PENIAZE
Peniaze musia byť:
•deklarované vládou ako peniaze
•všeobecne prijímané ako peniaze
Zvláštnosti peňazí:
•nemajú vnútornú úžitkovú hodnotu
•neexistuje miesto ich konečnej spotreby
•sústavne obiehajú
Vývoj peňazí :
•barterový obchod
•drahé kovy (zlato, striebro)
•papierové peniaze
Funkcie peňazí:
•prostriedok výmeny
•platidlo
•zúčtovacia jednotka
•uchovávateľ hodnoty
Druhy peňazí:
•hotovostné (bankovky a mince)
•bezhotovostné (všetky ostatné, napríklad šeky, kreditné karty)
Bankovky - O ich vydaní rozhoduje štát prostredníctvom národnej banky (u nás NBS)
Mince - Vyrábajú sa zo zliatin rôznych kovov a vydáva ich tiež národná banka
Bankové peniaze (depozitné) - Sú to peniaze uložené na účtoch bánk, ktoré sa používajú na bezhotovostnú platbu, napr. z účtu na účet. Môžme ich kedykoľvek použiť.
Skoro peniaze (Termínované) - Sú to peniaze, ktoré môžme vybrať len po určitom čase (Za storno sa zväčša platí poplatok tzv. storno)
Na sledovanie peňažnej masy v ekonomike sa používajú súhrnné ukazovatele - peňažné agregáty. Peňažné agregáty na základe ich likvidity delíme na:
•M1 - bankovky, mince, šeky a neterminované vklady (najlikvidnejšie)
•M2 - zahŕňa M1 a termínované vklady
•M3 - zahŕňa M2 a termínované vklady s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou
•L - zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere
Fungovanie modernej spoločnosti, jej inštitúcií i jednotlivých občanov si nemožno predstaviť bez využívania peňazí. Pravda, súčasný stav poslania (funkcií) peňazí, foriem a spôsobov ich využívania je výsledkom dlhodobého vývoja.
Vznik a funkcia peňazí
Za základnú funkciu peňazí sa považuje umožnenie, uľahčenie výmeny tovarov (predmetov, služieb) medzi jednotlivcami či skupinami ľudí. K tomu prišlo už v predhistorickej dobe, keď určité predmety majúce v príslušnej spoločnosti širší význam a uznávanú hodnotu (plátno, dobytok, mušle, neskôr kovy, najmä drahé) sa vsunuli do predtým naturálnej výmeny predmetov za predmety iného druhu. Hodnota vymieňaných predmetov sa prestala posudzovať podľa množstva iných predmetov, ale podľa rozsahu či počtu peňažných jednotiek. Peniaze tak nadobudli ďalšiu funkciu stanovovania hodnoty iných predmetov.
To zároveň umožnilo, aby sa akty výmeny predmetov časovo rozdelili na získanie peňazí za naturálne predmety a časovo oddialenie získania potrebných predmetov za skorej nadobudnuté peniaze. Táto funkcia peňazí sa nazýva tezaurovaním – uchovávaním hodnoty peňazí v čase.
Spočiatku sa množstvo kovov vo funkcii peňazí pri výmene určovalo vážením a následným delením (napríklad také zlato sa dá veľmi ľahko rozdeliť). V 1. tisícročí pred Kristom sa najprv v krajinách Malej Ázie prikročilo k trvalému rozdeleniu peňažného kovu razením kovových mincí s označením, ktoré malo zaručiť rovnaké množstvo kovu v minciach rovnakého druhu, teda aj ich rovnakú hodnotu. Tým odpadla potreba váženia a delenia množstva kovov pri každom konkrétnom výmennom akte. Razenie kovových peňazí sa stalo výlučným právom vládcu krajiny. Bolo neraz i zneužívané tým, že množstvo alebo podiel drahých kovov v minciach sa znižoval bez toho, aby sa ich stanovená hodnota primeranie znížila. Tento postup predstavoval v tých časoch jednu z hlavných príčin znižovania hodnoty peňazí, čo sa moderne nazýva devalvovaním ich hodnoty. Ku svojráznej výraznej devalvácii hodnoty peňazí v Európe prišlo v 16. storočí. Dovážali sa ohromné množstvá zlata z obsadených krajín Ameriky, najmä Španielmi. Na získanie ich nebolo potrebné vynakladať zvyčajné množstvo práce, keďže boli vo veľkej miere ulúpené domorodému obyvateľstvu.
