Základňou každého podniku je majetok. Majetok je tvorený výrobnými priestormi, kanceláriami, strojným a kancelárskym vybavením, finančnými prostriedkami, znalosťami o výrobe, resp. o službách, ktoré firma poskytuje.

Majetok firmy - sú všetky veci, hmotné i nehmotné, ktoré firma vlastní, t.j. má k nim vlastnícke práva. Základné delenie majetku je na majetok investičný a obežný.

Investičný majetok slúži podniku viac rokov a obstaráva sa zo zisku alebo z úverov, ktoré firma získava z bánk. Nákup investičného majetku je investičná činnosť.

Obežný majetok (obežné aktíva) má krátkodobú jednorázovú spotrebu, slúži podniku na prevádzku, t.j. na priamu výrobu či realizáciu služieb. Má svoju hmotnú a nehmotnú zložku.

Hmotný obežný majetok je vlastníctvo hmotných vecí, ktorých cena je do 10.000 Sk a doba používania do 1 roka. Hmotný obežný majetok sú zásoby. Zásoby podniku v peňažnej podobe vchádzajú do hodnoty výrobku či služby naraz. Členia sa na tieto skupiny:

- skladovaný materiál,
- nedokončená výroba,
- polotovary,
- výrobky vlastnej výroby,
- skladovaný tovar.

Nehmotný obežný majetok v podniku tvoria najmä peniaze a penaýné ekvivalenty (kolky, známky, stravné lístky). Súčasťou obežného majetku sú aj krátkodobé cenné papiere a nehmotný obežný majetok, ktorého cena je do 20.000 Sk a doba používania kratšia ako 1 rok. Štruktúra nehmotného obežného majetku je:

- peniaze a penažné ekvivalenty v pokladnici,
- peniaze na účte,
- pohľadávky,
- zmenky,
- pokladničné poukážky,
- depozitné certifikáty,
- receptúry, softvér, oceniteľné práva, atď.

Štruktúra obežného majetku vypovedá aj o platobnej pohotovosti podniku. Platobná pohotovosť podniku je jeho pripravenosť v reálnom čase splatiť platné záväzky (dlhy). Ak má podnik väčšiu časť obežného majetku uloženú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť. Ak je však uložená v peniazoch, rastie jeho platobná pohotovosť.

Okrem iného, obežný majetok možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:

1. Zásoby sa delia:

- zásoby nedokončených výrobkov (medziproduktov) a vlastných hotových výrobkov;
- zásoby tovaru na predaj;
- materiál - základný materiál, resp. súčasti, z ktorých sa vyrábajú výrobky firmy, pohonné hmoty, mazadlá, náterové hmoty, obaly, návratné obaly s cenou do 10.000 Sk a dobou použiteľnosti do 1 roka.

2. Krátkodobý finančný majetok je taký majetok finančného charakteru, ktorý je vysoko likvidný (možno ho rýchlo premeniť na peniaze, alebo ním platit) a sú to predovšetkým:

- peniaze v pokladni a šeky;
- peniaze na bežnom účte podniku, peniaze na vkladovom a devízovom účte;
- ceniny (kolky, poštové známky a pod.);
- majetkové cenné papiere, ktoré sú v držbe podniku krátkodobo (do roka);
- úverové cenné papiere, ktoré sú ľahko obchodovateľné (možno ich rýchlo predať a získať tak hotové peniaze)
- dlhopisy, obligácie, zmenky, pokladničné poukážky.

3. Pohľadávky na odberateľov, poskytnuté preddavky a iné pohľadávky na daňové orgány (napr. nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty), pohľadávky na vrátenie omylom zaplatených súm.

Kolobehom obežného majetku rozumieme proces premeny, pri ktorom jeho jednotlivé prvky, resp. celé skupiny prvkov obežného majetku prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a vo sfére obehu a znovu sa vracajú do východiskovej fázy. Prvá fáza kolobehu sa začína vo sfére obehu, kde sa nachádza obežný majetok vo forme finančných prostriedkov. V druhej fáze sa financčné prostriedky menia na výrobné zásoby a tým sa kolobeh premiestňuje do sféry výroby. Vo výrobnej sfére sa výrobné zásoby postupne trasformujú na nedokončenú výrobu. Dokončením výroby vznikajú hotové výyrobky. Tieto potom zo sféry výroby po výstupnej technickej kontrole prechádzajú na sklad hotových výrobkov, t.j. do sféry obehu a postupne sa predávajú. Znovu sa teda premieňajú na finančné prostriedky. Proces neustále sa opakovaného a súčasne prebiehajúceho kolobehu obežného majetku nazývame obratom obežného majetku.Hotové výrobky

NORMOVANIE

Základnou metódou riešenia optimálneho množstva obežného majetku v podniku je normovanie. Normatív obežného majetku predstavuje priemerné množstvo penažných prostriedkov, ktoré má byť viazané v príslušnej forme obežného majetku. Celkový normatív obežného majetku v podniku sa skladá z:

a. normatívu výrobných zásob - predstavuje priemerné množstvo peňažných prostriedkov, ktoré je viazané vo výrobných zásobách.
b. normatívu nedokončenej výroby - vyjadruje množstvo obežného majetku viazané v podobe nákladov na nedokončené výrobky.
c. normatívu hotovej výroby - vyjadruje množstvo obežného majetku viazaného v zásobách hotových výrobkov.

Výrobné zásoby sú viazané od ich vstupu do podniku až po ich postupné vkladanie do výroby. Priemerná výška výrobných zásob závisí od:

- dennej spotreby zásob,
- priemernej doby ich viazanosti (tú ovplyvňuje dĺžka dodávkového cyklu a výška poistnej zásoby).

ZV = S . DV

Kde: ZV je priemerná výška výrobných zásob (v korunách),
S – priemerná denná spotreba zásob (v korunách)
DV – priemerná doba viazanosti výrobných zásob v dňoch (počítaná ako dodávkový cyklus/2 + poistná zásoba)

Zásoby nedokončenej výroby sú viazané od prevzatia zásob materiálu do výroby až do dokončenia hotových výrobkov a prevzatia na sklad. Priemerná výška zásob nedokončenej výroby závisí:

- od priemerných denných nákladov na výrobu,
- od priemernej doby viazanosti zásob nedokončenej výroby (tú ovplyvňuje dĺžka výrobného cyklu a priebeh narastania nákladov v nedokončenej výrobe, tzv. koeficient narastania nákladov).

Z NV = ND . DN

Kde: ZNV je priemerná výška nedokončenej výroby (v Sk)
ND – priemerné denné náklady na výrobu (v Sk)
DN – priemerná doba viazanosti zásob nedokončenej výroby v dňoch (výrobný cyklus * koeficient narastania nákladov + poistná zásoba Z max + Z min / 2)

Zásoby hotových výrobkov sú viazané od prevzatia hotových výrobkov na sklad až po ich predaj. Priemerná výška zásob hotových výrobkov závisí:

- od priemerných denných nákladov realizovaných výrobkov,
- od priemernej doby viazanosti zásob hotových výrobkov (táto sa vypočíta ako odbytový cyklus delený dvoma a pripočíta sa čas potrebný na expedíciu, technologickú úpravu výrobkov a pod., takisto sa zohľadní aj poistná zásoba).

ZHV = Nr . DH

Kde ZHV je priemerná výška zásob hotových výrobkov (v Sk),
Nr – priemerné denné náklady spojené s realizovanými výrobkami (v Sk),
DH – doba viazanosti zásob hotových výrobkov v dňoch.

Ukazovatele využitia

Druhou stránkou sledovania stavu obežného majetku v podniku je jeho využívanie, ktorú predstavuje doba obratu a rýchlosť obratu.

Rýchlosť obratu zásob – čím kratšie obdobie budú zásoby viazané v jednotlivých fázach procesu výroby, tým menšie množstvo ich bude podnik potrebovať.

R = O/Z

Kde R je rýchlosť obratu zásob (t. j. počet obrátok, výška obratu na 1 Sk zásob)
O – obrat, pravidla tržby, resp. realizácia,
Z – priemerný stav zásob.

Koeficient využitia zásob – výška zásob potrebných na jednu Sk obratu:

K = Z/O
Z toho vzťahu môžeme vypočítať: Z = O . K

Doba obratu zásob v dňoch – doba jednej obrátky zásob, resp. za koľko dní sa uskutočnila jedna obrátka zásob.

Do = Z / (T/360), resp. Z . 360/T
Kde Do je doba obratu zásob v dňoch,
T/360 – priemerné denné tržby.

Dobu obratu zásob môžeme odvodiť od ukazovateľa rýchlosti obratu zásob:

Do = d/R = d/(O/Z) = 360/(T/Z) = 360 . Z/T = Z/(T/360)
R- rýchlosť obratu zásobPremena pohľadávok na pohotové peňažné prostriedky v praxi

Fakturovaná suma za predaný tovar je pohľadávkou až do času, keď odberateľ zaplatí. Väčšina podnikov sleduje priemernú dobu inkasa pohľadávok – dobu, ktorá uplynie od vzniku pohľadávky až zaplatenia faktúry odberateľom.

Určí sa pravdepodobnosť premeny časti pohľadávok na peňažné prostriedky pre kratšie intervaly (napr. štvrťroky) a pravdepodobnosť, aká časť pohľadávok sa prenesie do nasledujúceho štvrťroka.

Príklad

Podnik plánuje v jednotlivých štvrťrokoch tieto príjmy:
1. 2. 3. 4.
Tržby v mil. (predaj na úver) 100 200 150 200

Na začiatku prvého štvrťroka bežného roku mal podnik začiatočný zostatok pohľadávok vo výške 50 mil. Predpokladá sa, že 80% predaja bude uhrádzať v bežnom štvrťroku a 20% v nasledujúcom štvrťroku. Tržby z predaja v poslednom štvrťroku predchádzajúceho roka boli 250 mil.

Na výpočet sa použije všeobecne platný vzťah: začiatočný zostatok pohľadávok
+ predaj (fakturácia)
- inkaso pohľadávok
–––––––––––––––––––––––––––––––-
konečný zostatok pohľadávok

1.štvrťrok

inkaso z predaja bude 80% zo 100 mil. = 80 mil.
+ podnik inkasuje 20% z predaja v predchádzajúcom štvrťroku, ktorý bol 250 mil., t. j. 50 mil.
Inkaso v 1. štvrťroku je 80 mil. + 50 mil. = 130 mil.
Začiatočný zostatok pohľadávok + predaj – inkaso = konečný zostatok
50 + 100 - 130 = 20
Podnik vstúpil do 1. štvrťroku s pohľadávkami 50 mil., predaj v 1.štvrťroku vo výške 100 mil. ich zvýšil, ale inkaso vo výške 130 mil. ich znížilo, takže podnik skončil v 1.štvrťroku s pohľadávkami vo výške 20 mil., čo predstavuje konečný zostatok pohľadávok v 1.štvrťroku a zároveň začiatočný zostatok pohľadávok pre druhý štvrťrok.

Štvrťrok1.2.3.4

Pohľadávky = začiatočný zostatokPredaj na úver50100202004015030200
Inkaso-predaj v bežnom štvrťroku (80%)-predaj v minulom štvrťroku (20%)8050160201204016030
Celkové inkasoPohľadávky = konečný zostatok13020180401603019040

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Obežný majetok, kolobeh obežného majetku