1. Faktory ovplcvňujúce charakteristiky a vývoj japonského riadenia

Japonské systémy riadenia sú výsledkom mnohopríčinného prírodného, kultúrneho, sociálneho a ekonomického vývoja a reálnych faktorov. Detailná analýza všetkých faktorov nesporne vedie k hlbšiemu pochopeniu sociálno-ekonomického vývoja Japonska, kultúry myslenia a ukázala by z rôznych zorných uhlov tie špecifické prístupy, ktoré boli podstatné pre vývoj japonskej filozofie riadenia.

V tejto práci je uvedené hrubé členenie týchto faktorov a ich základné charakteristiky.

1.1.Všeobecné politické a prírodné faktory

Japonsko je konštitučná monarchia. Základom pre štátnu správu Japonska je ústava z roku 1947, kde je cisár ustanovený iba za symbol štátu, a ktorého postavenie závisí len na vôli národa. Oficiálny názov je Nipponoku teda Japonský štát.

Výkonná moc je ústavou zverená vláde, ktorá je zložená z predsedu a jednotlivých ministrov a je zodpovedná parlamentu. Japonsko nemá oficiálne žiadnu armádu(okrem síl sebaobrany) , a tak výdaje na armádu nepredstavujú viac ako 1% HDP. Nerastné bohatstvo Japonska je prakticky zanedbateľné. Domáce vyťažené uhlie nepokrýva ani 1/5 jeho spotreby. Ťažba iných nerastných surovín(ropa a rudné nerastné suroviny) sú prakticky zanedbateľné, a tak asi 90% celkovej spotreby palív a surovín sa musí dovážať. Okrem toho je Japonsko závisle aj na dovoze všetkých druhov základných potravín(okrem ryže, rýb a zeleniny ).

Energeticky je Japonsko závislé tiež(dovoz ropy a zemného plynu), pomoc v tejto oblasti prináša výroba jadrovej energie ako aj výroba energie z alternatívnych drojov energie. V tejto súvislosti si je nutné uvedomiť, že materiálová, energetická a potravinová závislosť vytvára mimoriadne nároky na japonský dovoz, takže iba 20-25% z celkovej hodnoty dovozu môže byť použitých pre výrobky spracovateľského charakteru. Pre japonské obyvateľstvo je charakteristický vysoký stupeň vzdelania. Školská dochádzka je povinná od r.1907, a trvá deväť rokov. Čo sa týka vzdelanosti veľké percento Japoncov má oveľa vyššie vzdelanie.

1.2 Kultúrne faktory

Japonská minulosť ale i súčastnost je silne ovplyvnená budhistickou tradíciou a Konfuciovou etikou. Kultúrne Základy japonskej spoločnosti, jej história, tradícia, psychika ľudí, normy, spôsoby hodnotenia ľudí sú základom, na ktorom sa vytvára prostredie a určité špecifické dispozície ovplyvňujúce chovanie sa ľudí v inštitúciách.

Charakteristiky kultúrnych faktorov:

a)Prvoradosť vonkajšieho zdania

Udržanie vonkajšieho zdania je u Japoncov všetkému nadriadená priorita, aj keď realita môže byť úplne opačná. Existujú rôzne mýty, ktoré majú vplyv na japonské riadenie. Najvýraznejší je mýtus harmónie Wa(sila ľudskej jednoty).

b)Špecifické chápanie vzťahu harmónie a konfliktu – tzv. produktívne konflikty

Pre produktívne uplatňovanie princípu harmónie v riadení spoločnosti a ekonomiky je dôležité premyslené stanovenie istých pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí:

- individuálne záujmy a špecifické záujmy skupín sú odsúvané do úzadia, pokiaľ nie je premyslené, čo je v záujme národa, firiem atď.
-prvou povinnosťou vedenia(štátu, firiem) je predvídať a formulovať postup, čo vyžaduje prevziať iniciatívu a navrhovať politiku skôr ako sa stane táto politika príkazom doby.
-vedenie štátu a firiem má povinnosť rozumieť potrebám, hodnotám a očakávaniam všetkých ostatných veľkých skupín.

Konflikty sú povolené až po potom, čo na základe prijatých pravidiel sú určené spoločné záujmy a ciele a postupy na ich dosiahnutie. Zamestnanci ich rešpektujú, pretože keď padne firma padnú aj oni. Konflikty sú považované produktívne. Mentalita my proti im je orientovaná postojom podniku proti jeho konkurentom , nie na postoj zamestnancov proti vedeniu podniku. Dôležité je zapájanie zamestnancov do konkurenčného boja (súčasť tzv. ľudskej stratégie)

c) Preferencie skupín

Japonci všeobecne prijímajú názor, že celok nie je iba súčtom jeho jednotlivých prvkov, ale že spojením týchto prvkov nadobúda nové vyššie vlastnosti .Už z feudálnej spoločnosti vyplýva, že zodpovednosť za tieto skupiny nesie ich vedenie(paternalizmus). Značná homogenizácia myslenia v skupinách umožňuje tzv. akčné myslenie.

d) dôraz na ľudské vzťahy

Dôraz na ľudské vzťahy sa neprejavuje len smerom k zamestnancom, ale aj vo vzťahoch medzi manažérmi navzájom.

e) Schopnosť napodobovania

Japonci preberajú už po storočia (napr. od Číny písmo, od Indie budhizmus atď.), a je tomu tak dodnes (od USA vedecké riadenie, od Anglicka školstvo... ). Otázka rýchleho osvojenia je veľmi dôležitá, keď si uvedomíme, že Japonsko začalo prekonávať svoju kultúrnu a hospodársku izoláciu až v poslednej tretine 19. storočia.

f)Japonská morálka-dodržovanie princípov a pravidiel chovania

Správanie Japoncov je zvyčajne ovplyvnené určitými vyššími princípmi či pravidlami. Sebarealizácia Japoncov je čiastočne súčasťou týchto vyšších princípov a nie sú pociťované ako príkorie.

g)Národná ideológia

h)Politické sily

i)Ostatné špecifické faktory

Sem patria hlavne kladné národné dispozície akými sú napr. disciplína, pracovitosť, trpezlivosť. Písmo a jazyk sú do značnej miery príťažou, tá je cieľavedomo prekonávaná štúdiom cudzích rečí.