONA, manažéri sú zainteresovaní ma Diskrétnom zisku (časť Z s ktorým môžu voľne disponovať – doplnkové príjmy manažérov, nadácie, na riadenie štruktúr), problémy: finančné investície, rozdelenie Z, vzťah k trhu c.p., rast fi - nová TEÓRIA RASTU FI - MARIS, rast je najistejším prostriedkom zabezpečenia prosperity fi ale aj na uspokojenie iných cieľov, problém: kontrola manažérov, nedostatok fin.zdrojov, obchodovanie s c.p.

2. SOCIÁLNO-EKONOMICKÝ - sociálne a inštitucionálne aspekty fi, základom teoretickou koncepciou je TEÓRIA ZRELÝCH FI - vznikajú nové inovácie pre fi, snažia sa motivovať fi k rastu Z nie cez maximálny Z ale cez rast obratu, získanie priestoru na trhu, spojená s GALBREITHOM – zrelá firma je korporácia, ktorá sa líši od tradičnej, tým že v nej neplatí typická moc kapitálu, vzniká TEÓRIA ROZDIELNEJ VZÁCNSTI VF V ČASE  v určitom období môže byť rozhodujúca práca, inokedy iné, prešla moc od vlastníkov pôdy na vlastníkov kapitálu (ako najvzácnejší faktor vtedy, momentálne sú to vedecko-technické poznatky), manažéri sa snažia minimalizovať konflikty s vlastníkmi a robotníkmi – čo zodpovedá teórii rastu fi – spojitosť plánovania a trhového riadenia, BEHAVIORISTICKÁ TEÓRIA FI - praktická teória – nadväzuje na teóriu organizácie (skúma motiváciu záujmových skupín v organizácii, vplyv skupín na formovanie cieľa, rozhodovanie v organizácii), nieje rozhodujúci max Z ale sústredenie sa na analýzu procesov – cieľov korporácie, procesov rozhodovania, prispôsobovania sa zmeneným vonkajším podmienkam, ako sa ciele formujú pri vyjednávaní medzi členmi podniku, ďalšie teórie – AGENTNÁ TEÓRIA (fi skúma iná – externá organizácia), TEÓRIA VLASTNÍCKYCH PRÁV (vzťah vlastníkov a manažérov).

Základné činitele, od ktorých závisí ponuka podniku:

1. súhrn cien vstupov výrobných faktorov (materiál, práca, pôda, kapitál)  VÝROBNÉ N  TC
2. príjmy firmy  TR = px * x (cena * objem)
3. zisk firmy  P

VÝROBNÉ N:

peňažné výdavky firmy, ktoré sú nevyhnutné na optimálnu výrobu za určité obdobie:

1. z hľadiska uskutočnených potrieb podniku:

- explicitné - priame
- implicitné – nepriame – podnik ich neplatí ale sú N – úrok z vl. Kapitálu, renta z vl. Pôdy, plat za prácu podnikateľa

2. časové hľadisko:

- jednorázové (investičné)
- bežné (spotrebné N)

3. sféra zvniku:

- N výroby (tvorba produkcie)
- N odbytu (N realizácie produkcie)

4. z hľadiska vytvárania objemu produkcie:

- fixné FC
- variabilné VC  TC = FC + VC

Celkové náklady TC sú súhrn fixných a variabilných nákladov. Od celkových nákladov sa dajú odvodiť priemerné náklady AC, čiže náklady na 1 výrobok. AC = TC / Q ; Q – objem výroby – namiesto Q môžeme použiť aj x

Vieme určiť aj priemerné fixné aj priemerné variabilné náklady a to: AFC = FC / Q alebo AVC = VC / Q

Marginálne (hraničné) náklady MC  o koľko stúpnu celkové náklady ak sme výrobu zvýšili o 1 jednotku.

TC = FC + VC MC = TC/ x ; x = 1 aj MC = TC
AC = AFC + AVC prírastok nákladov / prírastok produkcie
AC = TC / x

Príjmy - TR = px . x (cena . objem produkcie)

Hraničné príjmy - o koľko sa zvýšia príjmy ak výrobu zvýšime o 1 jednotku; MR = TR / x ; x = 1 tak aj MP = TR

Zisk - TP = TR - TC

Hraničný zisk  o koľko sa zvýši celkový zisk ak výrobu zvýšime o 1 jednotku; MP = TP / x ; x = 1 tak aj MP = TP

MP = MR - MC

Rovnováha firmy v podmienkach dokonalej konkurencie

Rovnováha firmy - maximálny zisk dosiahne firma pri rakom objeme výroby kedy je tento rozdiel medzi TR a TC najväčší, čiže pri tomto objeme produkcie sa prírastkové veličiny MR a MC budú rovnať.
Firma je v rovnováhe vtedy keď MR = MC a rovnováha firmy znamená, že v tejto rovnováhe dosahuje maximálny zisk. TOTO PLATÍ STÁLE, AJ V DOKONALEJ A V NEDOKONALEJ KONKURENCII.

MR> MC - ak firma zvýši svoj objem výroby o 1 jednotku a bude ďalej zvyšovať objem dovtedy, kým sa nedostane na objem keď MR = MC. Ak bude naďalej zvyšovať výrobu - MR