V minulosti stratégia ochrany ovzdušia vychádzala z predstavy neobmedzenej kapacity samočistenia atmosféry a legislatíva podľa veľkosti emisií predpisovala výšku komínov. Rast regionálneho a globálneho znečistenia ovzdušia si vynútil zmenu stratégie a zavedenie emisných limitov najprv pre jednotlivé zdroje a dnes už pre celé štáty.
Emisné limity vychádzajú z koncepcie "najlepšie dostupnej technológie" (BAT Best Available Technology). Druhým princípom ochrany ovzdušia je "kto znečisťuje, nech platí", ktorý zavádza finančné nástroje (poplatky, dane, pokuty, náhrady škôd atd'.).
Stratégia a legislatíva ochrany ovzdušia musí vychádzať z ekonomických možností štátu, nutnosti dodržiavania medzinárodných dohôd ochrany ovzdušia a nemala by zabrzdiť hospodársky rozvoj. Vzťah ekonomika a ekológia má silné väzby na životnú úroveň. Zosúladenie týchto vzťahov v duchu myšlienky trvale udržateľného rozvoja je zložité a jeho uspokojivé riešenie sa môže dosiahnuť len v ekonomicky silných štátoch. Tvrdé environmentálne limity umožňujú rozvoj len veľmi drahých máloodpadových a bezodpadových technológií. Mäkké limity zasa otvárajú dvere rozvoju znečisťujúcich výrob a devastácii prírodného prostredia. Hlavne v ekonomicky slabých štátoch sa často presadzuje stratégia "najprv ekonomika, potom ekológia".
Nová legislatíva ochrany ovzdušia SR je v súlade s vyspelými priemyselnými štátmi. Pre nové zdroje sa zvolili emisné limity podľa Nemeckej spolkovej republiky - rok 1986. Dlhodobá stratégia musí smerovať k environmentálnym limitom Európskeho spoločenstva a k dodržiavaniu medzinárodných environmentálnych dohôd.
Koncepcia ochrany pred znečisťovaním prostredia atmosférickými škodlivinami v SR sústreďuje pozornosť na rozhodujúce oblasti znečisťovania a ochrany ovzdušia v medzinárodnom meradle, s osobitným akcentom na SR.
Antropogénne činnosti svojím rozsahom a dopadom ovplyvňujú globálne celé ľudstvo, iné sú regionálneho charakteru a poslednú skupinu tvorí lokálne znečisťovanie.

Efektívne riešenie problémov vyžaduje medzinárodnú spoluprácu s krajinami v stredoeurópskom regióne i v svetovom meradle a účinnú štátnu politiku vykonávanú najmä prostredníctvom legislatívy a ekonomických nástrojov.
Globálne klimatické zmeny sú spôsobované zvýšeným skleníkovým efektom a znížením atmosférického ozónu. Prognózy globálnych zmien klímy na najbližšie storočie sa opierajú predovšetkým o reálne existujúci rast koncentrácie skleníkových plynov a o modelové výpočty rastu teploty vzduchu a zmeny ďalších meteorologických prvkov.