Kapitola 3 – Reforma verejnej správy v ČR a princíp subsidiarity

Česká republika princíp subsidiarity v oblasti samosprávy v podstate akceptovala v roku 1998, kedy Poslanecká snemovňa
Parlamentu ČR prijala Európsku chartu miestnej samosprávy, v ktorej je stanovené: „Za správu verejných vecí budú zodpovedať najmä tie orgány, ktoré majú najbližšie k občanom. Stanovenie zodpovednosti inému orgánu musí zodpovedať rozsahu a povahe úlohy, požiadavkám objektívnosti, hospodárnosti.“

Pri reforme verejnej správy v roku 2000 mal do popredia vystúpiť práve spomínaný princíp subsidiarity, ktorý je charakteristický pre vývoj moderného štátu v druhej polovici 20. storočia. Pri zastupovaní verejnej moci prvkom, ktorý je najbližší občanovi, sa
nemusí vždy jednať o orgán štátu. Teória verejnej správy počíta aj s možnosťou prenesenia funkcií centrálnych štátnych orgánov mimo oblasť verejnej správy do súkromnej sféry.

Pri reforme verejnej správy ČR, ktorá sa stretla s rozpačitými reakciami a mnohým obyvateľom zostala prinajmenšom nejasná, pretože viac-menej sa pre nich prejavila zánikom okresných úradov a nových volieb hejtmanov, sa princíp subsidiarity často
spomína ako prvok efektívnosti a zároveň ušetrenia nákladov. Toto šetrenie nákladov bolo aj jedným z dôvodom reformy. Ak sa reforma dovolávala princípu subsidiarity, je potrebné dodať, že podľa dostupných informácií sa takmer vôbec neuplatňuje. Jeho uplatňovanie by sa malo prejaviť napr. pri financovaní krajov, kde by časť rozpočtu mala byť hradená z centrálneho rozpočtu a ďalšia časť z podielu na daňových príjmoch. Momentálne sa verejná správa nachádza vo fáze silnej finančnej centralizácie.

Ak sa princíp subsidiarity uplatňuje bez finančného krytia, hrozí zadlžovanie verejnej správy. Zmeny v systéme financovania boli niekoľkokrát iniciované napr. aj v Senáte, v ktorom sedia zástupcovia jednotlivých regiónov a dá sa teda povedať že poznajú
potreby svojho obyvateľstva, ale zase raz nastúpila mnohými vyčítaná nedokonalosť legislatívy ohľadom Senátu. Senát má príliš malé pravomoci a napr. ak sám vráti zákon poslaneckej snemovni stačí, ak ho tá prehlasuje 101 hlasmi, teda absolútnou väčšinou. V tomto období sa ale prehodnocujú právomoci snemovne aj senátu, pretože patová situácia ktorá zatiaľ nemala obdobu v histórii ústavného vývoja, postavila štát pred nový problém. Pri funkčnej vláde a silnej pozícii vládnucich strán by získanie 101 hlasov nemalo byť obtiažne. Teraz je ale ten 1 hlas rozhodujúci.


Kapitola 4 – Princíp subsidiarity pri územnom rozdelení

Uplatňovanie princípu subsidiarity v rámci štátneho zriadenia vzťahov územných jednotiek v Českej republike sa týka hlavne už spomínaného rozdelenia na územné celky, teda kraje. Krajov je 14 a na čele stoja hejtmani. Rozdeľovanie na samostatné regióny či dokonca autonómne oblasti nemá v Českej republike zmysel, pretože tu nie sú územia, ktoré by sa vyznačovali veľkou mierou iniciatívy smerujúcej k samostatnosti. Dokonca aj Morava, ktorej obyvatelia sa nepovažujú za súčasť českého národa, nedostala z hľadiska územného rozdelenia samostatné postavenie. Je rozdelená na Juhomoravský, Olomoucký a Moravskoslezský kraj. Sliezsko s početnou poľskou menšinou neprejavuje separatistické tendencie. Je začlenené v Moravskosliezskom kraji, ale postavenie jeho tradičného centra Opavy je nerovnom postavení k Ostrave, ktorá plní úlohu regionálnej metropole.

Neexistencia vyšších územních správnych celkov vo sfére samosprávy aj vo sfére štátnej správy neumožňovala pred reformou realizovať efektivnym spôsobom princíp subsidiarity. Dôsledkem neexistencie týchto správnych celkov bol veľký nárast dekoncentrovaných orgánov štátnej správy a detašovaných pracovísk na území. Ich počet a rozsah kompetencií značne zťažoval koordináciu štátnej správy. Stále je ale vyčítané, že samosprávne celky majú síce zodpovednosť, ale nemajú kompetencie. Síce sa legislatíva v mnohom pohla dopredu, ale na zakotvení princípu subsidiarity tak, aby bol v súlade so stanoviskami EU ale aj samotných občanov bude treba ešte pracovať, tak ako sa vyjadrila napr. senátorka Jitka Seitlová.