Túto tému som si vybral preto, lebo som sa chcel dozvedieť niečo viac o potrebách domácnosti. Dúfam, že sa mi podarí o týchto potrebách oboznámiť aj Vás.
Domácnosť je samostatne hospodáriaca skupina občanov, ktorá spolu trvalo žije, spolu uhrádza náklady na svoje potreby. Potreby sú vlastne uvedomelé nedostatky ľudí. Naše potreby sú nekonečné, ale sú ohraničené príjmami. Cieľom ekonomiky je naše potreby uspokojiť. Domácnosť má štyri funkcie: ekonomickú, sociálnu, reprodukčnú a výchovnú.
Potreby delíme:
Podľa materiálnej podstaty: hmotné – potreba mať auto, ...; nehmotné – potreba vedieť šoférovať, ...
Podľa naliehavosti uspokojovania: životne nevyhnutné – potreba jesť, piť, spať, ...; kultúrne a luxusné – potreba mať video, navštíviť divadlo, ...
Podľa počtu nositeľov potrieb: individuálne – potreba ísť niekam na večeru, ...; kolektívne – potreba dosiahnuť úspech v športe, ...; spoločenské – potreba svetového mieru, ...
Domácnosti sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobudli v procese rozdeľovania a výmeny. Zamestnaný človek si za svoju mzdu a prácu môže nakúpiť potraviny, odevy, má výdavky na vzdelanie, kultúru, šport, ale môže sa rozhodnúť aj pre mnoho iných vecí. Domácnosti, ktoré vlastnia pozemok alebo pozemky, zas môžu tieto pozemky prenajať alebo predať. Tým že ich predajú alebo prenajmú, tak si vlastne zabezpečia uspokojenie svojich potrieb.
Majetok domácnosti sa delí na: hnuteľný (zariadenie domácností, vybavenie domácností, elektrospotrebiče, peniaze a cenné papiere, dráhe kovy a výrobky z nich, umelecké predmety, písomnosti, zbierky), nehnuteľný (pozemky, ktoré rozlišujeme na poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky, stavebné pozemky a ostatné pozemky), osobný majetok (delíme ho podľa toho, či uchováva svoju hodnotu alebo sa neznehodnocuje alebo dokonca aj zhodnocuje).
Domáce hospodárstvo: Až do obdobia prvej spoločenskej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť, ako uzatvorené domáce hospodárstvo. V tomto hospodárstve sa realizovala výroba i spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny alebo kmeňa.
Naturálna výmena: Najskôr existovala naturálna výmena (výmena tovaru za tovar). Táto výmena bola veľmi komplikovaná a nepraktická. Preto sa neskôr spomedzi tovarov postupne vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, drahé kovy, ...)
Peňažná potreba: Veľkosť peňažnej potreby závisí od: počtu členov, veku, vzdelania, záujmov a tradícii. Peňažné platby sa kryjú peňažnými zdrojmi, ktoré predstavujú súhrn všetkých peňažných dôchodkov. Peňažným hospodárením sa rozumejú spôsoby a metódy uspokojovania potrieb domácnosti ako celku, ale aj ako každého osobitne.
Peňažné hospodárenie domácností obsahuje: tvorbu peňažných fondov a rozdelenie ich. Vzájomný vzťah medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami označujeme ako peňažnú bilanciu. Peňažná bilancia sa sleduje na celospoločenskej úrovni, vtedy hovoríme o peňažnej bilancii obyvateľstva. Základom je peňažná bilancia hrubých peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. Hrubé peňažné príjmy pozostávajú z: peňažných príjmov zo zamestnania, sociálnych príjmov, z predaja výrobkov, peňažných príjmov, vybraných úspor a pôžičiek. Hrubé peňažné výdavky pozostávajú z: výdavkov na potraviny a nápoje, výdavkov na priemyselný tovar, výdavkov za služby, platieb a výdavkov na súkromné podnikanie. Rozpočty domácností majú príjmovú a výdajovú činnosť pričom by mal byť medzi nimi súlad. Ak tento súlad nenastane mala by ich domácnosť prekryť rezervami. Hlavne preto by si mali domácnosti tvoriť rôzne fondy. Základom by mal byť mesačný rozpočet, ktorého príjmovú časť by mali tvoriť pravidelné mesačné príjmy. Takže by ho nemali doplňovať iné zdroje.
Ďalším rozpočtom je rozpočet ročný. Tento rozpočet tvoria fondy strednodobých ročných potrieb. Tento fond by mal združovať peňažné prostriedky nepoužité na bežné potreby, t.j. úspory z mesačného rozpočtu a ďalšie príjmy. Vo výdavkovej časti rozpočtu sa zo strediskového fondu mali realizovať nákupy predmetov dlhodobej spotreby. Investične náročné potreby sa uspokojujú z fondu dlhodobých potrieb, nazývané aj investičným fondom.
Peňažná bilancia sa môže vyjadriť aj pomocou peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, vyjadrené na 1 obyvateľa za rok alebo za mesiac. V súčastnej dobe sa informácie o príjmoch a výdavkoch evidujú v členení: domácnosti zamestnancov, samostatne ekonomických činných (podnikateľov) a domácnosti roľníkov a dôchodcov. Triedenie je aj podľa počtu členov domácností, počtu neopatrených detí a od výšky príjmov. Základom peňažnej bilancie sú peňažné príjmy obyvateľstva, ktoré predstavujú jeho potencionálnu spotrebu. Výdavky domácnosti značne ovplyvňuje štátna politika. Výdavky v minulosti boli vybavované štátom ,takže domácnosť nepotrebovala až tak veľa zdrojov peňazí v hotovosti. Spotreba bola prevažne orientovaná na výživu a ošatenie. Výdavky kryjú potreby členov domácností. Spotreba sa odvíja od dôchodkov. Čisté peňažné výdavky domácností sa v podstate kryjú s čistými príjmami. Rozdiel medzi nimi predstavuje prírastok alebo úbytok hotovosti, ktorých pohyb sa sleduje. Rozdiel medzi hrubým a čistým príjmom sú odvody. Ide o odvody: na zabezpečenie sa v prípade choroby, úrazu, nezamestnanosti a hmotné zabezpečenie v starobe. Perspektívny rast produktovej práce sa prejaví zvýšením priemernej mzdy tak v nominálnej, ako aj v reálnej hodnote.
Výdavky domácností – SR:
- potraviny, nápoje 38,6%
- odevy, obuv 11%
- energia, bývanie 16,5%
- nábytok, potreby do domácnosti 5,9%
- zdravotné služby 1,3%
- doprava 10%
- kultúra 8,5%
- iné 8%
Táto téma ma zaujala hlavne preto, lebo som sa dozvedel dosť nových poznatkov. Najzložitejšie sa mi zháňali informácie, pretože spočiatku som dobre nechápal tému, ale potom sa to už zlepšilo.
