Organizovanie a organizačné štruktúry
Úvod
Dať do väzieb a vzťahov komponenty, ktoré sa zúčastňujú na nejakej aktivite, napríklad prácu, výrobu, obchod, manipuláciu, výskum a pod. (komponenty = personálne, vecné, informačné, finančné atď.), v čase a priestore je funkcia organizovania vo všeobecnosti i organizovania ako čiastkovej riadiacej činnosti. Organizovanie sa podľa rovnakej charakteristiky môže orientovať na organizačné usporiadanie firmy, alebo jeho vnútropodnikových organizačných zložiek. Prakticky všetky činnosti vo firme treba aj organizovať, organizovať treba aj samy čiastkové riadiace činnosti. Preto hovoríme o organizovaní plánovania, prognózovania, prác na vytyčovaní cieľov, kontroly a pod. Rovnako hovoríme o organizovaní výroby, vnútropodnikovej dopravy, údržby
a opráv, skladovania, riadenia atď. vo firme. Organizovaním možno prispieť k podstatnému zvýšeniu efektívnosti aktivity, ktorá sa organizuje. Organizuje sa aj riadiaca práca manažérov.
Organizovanie ako časť manažmentu predstavuje proces rozdelenia celkovej úlohy organizácie na jednotlivé práce (pracoviská) a ich opätovné spojenie do jednotiek alebo útvarov. Určité množstvo právomoci sa deleguje na manažérov každej jednotky
alebo útvaru. Cieľom organizovania je dosiahnuť čo najvyšší stupeň organizovanosti systému (organizácie).
„Radšej stratím svoje podniky, než svoju organizáciu.“ /A. Carnegie/
K podstatnému a radikálnemu obohateniu chápania podstaty a funkcie organizácie pomohla predovšetkým všeobecná teória systémov, evolučná teória a kybernetika. Podľa týchto teórií sa napríklad aj podnikateľská organizácia chápe ako duálna jednota procesnej a útvarovej organizácie. Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že moderná organizačná teória (organizačná kybernetika) chápe organizáciu ako naakumulovanú skúsenosť, ako pamäť systému. V tomto zmysle je organizácia vlastne jednota fylogenetickej (druhovej, zdedenej) a ontogenetickej (vlastným učením a skúsenosťou získanej) pamäti. Vo svetle toho potom hlbšie chápeme vnútorné napätie a slabosti organizácie ako kolízie týchto pamätí. Obnovenie jednoty organizácie je obnovenie súrodosti pôsobenia uvedených dvoch druhov pamätí.
Pozrime sa teraz bližšie na organizáciu práce, ktorá pri svojom vzniku uplatňovala prevažne ekonomické ciele a hľadiská, napríklad zvyšovanie produktivity práce, znižovanie nákladov a pod. Neskôr sa ukázalo, že pri sledovaní ekonomických cieľov
organizácie práce treba brať do úvahy aj sociálne hľadiská, t.j. pri práci najmä rešpektovať pracovníkovu individualitu, jeho osobnú prestíž, jeho sebarealizáciu. Tým organizovanie ako čiastková riadiaca činnosť nadobudlo viacdisciplínovú povahu.
Sociálne ciele organizácie práce treba vidieť v tom, že pomocou organizácie práce sa sledujú nielen ciele technického a ekonomického, ale aj sociálneho (personálneho) rozvoja. Sociálny rozvoj sa pritom nechápe iba v zmysle poskytovania rôznych sociálnych výhod pracovníkom, ale aj v zmysle ich osobného rozvoja, rozvíjania osobnosti pracovníkov, napríklad zvyšovania kvalifikácie, zvyšovania ich tvorivého potenciálu a pod. To predpokladá rozširovať tvorivý obsah práce, prehlbovať participáciu na riadení, teda vytvárať takú organizáciu práce, pri ktorej nejde len o zvyšovanie produktivity práce a podobné ekonomické ciele, ale aj o rozvoj osobnosti pracovníkov. To všetko sa spája s cieľmi riadenia. Organizácia práce je vlastne operatívne usporiadanie pôsobenia obidvoch druhov pamäti v pracovnom nasadení, čiže v procesnej organizácii.
Organizácia práce má preto byť aj nástrojom sociálneho rozvoja, a to tej jeho časti, v ktorej ide o rozvoj osobnosti pracovníkov. Aby však organizácia práve ako procesný systém bola týmto nástrojom, musia sa v organizácii práce uplatniť nové prvky, inovácie.
Organizačné inovácie môžu byť časťou technického rozvoja, ak sú vyvolané technickými inováciami, na zabezpečenie ktorých slúžia, alebo organizačného a sociálneho rozvoja, ak zmena v organizácii je prvočiniteľom, resp. ak je vyvolaná organizačnými alebo sociálnymi cieľmi a hľadiskami.
Takto sa organizovanie dostáva do ďalších čiastkových riadiacich činností, súčasne ich však využíva na plnenie vlastných funkcií a rôznym spôsobom sa s ním zreťazuje v procese riadenia.
Všeobecne sa uznáva, že oslabenie pracovnej disciplíny je znakom nejakej chyby v organizácii a riadení práce. Za takú istú chybu treba však pokladať aj oslabenie alebo vôbec nedostatok iniciatívy a tvorivosti ľudí a oslabenie ich participácie na riadení. Podobne treba za nedostatok organizácie práce pokladať aj to, keď sa nezameriava aj na vytváranie podmienok na rozvoj tvorivosti, iniciatívu, inovatívnosť a pod.
Organizácia práce má byť nielen tvorivou činnosťou, ale tvorivá činnosť má byť aj predmetom organizácie práce. Preto je potrebné organizovanie definovať nielen ako tvorivú činnosť, ale aj utvárať jej prax tak, aby to zodpovedalo tejto definícii.