Európska Únia a Slovenska Republika

EÚ v minulosti a v súčasnosti

EHS z roku 1958 sa v mnohom odlišovalo od dnešnej EÚ. V roku 1958 sa 23% obyvateľov zo šies-tich členských štátov - Belgicka, Francúzska, Nemecka, Talianska, Luxemburgu a Holandska -spoliehalo na poľnohospodárstvo ako zdroj pracovných miest. Do roku 2001 klesol tento počet na 4% pre v tom čase 15 krajín EÚ. V roku 1958 pracovalo v priemysle 40% obyvateľov. Tento počet klesol na 29% v roku 2001.

Služby sú v súčasnosti oveľa väčším zdrojom pracovných miest: V roku 2001 bolo v odvetví slu-žieb zamestnaných 67% obyvateľov EÚ v porovnaní s 37% v roku 1958. Tento trend neovplyvnili ani následné vlny rozšírenia, v rámci ktorých sa k EÚ pričlenili krajiny orientované viac na poľnohospodárstvo, ako aj krajiny s rozvinutejším priemyslom: Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo v roku 1973, Grécko v roku 1981, Španielsko a Portugalsko v roku 1986 a Rakúsko, Fínsko a Švédsko v roku 1995.

Viac konkurencie sa vypláca

Jednotný trh bol kľúčom pre uvoľnenie obrovského množstva ekonomického potenciálu Európy. V priebehu desiatich rokov od 1992 do 2002 jednotný trh pridal 1,8 percentuálneho bodu k rastu HDP v EÚ ako celku. Okrem toho jednotný trh:

•vytvoril asi 900 miliárd € extra zisku - okolo 6 000 € na domácnosť
•za svojich prvých desať rokov;
•vytvoril okolo 2,5 milióna pracovných miest v EÚ od roku 1992. Bez otvorenia hraníc by tieto pracovné miesta nejestvovali;
•prispel k 30% nárastu obchodu s priemyselným tovarom v EÚ od roku 1992, tým zvýšil výber dostupného tovaru a zvýšil konkurenciu;
•bol kľúčovým faktorom pri zvyšovaní tokov priamych investícií v rámci EÚ. Tieto toky boli v roku 2000 12-krát vyššie ako v roku 1992;
•podporil nové toky zahraničných priamych investícií z krajín mimo EÚ;
•umožnil väčšiu medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ. Napríklad vývozy EÚ do krajín ležiacich mimo EÚ vzrástli zo 6,9% HDP

Hospodárska a Menová Únia (HMÚ)

Štartový výstrel pre úplnú hospodársku a menovú úniu bol vypálený 1. januára 1999, keď sa zaviedlo euro v 11 členských štátoch: Rakúsku, Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Portugalsku a Španielsku. Grécko, ktoré spočiatku nespĺňalo Mastrichtské kritériá, nasledovalo v roku 2001.

Euro sa stalo úradnou menou zúčastnených krajín odo dňa, keď sa pripojili. Ale do 1. januára 2002 neexistovali žiadne bankovky ani mince. Každý, kto platil v eurách počas prechodného obdobia musel používať kreditnú alebo debetnú kartu alebo platiť bankovým prevodom. Spočiatku bolo euro v podstate "virtuálnou" menou prevažne používanou skôr na podnikanie ako na každodenné transakcie. Všetky štáty EÚ sa zúčastňujú na HMÚ ale iba 12 z nich používa euro; tri ďalšie sa pre euro nerozhodli, aspoň nateraz desať nových štátov prijmú euro neskôr.

Výhody jednotnej meny

Najzreteľnejšou výhodou eura je praktickosť pre cestovateľov. Odpadli nepríjemnosti a náklady spojené s výmenou peňazí. Euro uľahčuje aj porovnávanie cien. Prospieva to hospodárskej súťaži a zákazníkom. Dôvody pre zavedenie eura sú však závažnejšie. Ďalšia integrácia prinesie dlhodobé výhody vo forme hospodárskej súťaže, rastu a prosperity tým, že zaistí prostredie s nízkou infláciou a umožní podnikom efektívnejšie obchodovať. Náklady na prevod peňazí za účelom podnikania v inej krajine sa stratili a podniky si už nepotrebujú zabezpečiť poistenie alebo zvyšovať svoje ziskové rozpätie, aby sa chránili voči rizikám spojeným fluktuáciou výmenných kurzov. Tieto náklady sa rovnali "dani" za podnikanie a dosahovali hodnotu 1 % HDP. V prevažnej miere sa odstránili, pretože viac ako 80 % obchodu sa uskutočňuje medzi krajinami eurozóny. Spoločnosti v eurozóne obchodujúce s ostatným svetom majú automaticky výhodu, že používajú medzinárodnú menu. Často sa môžu chrániť proti zmenám výmenných kurzov jednoducho tak, že fakturujú svojim zákazníkom v eurách. Je to oveľa jednoduchšie ako v minulosti presviedčať klienta, aby zaplatil v gréckych drachmách alebo fínskych markách.Vplyv eura

Zmena bola evidentná na finančných trhoch hneď po zavedení eura vo "virtuálnej" forme v roku 1999. Vlády eurozóny zaplatili vo väčšine prípadov menšie úroky za požičanie peňazí. Na jednej strane pracovali v stabilnom prostredí s nízkou infláciou, ktoré udržiavalo úrokové sadzby na nízkej úrovni. Na druhej strane si požičiavali vysoko likvidnú menu, inými slovami menu, pre ktorú je neustále dostatok kupujúcich aj predávajúcich. Stály dopyt udržiava konkurenčnú úroveň úrokových sadzieb. Nižšie úrokové sadzby udržiavajú náklady na splatenie dlhu na nízkej úrovni a poskytujú vládam viac priestoru na zníženie daní alebo viac peňazí na zdravotníctvo, penzie, sociálnu pomoc alebo infraštruktúru.

Európska Únia a Slovenska Republika

Výhody vstupu do EÚ:

- lepší rozvoj ekonomiky
- vyšší záujem investorov
- rýchlejší rast životnej úrovne
- možnosť pracovať v zahraničí
- jednoduchšie cestovanie
- silnejší hlas SR vo svete
- vyššia bezpečnosť
- príjmy z rozpočtu EÚ
- viac pracovných miest
- financovanie projektov v regiónoch
- zákaz znižovať verejné výdavky pre regióny a nahrádzať ich peniazmi z fondov
- v priebehu rokov 2004-2006 by sme mohli dostať 1,05 mld. eur.

Nevýhody vstupu do EÚ

- konkurencia na trhu
- bankroty podnikov
- firmy budú viac investovať do rozvoja a nebudú zvyšovať mzdy
- boj o prácu, záujem budú mať aj cudzinci
- odchod odborníkov do zahraničia
- kvóty pre poľnohospodárov
- rýchlejšie zvyšovanie cien
- vyššie spotrebné dane
- vzdanie sa časti suverenity
- presadenie záujmov silných členov
- zvýšenie byrokracie