Spotrebiteľské optimum

– max. užitok pri danom dôchodku a cenách tovarov sa dosiahne vtedy, keď sa dôchodková krivka dotýka krivky indiferencie.

Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode K nad líniou dôchodku, spotrebúval by viac, ako mu jeho obmedzený dôchodok dovolí a musel by si na tieto statky požičiavať. Bod L, ležiaci na indiferenčnej krivke pod bodom rovnováhy, vyjadruje situáciu, keď spotrebiteľ nevyužíva celý svoj dôchodok na spotrebu a nemaximalizuje svoju užitočnosť v príslušnom období. Dosahuje úspory, ktoré môže v budúcnosti použiť istým spôsobom. Rovnováha spotrebiteľa v bode E závisí od:

• výšky dôchodku spotrebiteľa,
• cien statkov a služieb.


INDIFERENČNÁ ANALÝZA

Táto analýza vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať, posúdiť a určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie. Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov (ordinálny prístup). Spotrebiteľ je schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho užitočnejšia, resp. ktorá je menej užitočná, alebo mu prináša rovnakú užitočnosť. Kombinácie, ktoré prinášajú spotrebiteľovi rovnakú užitočnosť, ležia na tzv. indiferenčnej krivke (obr. 2). Krivka indiferencie ukazuje kombináciu množstva tovarov x a y, pri ktorých dosahuje rovnaku užitočnosť.

Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, leží nad krivkou (napr. bod R). A naopak, ak niektorá kombinácia prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi, leží pod znázornenou krivkou (bod S). Každá kombinácia leží na niektorej indiferenčnej krivke. Sieť indiferenčných kriviek sa nazýva indiferenčná mapa. Indiferenčné krivky sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú. Poradie preferencií u jednotlivých spotrebiteľov je často veľmi rozdielne. Je to dané tým, že usporiadanie preferencií u spotrebiteľa je založené na rôznych faktoroch (biologické, psychologické, kultúrne, spoločenské a iné). Indiferenčná krivka má negatívny sklon vo všetkých bodoch, je teda klesajúca. Každá spotrebná stratégia (kombinácia statkov) sa nachádza na indiferenčnej krivke. Indiferenčná krivka je konvexná vzhľadom na začiatok. Čím menej má spotrebiteľ statku X ku statku Y, tým viac je ochotný obetovať statok Y, aby získal dodatočnú jednotku statku X.

SUBSTITUČNÝ EFEKT

Substitučný efekt znamená, že sa oplatí substituovať tovar, ktorého cena sa zvýšila (napr. čaj), inými tovarmi, aby člověk dosiahol určitú životnú úroveň lacnejšie. Napr. keď sa čaj stane drahším prostriedkom povzbudenia organizmu v porovnaní s minulosťou, bude sa kupovať menej čaju a viac kávy alebo kakaa. Ak znížime spotrebu statku X, rastie jeho hraničná užitočnosť, pretože sa stáva vzácnejším. Aby sme neznížili, resp. udržali celkovú užitočnosť, musíme zvýšiť spotrebu statku Y, ktorý sa tým stáva hojnejším a jeho hraničná užitočnosť klesá. Hovoríme, že nastáva substitúcia statku X statkom Y. Zmena spotreby jedného statku vyvolá zmenu spotreby druhého statku opačným smerom, t.j. zvýšenie spotreby statku X vyvolá zníženie spotreby statku Y. Sklon krivky indiferencie predstavuje hraničnú mieru substitúcie – ide o pomer, v ktorom je možné nahrádzať jeden statok druhým, pričom sa celkový úžitok nemení.

DÔCHODKOVÝ EFEKT

Spotreba tovaru je okrem ceny ovplyvnená aj vývojom príjmov (dôchodkov). Dôchodkový efekt znamená, že keď rastie cena, náš reálny dôchodok klesá a pravdepodobne kúpime menej tovarov. Ak je náš peňažný dôchodok fixný a sme nútení kupovať tovar za vyššie ceny, je to rovnaké, ako by došlo k poklesu nášho reálneho dôchodku alebo kúpnej sily.

Vychádzali sme z predpokladu, že dva statky X a Y majú pozitívny smer preferencie, teda ich užitočnosť sa zvyšuje s ich väčším množstvom. Tieto statky sa označujú ako statky s pozitívnou preferenciou. Okrem týchto statkov, môžeme objaviť aj statky nežiadúce, čiže s negatívnou preferenciou, čo znamená, že spotrebiteľ preferuje menšie množstvo pred väčším a existujú aj iné druhy statkov. Príklad týchto druhov statkov:

Dokonale komplementárne statky – ide o statky, ktoré sa nedajú jeden bez druhého použiť. Spotrebiteľ zvýši užitočnosť tak, že spotrebuje viac obidvoch statkov v rovnakom pomere. Napr. ľavá a pravá topánka.
Neutrálne statky – ide o statky, ktoré nemajú vplyv na užitočnosť spotrebiteľa. Ich množstvo je spotrebiteľovi ľahostajné. Spotrebiteľ nepripisuje tomuto statku žiadnu užitočnosť. Celková užitočnosť sa spotrebiteľovi zvýši vtedy, ak sa zvýši jeho spotreba statku X.

Dokonale substitučné statky – to sú statky, ktoré možno vzájomne zamieňať. Spotrebiteľovi je ľahostajné spotrebované množstvo statku X alebo Y, lebo užitočnosť je rovnaká. Dôležité je ich celkové množstvo.

Nežiadúci statok – ide o statok s negatívnou preferenciou. Je to prípad, keď spotrebiteľ uprednostňuje menšie množstvo pred väčším.

Spotrebiteľské optimum – max. užitok při danom dôchodku a cenách tovarov vtedy, keď sa dôchodková krivka dotýka krivky indiferencie.

Paterovo optimum: pri daných výrobných zdrojoch, danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva optimálny stav vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného.

Hraničná miera substitúcie sa javý jako dodatočné množstvo úžitkovej hodnoty druhého tovaru, ktorú treba dať subjektu, potom čo sa vzdal jednej jednotky užitkovej hodnoty prvej, pričom jeho užitočnosť zostáva rovnaká.

CELKOVÝ EFEKT

Predstavuje súhrn dôchodkového a substitučného efektu, ktorý nastáva pod vplyvom zmeny ceny.

Dôchodková funkcia – vyjadrenie:

I (príjem) = P (cena) . X (tovar) + Py (cena y) . y (tovar y)

Dôchodková krivka – príjmová krivka alebo línia rozpočtu alebo rozpočtové obmedzenie. Dôchodková krivka zobrazuje všetky kombinácie tovarov dostupné daným dôchodkom.

Teória zjavnej preferencie

Racionalita sa tu nahradzuje predpokladom konzistentnosti – preferencie spotrebiteľa, vyj. výber tovarov, ktoré kúpi. Tým uprednostnil tieto tovary pred inými. Ich kúpou prejavil svoje správanie. Táto teória spôsobila premenu teórie spotreby z čistej filozofie o užitočnosti k užitočným prvkom empatie.

Behavioristický prístup spotrebiteľa

Spotreba a spotrebiteľova voľba zahrňujú v sebe: dynamičnosť spotreby a dopytu, pravdepodobnosť, neurčitosť budúcej spotreby a sprvania sa spotrebiteľa.

Špekulatívny efekt – je spojený s očakávaním zmeny ceny

Efekt kvality – spotrebiteľ považuje drahší tovar za kvalitnejší

Efekt snobizmu – my lacné veci nekupujeme