Tiež je potrebné podotknúť prepojenie medzi jednotlivými stavbyvedúcimi a rozpočtovým oddelením, keďže proces stavebnej výroby je úzko prepojený s kalkuláciami. Pri častých zmenách v projektovej dokumentácii počas procesu výroby je nutné konzultovať to so spomínaným rozpočtovým oddelením. Presne tu medzi tieto dve spomínané objekty je potrebné pridať jeden spojovací článok.

Záver

Na záver by som zhrnula, čo znamená organizovanie, čo je poslaním a obsahom funkcie organizovania a poslanie a podstata organizačných štruktúr a oboznámim vás s určením miery formalizácie organizačnej štruktúry.

Takže úlohou organizovania je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň organizovanosti systému s vymedzením a zabezpečením plánovaných činností ľudí pri plnení cieľov organizácie. Organizovanie je proces stanovenia potrebných činností a vzájomných väzbách podmienenosti v priestore, v čase a následnosti. Využíva výhody deľby práce, najmä špecializáciu. Zabezpečuje koordináciu potrebných činností a vzájomných vzťahov ľudí a kolektívov, ktoré ju uskutočňujú. Deľba práce a vymedzenie činností majú zodpovedať kritériám hospodárnosti a účelnosti. Organizovanie má zabezpečiť premenu plánov na činnosť. Predovšetkým v jeho rámci sa musí rozhodnúť, kto práce vykoná, lepšie povedané, určiť, ktorí ľudia majú prácu urobiť. Zároveň treba zabezpečiť koordináciu úsilia prostredníctvom navrhnutia štruktúry vzťahov úloh a právomocí. Ide vlastne o štruktúru organizácie, podobnú anatómii živých organizmov, ktorá ako rámec pre fungovanie sa sústreďuje na diferenciáciu pracovných miest, formuláciu pravidiel a postupov a stanovení právomocí. Poslaním organizovania je stanoviť úlohy ľudí (jednotlivcov, skupín), ktorí po vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované, príp. iné potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie. Organizovanie využíva výhody deľby práce (najmä špecializácie) a koordinácie činnosti a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú.

Organizačná štruktúra vyjadruje formu usporiadania dĺžky procesu deľby práce pre účinné a racionálne zabezpečenie vystupujúcej množiny riadiacich a realizačných činností. Organizačnú štruktúru možno na základe systémového prístupu definovať ako množinu prvkov a vzťahov medzi nimi. Pod pojmom prvky treba rozumieť štruktúrne jednotky a podľa rozlišovacej úrovne a miery agregácie – závody, výrobne, jej úseky, odbory, sekcie, oddelenia či ďalšie útvary. Vzťahy medzi prvkami predstavujú informačné väzby, ktoré pomáhajú realizovať nevyhnutné informačné prepojenie na zladené plnenie vykonávaných procesov. Je to informačný prenos výsledkov rozhodovania po hierarchickej úrovni, výmena informácii v rámci vzájomnej spolupráce jednotlivých prvkov a poskytovanie informácii o splnení úlohy.

Podľa toho, či sa útvary a pracoviská zaoberajú výkonnými (operačnými) činnosťami alebo riadením, rozoznávame:

• Organizačnú štruktúru riadeného systému, t.j. výkonnej (operačnej, prevádzkovej) sféry.
• Organizačnú štruktúru riadiaceho systému, t.j. riadiacich orgánov a riadiaceho aparátu.

Určenie miery formalizácie organizačnej štruktúry: S deľbou práce (špecializáciou) je spojená voľba vhodných foriem združovania činností, ľudí a pracovísk do kolektívov, resp. jednotlivých druhov organizačných celkov (jednotiek, útvarov), čím sa zároveň určujú vzájomné vzťahy spolupráce. Vzniká formálna a neformálna organizačná štruktúra slúžiaca na zabezpečenie plnenia stanovených činností a cieľov organizácie. Jej účelom je pomôcť vytvoriť podmienky na ľudský výkon.

Formálna organizačná štruktúra predstavuje plánovanú koordináciu činností skupiny pracovníkov na dosiahnutie spoločného a explicitne stanoveného cieľa, a to na základe deľby práce, funkcií a vymedzenej právomoci a zodpovednosti.

Neformálna organizačná štruktúra sa vytvára spontánne na základe spoločných záujmov skupiny ľudí, najmä však dobrých osobných a priateľských vzťahov a dlhodobej spolupráce. Tieto vzťahy silne ovplyvňujú spokojnosť a atmosféru na pracoviskách, ich morálku a správanie ako i motiváciu k práci.