Zvýšená prašnosť je často sekundárneho pôvodu zo skládok palív, surovín odpadov a odkalísk, zo stavenísk a nedostatočne čistených mestských priestorov. Suché a veterné počasie, najmä na južnom Slovensku, zvyšujú prašné znečistenie pôdneho pôvodu. Diaľkové vykurovanie sídlisk a plynofikácia priniesli zníženie obsahu sadzí a popolčeka v ovzduší mnohých slovenských miest. Rozsah a nízka kvalita doterajších manuálnych meraní oxidov dusíka neumožňujú spoľahlivo hodnotiť úroveň a trend ich koncentrácií na Slovensku. Moderné automatické analyzátory NOx sa na staniciach SHMU začali používať v roku 1991. Stanice v blízkosti frekventovaných komunikácií v intravilánoch miest zaznamenali prípady až niekoľkonásobného prekročenia imisných limitov.
Ťažké kovy sa dostávajú do ovzdušia z vysokoteplotných procesov (metalurgia, výroba cementu, spaľovanie palív, pohonných hmôt, odpadov ...). Sú viazané na respirabilné častice atmosférického aerosólu. Koncentrácie ťažkých kovov v polietavom prachu na 21 staniciach SHMÚ v roku 1990 sa pohybovali v rozpätí:

KOV Priemerná ročná koncentrácia / ng.m-3/ -lokalita
Pb 10 Chopok – 550 Krompachy
Cu 4 Topolníky – 444 Krompachy
Mn 3 Chopok – 81 Dolný Kubín
Zn 46 Chopok – 1420 Krompachy
Cd 0,6 Chopok – 17 Krompachy
V 0,8 Chopok – 14 Banská Bystrica
Cr 0,5 Chopok – 63 Dolný Kubín

Z ťažkých kovov je zatiaľ' stanovená IHr len pre olovo (500 ng.m-3) a kadmium ( 10 ng.m-3). Najvyššie koncentrácie Pb, Cu, Zn a Cd (na staniciach SHMU) boli v Krompachoch. Najvyššia úroveň Mn a Cr sa zistila na dolnej Orave (výroba ferozliatín). Koncentrácia vanádu vyše 10 ng.m-3 boli v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Rudňanoch. Najnižšie koncentrácie kovov boli podľa očakávania na Chopku (2 000 m n.m.) v Nízkych Tatrách. SHMÚ zatiaľ' nemeria obsah ortuti. Merania iných organizácií (Banícky ústav SAV, 1992) však dokumentujú extrémnu úroveň v okolí Rudňan (výroba Hg). Doterajší trend (za posledných 10 rokov) koncentrácií kovov v ovzduší na území Slovenska možno charakterizovať ako mierny pokles. Najväčší pokles sa zaznamenal v prípade olova v mestách, ktorý súvisí so znižovaním spotreby fosílnych palív a hlavne s viac ako 4 násobným znížením obsahu Pb v benzínoch od roku 1982. V súčasnosti sa na Slovensku predávajú už len bezolovnaté benzíny. Od začiatku päťdesiatych rokov sa v strednej Európe pozoruje 1 - 2 % ročný nárast koncentrácií prízemného ozónu, ktorý je spôsobený rastom emisií oxidov dusíka a prchavých uhľovodíkov. Tento trend treba rozlišovať od stratosferického ozónu, ktorý v našej polohe za posledných dvadsať rokov poklesol asi o 8 %.