Organizačná štruktúra, ktorá je do značnej miery analógiou kostry živého organizmu, dáva ľuďom v organizácii možnosť, aby organizovane vykonávali svoje práce.
Organizačná štruktúra umožňuje odlišovať pozície manažérov a pracovníkov, formulovať pravidlá a postupy a delegovať právomoc. V tomto zmysle organizačná štruktúra umožňuje redukovať neurčitosť správania jednotlivých zamestnancov.
Pomocou funkcie organizovania je možné dezagregovať celkové úlohy na jednotlivé práce spojené s určitými povinnosťami, delegovať právomoc pre ich plnenie a priradzovať jednotlivé pracovné činnosti do špecifických oddelení a útvarov.
Takto sa dá charakterizovať funkcia organizovania ako členenie pracovných úloh na dielčie pracovné úkony, delegovanie právomoci, vytváranie špecifických organizačných jednotiek a určovanie ich vhodných veľkostí.
Členenie úloh, delegovanie právomocí, charakter a veľkosť oddelení môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať rozhodovanie manažérov. Priradené úlohy môžu byť viac či menej špecializované, právomoci centralizované alebo decentralizované, oddelenia môžu plniť úlohy, ktoré sú značne podobné alebo značne odlišné, a môžu zhŕňať málo alebo viac pracovníkov.
Úlohou manažérov zaoberajúcich sa organizovaním je prostredníctvom rady rozhodnutí o pracovných úlohách, právomociach a oddeleniach, vytvoriť čo najvhodnejšiu organizačnú štruktúru.
Vytváranie organizačných jednotiek (oddelení)
Hlavným dôvodom pre špecifické zoskupovanie prác je potreba ich koordinácie. Špecifické práce predstavujú vzájomne súvisiace samostatné časti celkovej práce, ktorého splnenie je podmienené ich prevedením jeho požadovaným spôsobom a v dobe vymedzenej manažérmi.
Pri vytváraní organizačných jednotiek je rozhodujúca požiadavka na spôsob zoskupovaní prác. Zvlášť ako majú byť zoskupené činnosti, ktoré vytvárajú základ pre vznik vrcholových organizačných jednotiek podliehajúcich výkonnému riaditeľovi či prezidentovi spoločnosti. 5 najviac využívaných prístupov pre vytváranie organizačných jednotiek a ich vzájomné usporiadanie. Prvé dva: funkcionálny a procesný, vychádzajú z potrieb vnútorného prostredia organizácie. Ostávajúce tri – výrobkový, zákaznícky a geografický – rešpektujú požiadavky vonkajšieho prostredia.
Proces organizovania s tvorbou organizačných štruktúr sa uskutočňuje podľa určitých požiadaviek.
Podľa amerického odborníka Ernesta Daleho sú to nasledovné požiadavky, ktoré by mali byť v procese organizovania rešpektované:
- ciele podnikateľských činností
- špecializácia
- koordinácia
- právomoc
- zodpovednosť
Organizačné štruktúry
Organizácia plánovania je úzko spätá s organizačnou štruktúrou podniku, ktorú rozhodujúcou mierou ovplyvňuje veľkosť podniku a zameranie jeho činnosti. Organizáciu plánovania v podnikoch ovplyvňujú aj súčasné organizačné vývojové tendencie smerujúce k plochým, respektíve štíhlym štruktúram.
Funkcionálne organizačné štruktúry
Manažéri môžu zoskupovať práce podľa ich funkcie z hľadiska celkových potrieb organizácie. Medzi hlavné druhy práce výrobného podniku patria: výroba, marketing, technická príprava výroby, financovanie, účtovníctvo a personalistika. Pomocou nich je firma schopná pripravovať, vyrábať a predávať svoje výrobky. Medzi základné funkcie komerčných bánk zaradzujeme prijímanie depozit, poskytovanie úverov a investovanie. Za prevedenie jednotlivých funkcií zodpovedajú špecifické útvary, respektíve oddelenia.
