Emisia CO2 Slovenska bola v roku 1990 60 miliónov ton ročne. Spotreba freónov bola v roku 1990 necelých 0,5 kg a v roku 1996 0,1 kg na obyvateľa. V REZZO zatiaľ absentujú údaje o emisiách ťažkých kovov, polycyklických aromatických uhľovodíkoch, perzistentných organických látok (chlórované uhľovodíky, PCB atd.) a iných látok, ktoré unikajú do ovzdušia zo spaľovacích procesov, z technológií, dopravy i aplikácií, a to v malých doposiaľ nebilancovaných množstvách.
V minulosti sa problém znečisťovania ovzdušia Slovenska v porovnaní s Českou republikou často zľahčoval. V porovnaní s ostatnou Európou nejde o zanedbateľné hodnoty. Slovensko s mernou emisiou SO2 11 ton na km2 sa v roku 1990 zaradilo na 4. miesto (za ČR, Veľkú Britániu a Belgicko) a emisiami oxidov dusíka 5 ton na km2 na 9. miesto medzi európskymi štátmi (za Holandsko, Veľkú Britániu, SRN, Belgicko, ČR, Dánsko, Taliansko a Grécko).
Počet motorových vozidiel na Slovensku prekročil 1 milión (bez motocyklov). Nasýtenie trhu sa očakáva až po roku 2010. Kontrolu znečistenia vonkajšieho ovzdušia na území Slovenska vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav a hygienická služba. V uplynulých dvoch desaťročiach sa merania realizovali takmer výlučne manuálnymi metódami. V širšom rozsahu sa sledoval len SO2, polietavý prach a prašný spad. V obmedzenej miere sa merali oxidy dusíka a ťažké kovy. Len sporadicky sú k dispozícii výsledky meraní iných škodlivín (H2S, CO, As, F, O3). Výstavba automatického monitorovacieho systému znečistenia ovzdušia začala na Slovensku v roku 1991.

Hodnoty koncentrácií SO2 na Slovensku v rokoch 1990 a 1991 boli najnižšie za uplynulých 20 rokov. Imisné limity podľa zákona č. 309/91 Zb. boli prekročené len
v ojedinelých prípadoch. Prekročenie IHr (priemerná ročná koncentrácia = 60 μg.m-3) sa v uvedených dvoch rokoch vyskytlo len v Ružomberku a Rudňanoch. Dlhodobý trend SO2 na Slovensku možno charakterizovať ako mierny pokles.
Koncentrácie polietavého prachu v posledných desiatich rokoch v priemyselných oblastiach a mestách pomerne často prekračovali imisné limity. Koncentrácie vykazovali veľké medziročné fluktuácie, vo väčšine lokalít bez významného trendu. Zvýšené prašné znečistenie sa pozoruje v okolí niektorých technológií (výroba stavebných hmôt, magnezitový priemysel, čierna a farebná metalurgia). Niektoré inovácie v priemysle priniesli lokálne zlepšenie prašného znečistenia, napr. odprášenie OFZ na dolnej Orave.