Externé zdroje financovania podniku

ÚVOD
1. FINANCOVANIE PODNIKU

Financovanie podniku je proces získavania kapitálu, s ktorým podnik hospodári a s pomocou ktorého vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, pričom veľkosť a štruktúra tohto kapitálu je daná finančnými zdrojmi, z ktorých sa kapitál sústreďuje.
Finančné potreby podniku delíme na potreby, ktoré vznikajú pri založení podniku a potreby vyplývajúce z jeho činnosti a ďalšieho rozvoja.
Pri založení podniku treba najskôr sústrediť kapitál, s ktorým možno začať podnikateľskú činnosť. Pričom veľkosť tohto kapitálu závisí od odboru podnikania, konkrétnej náplne a rozsahu činnosti a od technickej a technologickej úrovne, s ktorou sa podnikanie začne. Z takto determinovaného podnikateľského zámeru sa určí potrebná majetková štruktúra. Na jej reálne určenie je potrebné ujasniť, aký bude kolobeh podnikového kapitálu, ako rýchlo sa budú investované finančné zdroje vracať spať v peňažnej forme. Na základe toho sa stanovuje, koľko kapitálu bude viazaného v investičnom majetku, vo výrobných zásobách, v zásobách nedokončených a hotových výrobkov a v pohľadávkach. Ocenením takto určeného potrebného objemu majetku zistíme výšku kapitálu potrebný na zloženie podniku. Tento kapitál spravidla tvorí prvotný vklad vlastníka tvoriaci základné imanie podniku.
Pri začatí podnikovej činnosti vznikajú ďalšie finančné potreby. Podnik plynule nakupuje materiál, začína vyrubovať, vypláca mzdy a ďalšie prevádzkové výdavky. Začína normálny kolobeh spojený s podnikateľskou činnosťou. Postupne sa vytvorí charakter podnikových aktivít zodpovedajúcej štruktúre majetku.
Rozvoj podniku môže byť uvedomelý alebo spontánny. Uvedomelé rozširovanie podniku môže mať niekoľko príčin. Dôvodom môže byť zvýšenie dopytu po produktoch podniku, čo umožňuje rozšíriť produkciu, alebo sa podnik rozširuje preto, aby sa využili úspory z rozsahu umožňujúce znížiť náklady na výrobok. Spontánny rast nie je dôsledkom úmyselného podnikateľského rozhodnutia, ale je postupným procesom rastu aktivít podniku. Podnikateľ si v každodennom zhodne ani neuvedomuje, že jeho firma rastie a uvedomí si to, až keď nastanú problémy s platenou schopnosťou. Tieto platobné problémy nastávajú ak podnik rastie bez dodatočného vkladu kapitálu alebo ak rastie rýchlejšie, ako je schopný vytvárať interné finančné zdroje.

Preto je žiadúce rozvoj podniku uvedomele riadiť a uvážlivo regulovať tempo rozvoja.

1.1 ZDROJE FINANCOVANIA PODNIKU

Finančné zdroje podniku môžeme členiť z rozličných hľadísk pričom každé členenie bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku. Podľa účelu, na ktorý sú finančné zdroje určené, poznáme finančné zdroje ako kapitál a ako peniaze. O získavaní kapitálu hovoríme vtedy, keď zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo zveľadenie podniku, čiže sa investujú.
Finančné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia.
Z časového hľadiska delíme finančné zdroje na také, ktoré má podnik k dispozícii na neobmedzený čas (napr. základné imanie), dlhodobo (zdroje získané úverovou formou) a krátkodobo (úverové zdroje so splatnosť do 1 roka).
Z hľadiska vlastníctva členíme finančné zdroje podniku na vlastné a cudzie. Vlastnými zdrojmi sú interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje má vlastník trvalo k dispozícii a vytvárajú jeho vlastné imanie. Cudzie zdroje zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov, ako aj prípadnú nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny rozpočet, účelové fondy a nadácie.
Podľa prameňa, z ktorého finančné zdroje do podniku plynú, ich rozdeľujeme na interné a externé. Medzi interné zdroje patrí zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy z investičného majetku a zdroje uvoľnené pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry podniku. Externým zdrojom sa budem podrobne venovať v nasledujúcej kapitole.

2. EXTERNÉ ZDROJE FINANCOVANIA PODNIKU

V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich činností využívať širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to bez ohľadu na to, či ide o iné podniky, banky poisťovne, či štát.
K externým zdrojom financovania patrí:
- vklad majiteľa a jeho ďalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring, forfaiting
- dotácie

2.1 VKLAD MAJITEĽA

Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak v priebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dojsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Pričom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa.

Ak individuálny podnikateľ nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie, prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získať od tzv. tichého spoločníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spoločnosti. Takéto zapojenie kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody.
Pre malé a stredné podniky je charakteristické podnikanie vo forme obchodných spoločností. Charakteristickým znakom spoločností tohto druhu je združovanie individuálnych kapitálov pomerne malého počtu spoločníkov za účelom spoločného podnikania. Účasť spoločníkov sa neobmedzuje len na vložený kapitál, ale spoločníci pri podnikaní aj osobne spolupracujú. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byť rovnaké. Kapitál sústreďujú uzatváraním zmluvy so spoločníkmi vo forme a výške vneseného vkladu. Nestávajú sa členmi burzy. Externým zdrojom zvýšenia základného kapitálu týchto spoločností sa môže stať buď dodatočný vklad spoločníkov, alebo vklady novoprijatých spoločníkov. Do malých a stredných podnikov, ktoré realizujú perspektívny, ale rizikový projekt, môže vstúpiť tzv. venture kapitál.
Venture kapitálový investor spolupracuje s podnikom, v ktorom sa stal podielnikom. Svojimi znalosťami a postavením na trhu napomáha jeho rozvoju. Keď je podnikateľský zámer úspešný, hodnota podielu venture kapitálového investora vzrastie a ten realizuje zisk z transakcie predajom svojho podielu.
Špecifickým spôsobom získavajú základný kapitál akciové spoločnosti. Základný kapitál takejto spoločnosti sa člení na akcie. Akcie sa po emisii umiestňujú na kapitálovom trhu. Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo. Majiteľ akcie je spoluvlastníkom majetku akciovej spoločnosti. Emisia kmeňových akcií je rozhodujúcou formou získavania základného imania spoločnosti.

Vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia plniť aj všetky povinnosti akcionára.

Práva akcionára:
- podieľať sa na riadení spoločnosti
- získavať podiel na zisku (dividendu)
- zachovanie pôvodného podielu na majetku spoločnosti
- zodpovedajúci podiel na likvidačnom zostatku

Povinnosti akcionára:
- v stanovenom termíne zaplatiť spoločnosti úplnú hodnotu akcií, ktoré upísal
- ručiť za záväzky spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií

Okrem kmeňových akcií môže akciová spoločnosť získať kapitál aj emisiou prioritných a zamestnaneckých akcií.
Prioritné akcie sú v porovnaní s kmeňovými zvýhodnené v dvoch smeroch - dividenda, ktorá na ne pripadá, má prednosť pred výplatou dividendy na kmeňovú akciu
- pri likvidácii spoločnosti sa z likvidačného výnosu najskôr uspokojujú nároky vlastníkov prioritných akcií.
na druhej strane majú prioritné akcie aj nevýhody a síce, že spravidla nemajú hlasovacie a odberné právo.
Emisia prioritných akcií umožňuje spoločnosti získať dodatočný kapitál, aj keď drahšie, ako formou dlhodobého úveru, ale bez povinnosti vyplatiť príslušnú sumu v stanovenom termíne.
Zamestnanecké akcie sú osobitným druhom akcií, ktoré zvyšujú záujem zamestnancov o prosperitu spoločnosti a prispievajú k sociálnemu zmieruj. Ide o akcie na meno, ktoré môžu nadobúdať zamestnanci spoločnosti za zvýhodnených podmienok určených stanovami. Tieto výhody bývajú na druhú stranu kompenzované tým, že prevod akcií sa môže uskutočňovať len medzi zamestnancami spoločnosti.
Variant je finančným nástrojom spojeným so získavaním kapitálu spoločností z externých zdrojov. Je stelesnením práva vlastníka variantu kúpiť pevne určený počet kmeňových akcií v priebehu stanoveného obdobia za vopred určenú cenu. Na rozdiel od oprie sa vždy edituje ako súčasť cenného papiera (kmeňovej akcie alebo obligácie). Pričom je pri emisii určené, či je varan spojený s cenným papierom oddeliteľne alebo neoddeliteľne.
Technika emisii akcií sa líši podľa charakteru akciovej spoločnosti, pre ktorú sa editujú. Malé akciové spoločnosti akciami takmer vôbec neobchodujú, vlastní ich len malý počet ľudí. Nazývame ich súkromne vlastnení spoločnosti. Vydanie akcií pri zakladaní takejto spoločnosti, prípadne pri zvyšovaní akciového kapitálu, má charakter súkromnej emisie. Akcie väčších spoločností, ktoré vlastní množstvo investorov, nazývame verejne vlastnené. S ich akciami sa bežne a pravidelne obchoduje na kapitálovom trhu. Tieto akcie majú charakter verejne obchodovateľného cenného papiera. Vydávanie akcií verejne vlastnených spoločností sa uskutočňuje verejnou emisiou, čo znamená verejný predaj akcií širokému okruhu investorov. Emisia akcií je pomerne zložitá procedúra. Emitujúca firma musí najskôr rozhodnúť o veľkosti kapitálu, ktorý chce získať a o type vydávaných akcií. Potom nasleduje výber sprostredkovateľa, ktorý umiestňuje na primárnom trhu. Proces predaja akcií sa začína vydaním predbežnej ponuky obsahujúcej základné údaje o pripravovanej emisii. Vlastný predaj akcií záujemcom uskutočňuje buď sám sprostredkovateľ prostredníctvom svojej predajnej siete, alebo môže vytvoriť predajnú skupinu.

2.2 DLHODOBÉ A STREDNODOBÉ ÚVERY

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekračujúcu 4 - 6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria:
- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- finančné úvery
- dlhodobé pôžičky na dlžný úpis

Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal.

Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V priebehu dlhoročného využívania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem, a to:
a.)podľa spôsobu ručenia eminenta
- obligácie bez konkrétneho zabezpečenia emisie, ide o silné a
úverovo schopné firmy
- obligácie zabezpečené konkrétnym majetkom eminenta
- obligácie zabezpečené zárukou štátu
b.) podľa spôsobu stanovenia úrokového výnosu
- priamo na obligácie je vyznačený úrokový výnos percentom z
nominálnu
- obligácia s meniacou sa úrokovou mierou - mení sa každé 3 - 6
mesiacov, ale len v určených hraniciach
c. ) podľa splácania obligácii
- splatenie obligácii v termíne pevne stanovenom pri emisii
- splatenie obligácii pred uplynutím doby splatnosti (toto právo si
eminenta vyhradzuje pri emisii a musí byť uvedené na obligácii)
d.) osobitné druhy obligácii
- konvertibilné obligácie - majiteľ obligácii ich môže vymeniť za iné
cenné papiere vydané eminentnom
- obligácie s nulovým kupónom - úroky sa vyplácajú neraz pri
splatnosti obligácie
- ziskové obligácie - majitelia obligácii majú právo na určitý podiel
na zisku nad kupónovú úrokovú mieru
- obligácie s dvojitou menou - emisiou získané prostriedky a úroky sa
platia v inej mene v akej sa uskutoční splatenie obligácie
- zamestnanecké obligácie - podnik ich edituje pre zamestnancov
- rizikové obligácie- obligácie s vysokou úverovou mierou, ktoré
editujú podniky s nízkym hodnotením úverovej schopnosti
- medzinárodné obligácie - patria sem zahraničné obligácie a
euroobligácie

Obligácie ako cenný papier musia mať isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej plášti. Sú to:
- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej číselné označenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob určenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej
majiteľovi
- záväzok eminenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne ,
vyplácať určený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat
a určenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstaviteľov
eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom

Finančné úvery sú charakteristické tým, že sa poskytujú a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom.

Finančné úvery sa poskytujú vo viacerých formách:
a.) termínované pôžičky slúžia najčastejšie na financovanie rozvojových potrieb podniku, preto sa označuje aj ako investičný úver. Môžu byť určené aj na krytie potrieb prevádzkového charakteru. Prostriedky na splácanie termínových pôžičiek sa majú vytvárať z výnosov úverovaných objektov. Vzhľadom na rizikovosť tohto úveru veritelia spravidla požadujú krytie prvotriednou osobou alebo majetkovou zárukou, obmedzujú objem úveru tak, aby sa dlžník podieľal vlastnými zdrojmi na finančnom krytí úverovaného projektu a snažia sa dohodnúť čo najkratšiu lehotu splatnosti. Termínované pôžičky sa poskytujú na 1 - 10 rokov, splácajú sa postupne v priebehu celého trvania dlhu a bývajú zabezpečené, čím sa veritelia chránia proti riziku.
b.) pôžičky poskytované formou hypotekárnych záložných listov. Ide o úvery poskytované na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností. Podnik, ktorý chce získať dlhodobý úver ponúkne banke ako záruku istý nehnuteľný majetok. Banka zaťaží tento majetok hypotékou. Ak by dlžník nesplnil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, má banka právo príslušné nehnuteľnosti predať a uhradiť tak svoju pohľadávku.
c.) pôžičky v rámci revolvingového systému sú osobitnou úverovou formou. Podstatou je, že získaný krátkodobý úver sa spláca z ďalšieho krátkodobého úveru a nadobúda tým charakter dlhodobého úveru. Revolvingové úverovanie dlhodobejších potrieb je z hľadiska podnikovej likvidity veľmi riskantné a aj drahé
d.) exportný úver je osobitnou formou poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku exportéra.

Dlhodobé pôžičky na dlžný úpis je úverová forma, ktorá nie je sprostredkovaná finančným trhom. Pôžička sa poskytuje na základe zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom na dobu do 15 rokov. Zárukou býva zápis nehnuteľného majetku podniku do knihy vlastníctva nehnuteľností.
Strednodobé úvery sa poskytujú na 1 - 4 roky. Najrozšírenejšie sú dodávateľské úvery. Tieto poskytujú dodávatelia strojov a zariadení svojim odberateľom v naturálnej forme s cieľom zvýšiť odbyt svojich výrobkov. Po poskytnutí tejto formy úveru zariadenie buď prechádza do vlastníctva odberateľa alebo sa odberateľ stáva vlastníkom až po uhradení poslednej splátky dodávateľovi

2.3 KRÁTKODOBÉ ÚVERY

Krátkodobé úvery sú určené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebu zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Lehota splatnosti je do 1 roka.

Medzi hlavné formy krátkodobých úverov patrí:
- obchodný úver
- stále pasíva
- preddavky od odberateľov
- komerčné papiere
- krátkodobé bankové úvery

Obchodný úver ako najstaršia forma úveru, je charakteristický tým, že odberateľ zaplatí dodávateľovi za tovar alebo služby až po uplynutí dohodnutej lehoty. Písomným dokladom o zavretí tejto zmluvy je faktúra, v ktorej sú uvedené okrem druhu, množstva a ceny tovaru aj konkrétne platobné podmienky. V prípade obchodného úveru ide o presné dohodnutie oneskoreného termínu platenia. Obchodný úver má výhody tak pre dodávateľa ako aj pre odberateľa (nemusí mať okamžite k dispozícii peňažné prostriedky). Pri obdobnom úvere je úrok zakalkulovaný do ceny tovaru.

Stále pasíva sú úverovým zdrojom financovania, ktoré sa v podniku dočasne uvoľňujú a pri nepretržitosti reprodukčného procesu majú trvalý charakter. Vznikajú v dôsledku právnych úprav. Podnik má tieto zdroje financovania k dispozícii bezúročne. Ide hlavne o:
-záväzky voči zamestnancom
-záväzky voči štátnemu rozpočtu
Záväzky voči zamestnancom vznikajú v podniku preto, lebo k vynakladaniu živej práce dochádza denne, k jej zúčtovaniu k 15. a k poslednému dňu v mesiaci, ale výplata miezd sa uskutočňuje až s niekoľkodenným oneskorením. Úver vo výške záväzkov voči zamestnancov poskytujú podniku pracovníci, ktorých podnik zamestnáva.
Záväzky voči štátnemu rozpočtu vyplývajú z predpisov upravujúcich odvod daní. Medzi vznikom, zúčtovaním a odvodom daní do štátneho rozpočtu je určité obdobie, počas ktorého podnik disponuje s peňažnými prostriedkami, ktoré má odviesť formou daní. V tomto prípade štát bezúročne financuje podnik.

Preddavky od odberateľov sa praktizujú hlavne v tých odboroch podnikania, kde sa výroba finálneho produktu vyžaduje dlhú dobu alebo kde sa vyrábajú produkty ťažko realizovateľné iným odberateľom. Pre dodávateľa predstavuje preddavok bezúročný zdroj financovania a zabezpečenie si odberateľa.

Komerčné papiere predstavujú krátkodobý platobný prísľub, obchodovateľný na trhu. Podnik získava úver tak, že edituje príslušné cenné papier.

Krátkodobé bankové úvery poskytujú podnikom obvodné banky v týchto hlavných formách:
- kontokorentný úver
- krátkodobá účelová pôžička
- lombardný úver
- neskonaný úver
- prevzatie úverovej záruky
Kontokorentný úver slúži predovšetkým na prekonanie krátkodobých platobných ťažkostí, t. j. na krátkodobé zlepšenie platobnej schopnosti a likvidity podniku. Poskytuje sa na bežnom účte podniku tým, že podnik môže do dohodnutej výšky ísť do debetu.
O poskytnutie účelovej pôžičky musí podnik banku požiadať.

Z toho, že sa poskytuje na konkrétny účel vyplýva, že banka musí každú žiadosť hodnotiť samostatne a v závislosti od miery rizika určuje aj spôsob ručenia a úrokovú mieru.
Lombardný úver poskytuje banka podnikom proti záruke obchodovateľného majetku. Ak podnik nespláca úver v dohodnutých termínoch, môže banka lombard predať a výnos použiť na splatenie úveru. Zárukou na lombardný ver môžu byť cenné papiere, zmenky zásoby.
Neskonaný úver sa poskytuje odkúpením zmenky, znejúcej na rad klienta pred termínom jej splatnosti. Banka teda neberie zmenku do úschovy ale tým, že sa zaručí za jeho záväzky, zvýši úverovateľnosť podniku a umožní mu získať peňažné prostriedky od iného subjektu. Banka preberá riziko, že ak podnik úver nesplatí, bude ho musieť splatiť sama. Za znášanie rizika si banka účtuje provízie.

2.4 POSKYTNUTIE ÚVEROV

Poskytovanie a správa úveru predstavuje celý proces navzájom na seba nadväzujúcich činností. Pri rokovaní s klientom ide banke o získanie základných informácií o klientovi a jeho predstavách o účasti banky na jeho podnikateľských aktivitách. Banka oboznámi klienta so základnými podmienkami poskytovania úveru. Po vstupnom pohovore žiadateľ predloží žiadosť o úver, ktorá obsahuje identifikačné údaje žiadateľa údaje o požadovanom úvere a prílohy. Pred uzavretím úverového obchodu banka preveruje schopnosť klienta využiť úver efektívne, súlad žiadostí o úver s internými predpisy banky, schopnosť klienta naplniť zámer a splniť dohodnuté podmienky, zabezpečenie úveru a úverovú analýzu. Pokiaľ sa banka rozhodne úver poskytnúť, uzatvára sa zmluva o úvere, ktorá je základným právnym dokumentom pri úverovom obchode. Po poskytnutí úveru banka sleduje splácanie úveru. Pri úverovom monitoringu banka sleduje splátkovú disciplínu klienta, priebežne sleduje jeho vývoj a hodnotí ekonomický rozvoj klienta, kontroluje úplnosť úverovej dokumentácie.

2.5 OSOBITNÉ FORMY FINANCOVANIA

Pri faktoring ide o odkúpenie krátkodobých pohľadávok ktoré vznikajú prevažne pri dodávkach bežného obchodného tovaru konečnej spotreby a pri dodávkach pre bežnú výrobnú spotrebu. Podnik predá svoju pohľadávku ešte pred jej splatnosťou faktorov (špeciálna finančná inštitúcia alebo banka). Pričom dohoda medzi faktorom a jeho zákazníkom môže byť rôzna. Poznáme dva typy faktoring:
a.) skrytý - dlžník nevie o predaji jeho záväzku veriteľom faktorov, platí veriteľovi a ten sústreďuje platby na osobitnom účte faktora
b.) otvorený - veriteľ odpredaj pohľadávky faktorov oznámi dlžníkovi. Faktor uhradí nominálnu hodnotu pohľadávky, zníženú o náklady faktoring. Faktoring sa považuje za spôsob krátkodobého financovania, ktorý je spojený s obchodným úverom.

Forfaiting je formou nefinancovania exportných pohľadávok. Vývozca predá svoju pohľadávku v zahraničí forfaitérovi za cenu, ktorá je nižšie o odmenu forfaitérovi ako nominálna hodnota pohľadávky. Tým vývozca získa peniaze ešte pred splatnosťou pohľadávky a zbaví sa rizika, že odberateľ načas, alebo vôbec nezaplatí. Toto riziko preberá forfaitér. Poznáme dva základné druhy forfaitinger:
a.) forfaiting týkajúci sa exportných pohľadávok majúcich formu zmenky
b.) forfaiting týkajúci sa pohľadávok, ktoré nie sú kryté zmenkou. Forfaiting možno charakterizovať ako spôsob dlhodobého a strednodobého úverovania vývozu.
Leasing možno definovať z dvoch hľadísk. Z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za
úplatu. Z finančného hľadiska predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov.
Leasing poznáme:
a.) operatívny - je typom transakcie, pri ktorej sa určitá zložka majetku prenajíma na obdobie kratšie, než je životnosť prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa leasingová zmluva uzavrela, neprechádza predmet leasingu do vlastníctva nájomcu
b.) finančný - možno charakterizovať dlhodobosťou nájomného vzťahu. Doba prenájmu zhŕňa podstatnú časť doby životnosti prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša podstatnú časť doby životností prenajímaného majetku a v zásade končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímateľ prenáša na nájomcu rizika plynúce z vlastníctva.
Leasingovú zmluvu nemôže žiadny z partnerov vzťahu jednostranným konaním zrušiť.

2.6 DOTÁCIE

Dotácie sú nenávratné zdroje financovania, sú zároveň ekonomickým nástrojom, prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje presadzovanie svojich zámerov. Formy a spôsoby poskytovania dotácií môžu byť rôznorodé, spravidla ich členíme na priame a nepriame.

Priame dotácie znamenajú prísun peňažných prostriedkov do podniku. Môže ísť o:
- cenové príplatky, ktoré zvyšujú tržby podniku, používajú sa hlavne pri
intervenovaní ciev poľnohospodárskych produktov
- exportné prémie, ktoré vyrovnávajú exportérom rozdiel medzi cenou
na svetových a domácich trhoch
- investičné dotácie, ktoré nemajú za cieľ podporovať aktivitu
investorov
- iné priame formy dotovania s presným účelovým určením

Nepriame dotácie znamenajú zníženie podnikových výdavkov. Hlavné formy sú:
- daňové úľavy, t. j.

zníženie alebo úplné odpustenie platenia dane.
Zvýhodnenie sa robí najčastejšie tak, že sa určia čiastočne alebo úplne
odpočítateľné položky z daňového základu
- bezúročné pôžičky a pôžičky so zníženou úrokov sadzbou, pri ktorých
sa zo štátneho rozpočtu príslušným úverujúcich inštitúciám uhradzuje
rozdiel medzi normálnou výškou úrokov a zvýhodnenou sumou úrokov
- štátne garancie úverov poskytovaných podnikom do málo výnosných
odborov podnikania. Pri tejto forme pomoci dochádza k čerpaniu
rozpočtových prostriedkov až v prípade uplatnenia nároku veriteľa na
garanciu úveru.
- bezplatné poradenstvo a poskytovanie informácii hlavne pre malé a
stredné podniky
- poskytovanie výhodných štátnych objednávok

Pri podporovaní rozvoja ekonomiky sa môžu využívaním dotácií dosiahnuť určité pozitívne výsledky, aj keď je nutnosť administratívnej kontroly pri poskytovaní a používaní dotácií. V záujme oživenia ekonomiky je opodstatnené poskytovanie dotácií hlavne malým a stredným podnikom.