meranie emisií (na vstupe do atmosféry);
· prenos, rozptyl, transformácia škodlivín v ovzduší, suchá a mokrá depozícia na povrchu;
· monitorovanie imisií a depozícií;
· účinky znečistenia ovzdušia na živú a neživú prírodu;
· stratégia ochrany ovzdušia;
· legislatíva ochrany ovzdušia;
· realizácia opatrení na ochranu ovzdušia, vyplývajúcich z legislatívy a ich kontrola.
Umiestnenie nového zdroja znečisťovania, výber technológie, stanovenie výšky komínov a technických opatrení na obmedzovanie emisií musí na základe platnej legislatívy vychádzať zo štúdie hodnotiacej dopady tohto zdroja na životné prostredie (Environmental Impact Assessment Study). Štúdia zdôvodňuje lokalizáciu zdroja, hodnotí podmienky rozptylu, existujúce znečistenie, dodržanie všetkých environmentálnych limitov, prípadne osobitných požiadaviek ochrany prírodného prostredia. Táto štúdia, ktorá je podkladom pre schvaľovacie konanie, je základným preventívnym opatrením ochrany životného prostredia.
Obmedzovať emisie škodlivín možno primárnymi opatreniami (zmeny technológií, úprava spaľovacieho procesu, výmena palív atd'.) a sekundárnymi opatreniami (čistenie spalín, technologických plynov, výfukových plynov, likvidácia zápachov).


V súčasnosti je komerčne dostupný celý rad vysoko účinných zariadení na záchyt emisií. Likvidácia znečistenia v prevažnej väčšine prípadov nie je technickou, ale ekonomickou otázkou. Tuhé emisie možno zachytávať pomocou suchých, mokrých a elektrostatických odlučovačov a textilných filtrov rôznych konštrukcií a účinností. Zariadenia na záchyt plynných emisií pracujú na princípoch absorpcie, adsorpcie, oxidácie, redukcie a katalýzy (hlavne katalytická oxidácia a redukcia). Príkladom primárnych opatrení môže byt zámena uhlia za plyn alebo inštalácia horákov s nízkou tvorbou oxidov dusíka. Sekundárne opatrenia sú napr. odsírenie spalín, katalytická redukcia oxidov dusíka v spalinách, termická likvidácia zápachov. Emisia škodlivín sa najčastejšie stanovuje výpočtom zo spotreby palív, surovín alebo množstva vyrobeného produktu, použitím emisných faktorov. Základná metóda kontroly dodržiavania emisných limitov a technologickej disciplíny je však meranie emisií pomocou prístrojov priamo na zdrojoch.
Stratégia ochrany ovzdušia sa určuje na základe výsledkov monitoringu znečistenia vonkajšieho ovzdušia a výsledkov monitoringu negatívnych účinkov na živú a neživú prírodu. Na území Slovenska existuje monitorovanie Znečistenia ovzdušia.
Významným nástrojom stratégie ochrany ovzdušia sú matematické modely rozptylu. Vhodne zvolený model matematicky simuluje proces rozptylu emisií v atmosfére a umožňuje na základe parametrov zdrojov a meteorologických podmienok vypočítať očakávanú úroveň znečistenia v okolí jedného i viacerých zdrojov (nových i existujúcich).
Pre súbežné inžinierske potreby sa najčastejšie používa stacionárny Gaussov model rozptylu dymovej vlečky, ktorý je i základom oficiálnej metódy výpočtu v SR. Zásadný význam v systéme ochrany ovzdušia právnych štátov má spätná väzba cez stratégiu a legislatívu.