Platobný styk

Medzinárodný platobný styk

PS so zahraničným je odrazom medzinárodných obchodných vzťahov. V oblasti zahraničného styku sa postupne vyvinuli systémy, formy a techniky, ktoré majú zabezpečiť jeho bezpečnosť a rentabilitu. Konkrétne formy PS vyplývajú predovšetkým z plat. podmienok kúpnej zmluvy. Predstavujú určitý spôsob, formu a techniku vyrovnávania vzájomných záväzkov medzi pred. a kupujúcim.

ME PS- predstavuje súhrn vzájomných plat.vzťahov jednotlivých štátov a inštitúcií. Môže byť upravený zmluvami – zmluvný PS. Ak nie je zmluvami – nezmluvný PS.

Systémy PS:

·Platenie vo voľne vymeniteľnej mene – nevyžaduje zmluvnú úpravu.
·Klíringový PS – je medzi štátmi zmluvne upravený, pričom pohľadávky a záväzky medzi štátmi sa vzájomne zúčtovávajú na osobitných klíringových účtoch, v dohodnutej klír. mene. Podľa počtu zúčastnených strán môže ísť o 2-stranný alebo mnohostranný klíring.

Nástroje – formy PS:

1.platenie v hotovosti
2.priama úhrada – hladká platba
3.zmenky
4.šeky
5.DA
6.DI
7.platobné karty

Z čas. hľadiska rozlišujeme platenie:

1.pred dodávkou
2.pri dodávke
3.po dodávke

Platobné prostriedky:

-slúžia na vyrovnávanie záväzkov a pohľ. v jednotlivých formách PS. V súvislosti s plat. prostiredkami rozlišujeme:

·hotovostný PS – plat.prostr.sú zlato a valuty (cudzie hotovostné peniaze – bankovky, mince)
·bezhotovostný PS – plat.prostr.sú devízy (zápisy na účtoch v cudzej mene – devízový účet)

Technika PS

-predstavuje súhrn činnosti, ktoré sa uskutočňujú v rámci PS, napr. poštou, telegraficky, faxom, swift-om. Swift je medzinárodná medzibanková počítačová sieť, ktorá plní úlohu informačného systému prenosu dát v rámci zúčastnených bánk. Bola založená v r.1973, sídlo v Bruseli.

Platenie v hotovosti – jednoduchý spôsob úhrady, menej sa využíva pri obeh.platbách, viac pri neobchodných platbách ako napr.platenie v divadlách, reštauráciách. Platenie v hot.pri platbách obch.charakteru sa spája s veľkým rizikom.

Priama úhrada – hladká platba

-najrozšírenejsí a najjednoduchší spôsob platenia, využíva sa aj pri neobch.a obch.platbách. Podm.pre realizáciu platieb sú dané ustanoveniami devízového zákona.

Priebeh hladkej platby z tuz.do zhr. – banka realizuje hladkú platbu – úhradu na zákl.plat.príkazu klienta, ktorý je podložený fin.krytím. Banka žiada svojho zahr.korešpodenta-inú banku, v ktorej má vedený účet, aby na jeho ťarchu vyplatila alebo inak uhradila príslušnú fin.čiastku príjemcovi. Môže ísť o výplatu hotovosti, pripísanie na jeho účet, vystavenie šeku alebo banka pošle úhradu poštovým poukazom. Pre prepočet úhrady uskutočnenej na ťarchu účtu v Sk je použitý kurz devíza – predaj.

Priebeh hladkej platby zo zahr.do tuz. – banka exportéra – tuz.banka obdrží dobropis od korešpondenčnej banky v zahr. Na zákl.neho (dobropisu)si môže banka pripísať platbu na účet vedený v Sk. Je nutné pripísanie platby prepočítať kurzom devíza-nákup. Tuzemská banka potom uhrádza príslušnú čiastku klientovi.
Použitie hladkých platieb – pri uskutočnení dovozu, kedy dovozca tovar už dostal, môže si ho prehliadnuť a až potom využíva priamu úhradu.

Kurz meny-cena cudzej meny vyjadrená v tuz.mene.

1.kurz predaj (devíza-predaj)-používa sa pri zúčtovaní platieb do zahr. Klient nakupuje a banka predáva. Je vyšší ako kurz nákup.
2.kurz nákup (devíza-nákup) – používa sa pri zúčtovaní platieb v prospech účtu klienta (keď mu prichádzajú platby zo zahr.) Vtedy banka nakupuje devízy a klient predáva. Je nižší ako kurz predaj, kurz stred
3.kurz stred – využíva sa v medzibankovom zúčtovaní

Valuty – sú to peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek a mincí.
Devízy – sú to peňažné prostr.v cudzej mene na účtoch v tuz.alebo zahr.peňažných ústavoch.
Zmenka -u nás je upravená v Zmenkovom a šekovom zákone.

-je prostriedkom:
·získania obchodného alebo bankového úveru
·získania peňažnej hotovosti jej predajom pred lehotou splatnosti
·zabezpečenia úveru

Používanie zmeniek je výhodné pre dovozcu, ktorý pri platení zmenkou odkladá úhradu na dobu jej splatnosti. Zvlášť je preňho nevýhodná, ak nie je spojená s iným platobným nástrojom. Platenie pre vývozcu zmenkou je nevýhodné, pretože zmenkou poskytuje úver a predlžuje sa mu návratnosť pohľadávky. Túto nevýhodu vyrovnáva do urč.miery možnosť eskontu zmenky.

Definícia

-zmenka je cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný záväzok vystaviteľa zaplatiť urč.peň.sumu na urč.mieste v urč.čase majiteľovi zmenky alebo predstavuje príkaz vystaviteľa zmenky (transanta) trasátovi (zmenkovníkovi, aby v urč.čase zaplatil namiesto neho urč.sumu peňazí na urč.mieste. Podľa toho sa rozoznávajú 2 druhy zmeniek:

·vlastná (vystupujú v nej 2 osoby)

-dĺžnik, ktorý súčasne podpisuje svoj záväzok, že v deň splatnosti vyrovná zmenku.
-veriteľ – majiteľ zmenky

·cudzia (3 osoby)

-dlžník – dáva príkaz tretej osobe (remitenstovi) zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu
-zmenkovník – sojim podpisom potvrdzuje svoj záväzok vyrovnať remitentovi zmenku v deň splatnosti
-veriteľ – remitent

náležitosti zmenky

1.označenie „zmenka“ v texte a v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená
2.bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu, ktorá je uvedená slovom i číslom a je vyjadrená v urč.mene
3.meno toho, kto má platiť (zmenkovník, trasat) pri cudzej zmenke. Ak je zmenkovník FO, píše sa meno, priezvisko a adresa, pričom sa zmenkovník uvádza v ľavom dolnom rohu zmenky.
4.údaje o splatnosti – podľa doby splatnosti sa rozlišujú:

·denná alebo fixná zmenka, ak ich splat.je určená presným dátumom
·vistazmenka – platná pri predložení
·datozmenka – splatná určitý čas po vystavení (napr. 3 mes.po vystavení). Ak nie je na zmenke uvedená splatnosť, je splatná na videnie, teda hneď pri predložení.
5.miesto, kde sa má platiť (miesto uvedené pri zmenkovníkovi je zároveň plat.miestom)
6.meno toho, komu sa má platiť, údaj remitenta treba označiť firmou alebo obč.menom.
7.dátum a miesto vystavenia zmenky
8.podpis vystaviteľa je vždy uvedený v pravom dolnom rohu zmenky

Okrem týchto podstatných náležitosti môže zmenka obsahovať ďalšie doložky a údaje upravené zmenkovým právom v dolnom rohu zmenky.


Akcept zmenky

-akceptáciou, t.j. prijatím zmenky prechádza záväzok z vystaviteľa na zmenkovníka – stáva sa hlavným dlžníkom a ručí za to, že v deň splat.zmenky zaplatí stanovenú sumu
-sa uskutoční pripojením akceptačnej doložky „prijal“, resp. „zaplatím“ – na líci zmenky a podpísaním zmenky zmenkovníkom.

Aval zmenky

-je zmenkové ručenie, ktoré možno zabezpečiť zaplatenie zmenky. Zmenkový ručiteľ – avalista preberá na seba záväzok, že v prípade nezaplatenia zmenky dlžníkom on uhradí príslušnú sumu.avalistom zvyčajne býva banka
-uskutoční sa pripojenie doložky „per aval“ a podpis toho, kto sa zaručuje + za koho sa zaručuje – vyznačuje sa na rube zmenky.

Eskont zmenky

-je predaj zmenky pred lehotou splatnosti. Majiteľ zmenky – veriteľ môže akceptovanú zmenku predať, ak potrebuje skôr peniaze ako je doba splat.zmenky – zmenku eskontuje banka. Takto banka majiteľovi zmenky poskytne úver. Vyplatí mu však sumu zníženú o úrok (diskont).


Prevod zmenky na iné osoby

-sa uskutočňuje rubopisom – indosamentom, tzn., že na rube zmenky sa napíše nový majiteľ zmenky.


Protest zmenky

-verejná listina, ktorá preukazuje, že zmenka sa predložila na akceptáciu alebo platbu v správnom čase a mieste, ale nebola akceptovaná alebo zaplatená.
-protest sa vystavuje na zmenke alebo v jej prílohe. Ak zmenka nie je protestovaná do 2.prac.dní od skončenia lehoty splat., majiteľ zmenky stráca svoje nároky.

Šek

-je typickým plat.prostriedkom v zahr.obchode, ktorý nahrádza platenie v hotovosti alebo priamu úhradu.

Definícia

-je cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný písomný príkaz vystaviteľa šeku peňažnému ústavu zaplatiť urč.peň.sumu doručiteľovi šeku alebo osobe uvedenej v šeku.
-upravuje ho Zmenkový a šek.zákon.

šek je:

1.platobný príkaz banke, kde má príkazca disponibilný vklad. Je splatný na videnie. Oprávňuje peň.ústav na zaplatenie uvedenej sumy na ťarchu účtu vystaviteľa šeku a takisto oprávňuje majiteľa šeku na prijatie platby od označeného peň.ústavu.
2.cenný papier, z ktorého práva môže uplatniť len majiteľ šeku.
3.prísne formálny cenný papier, t.j. šekom sú len tie plat.príkazy, ktoré zodpovedajú šekovému zákonu a teda obsahujú urč.náležitosti.
náležitosti

1.označenie šeku v súvislom texte listiny v jazyku, v ktorom je listina napísaná
2.bezpodmienečný príkaz zaplatiť urč.sumu peňazí (zaplaťte)
3.meno banky, ktorá má platiť
4.miesto, kde sa má platiť
5.dátum a miesto vystavenia šeku
6.podpis vystaviteľa šeku

Šeky sa vystavujú na formulároch, ktoré peňažné ústavy poskytujú svojim klientom. Typickým znakom šeku v porovnaní so zmenkou je, že chýbajú údaje o splat.a majiteľovi šeku.

Druhy šekov

1.podľa vystaviteľa:

·bankový šek – vystavuje ho banka dlžníka. Ak sú šeky vystavené prvotriednymi bankovkami, sú to kvalitné druhy šekov.
·Súkromný šek – vystavuje ho PO alebo FO. Šekovník je peň.ústav, ktorého šeková knižka sa použila na vystavenie šeku. Kvalita súkr.šeku závisí od banky vytaviteľa šeku. Banka je povinná vyplatiť klientom iba správne vystavené a kryté šeky.
·Cestovný šek – v súč.sa využíva v cestovnom ruchu. Vystavuje ich banka – klient si ich kúpi, každý šek musí v banke podpísať a potom v zahr.ho podpisuje druhýkrát v tej banke, kde si vyberá výmenu za šek – valuty.

2.podľa spôsobu zaplatenia:

·hotovostný šek – vypláca sa v hotovosti
·zúčtovací šek – pri ňom môžu vystaviteľ a majiteľ šeku zakázať zaplateie šeku v hotovosti doložkou „len na zúčtovanie“, ktorá sa píše na líci šeku. Šekovník môže tento šek zaplatiť len prevodom (dobropisom).

3.podľa príjemcu platby:

·šek na meno – ak je v šeku označený príjemca platby
·order šek – s vyslovenou doložkou „na rad“ je vystavený na príjemcu a možno ho prevádzať na iné osoby.
·Rareta šek – šek s doložkou „nie na rad“. Menuje príjemcu úhrady šeku a zakazuje prevod na nového majiteľa.

Predloženie a zaplatenie šeku

-platenie bankovým alebo súkromným šekom je v podstate rovnaké. Pri bankovom šeku musí dovozca zariadiť vystavenie šeku za neho vo svojej banke. Pri súkr.šeku vystavuje šek dovozca a sám ho odošle alebo odovzdá vývozcovi ako zaplatenie za dodávku tovaru alebo služby.

Šek je splatný na videnie, podľa zákona sú určené lehoty na jeho predloženie takto:

·8 dní pre šeky vystavené a splatné v tom istom štáte
·20 dní pre šeky vystavené v jednom a splatné v inom štáte
·70 dní, ak je miesto vystavenia a platenia na rôznych kontinentoch

-pri predlož.šekoch banka, ktorá je šekovnikom, kontroluje najmä
·krytie na účte vystaviteľa šeku, t.j. dostatok peň.prostr.
·podpis vystaviteľa šeku, t.j. či súhlasí s podpis.vzorom
·totožnosť majiteľa pri šekoch n rad.

Ak bol šek v čas predložený a nebol zaplatený, môže majiteľ šeku vykonať postih voči osobám, ktoré sú šekovo zaviazané.

Odmietnutie zaplatenia sa musí zistiť:
1.protestom
2.pís.dotazníkom vyhlásením šekovníka napísaným na šek s údajom dňa predloženia

protest šeku
-v prípade, že šek pri včasnom predložení nebol zaplatený, majiteľ šeku môže vykazať postih voči šekovníkovi protestom.
-je to verejná listina, ktorú spíše notár, prípadne obecný úrad.
Križovanie šeku
-používa sa na zabránenie zneužitia šeku neoprávnenou osobou. Vystaviteľ alebo majiteľ šeku, šek označil dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Križovaným šekom môže šekovník zaplatiť len peňažnému ústavu, alebo len svojim klientom.


Dokumentárny platobný styk

PS založený na dokumentoch. V medzinár. PS rozlišujeme:

1.dopravné dokumenty (námorný konosament, ktorý reprezentuje tovar, oprávňuje s jeho nakladaním)-dispozičný dokument
2.legitimačné dokumenty, ktoré iba potvrdzujú zaslanie tovaru napr. medzinárodný železničný nákladový list
3.obchodná faktúra, colná faktúra
4.poistné dokumenty – poistná zmluva
5.pomocné dokumenty – napr.osvedčenie o pôvode tovaru, o zdr.nezávadnosti

druhy dokumentárneho PS:

dokumentárny akreditív (da)
-akreditívy – sú transakcie (obchody) oddelené od kúpnych alebo iných zmlúv, ktoré sú ich podkladom. Pri akreditívnych operáciach sa všetky zúčastnené strany zaoberajú dokumentami a nie tovarom či službami, ktorých sa dok.týkajú. Akreditív teda predstavuje akýsi „formálny obchod“
-používa sa v medzi.obchode hlavne vtedy, ak sa partneri veľmi nepoznajú alebo ak predávajúci nedôveruje kupujúcemu. Predávajúcemu-vývozcovi poskytuje väčšiu istotu, že dostane za dodaný tovar zaplatené.

Sprostredkovateľom medzi kup.a pred.je banka.
-pri akreditíve vystupujú nasledujúce subjety:
1.príkazca – dovozca (kupujúci)
2.beneficient – vývozca (pred.)
3.banka otvárajúca akreditív – banka dovozcu
4.avizujúca banka – banka vývozcu, ktorá mu oznamuje otvorenie akreditívu.
5.potvrdzujúca banka – banka, ktorá potvrdí akreditív.

Zmluva o otvorení akreditívu
-upravuje ju – je upravená v Oz

zmluvné strany:
-banka
-príkazca

-banka sa zaväzuje príkazcovi, že na zákl.jeho žiadosti poskytne urč.osobe – predávajúcemu, oprávnenému na účet príkazcu urč.plnenie (platbu) ak pred.splní do urč.doby stanovené podm.-predložíť dokumenty určené v akreditívnej listine.

Príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke úplatu.

Fázy pri platení da:

1.príprava
2.otvorenie
3.čerpanie

1.Príprava – v uzatvorenej KZ sa dovozca a vývozca dohodnú o platobnej podmienke – platbe prostredníctvom da.

2.otvorenie – a sa otvára na zákl.žiadosti o otvorenie A, ktorú vystavuje dovozca – kupujúci na svoju banku. Žiada, aby otvorila da v prospech vývozcu – pred., ak splní dohodnuté A podm.-predloží banke dohodnuté dok. Predložené dok.musia byť kompletné, vyhotovené bez chýb a vystavené včas.
1.dovozca dáva príkaz svojej banke na otvorenie A, oznamuje Akr.podmienky
2a.otvárajúca banka oznamuje banke vývozcu otvorenie A a zasiela jeho znenie
2b.otvárajúca banka oznámi otvorenie A dovozcovi
3.banka vývozcu oznamuje otvorenie A vývozcovi a zasiela mu A podmienky. Vývozca skontroluje či podm.súhlasia s podm.v KZ. Ak súhlasia môže nastať čerpanie akreditívu – nastane vtedy, keď vývozca predloží v dobe platnosti A (zmluvy) doklady so žiadosťou o:a, zaplatenie al. b, odkúpenie zmenky – negociácia al. c, akceptácia zmenky. Banka po dôkladnom preskúmaní dok.rozhodne, či zaplatí al.platbu odmietne.

platnosť A končí:

1.vyčerpaním
2.zrušením
3.uplynutím stanovenej doby

1.vývozca dáva príkaz na expedíciu tovaru (vývoz) a pripravuje požadované dok.
2.vývozca predkladá banke, ktorá mu oznámila otvorenie A kompletné dok.
3.banka preskúma správnosť dok.a podľa toho ako je A použiteľný vykoná:

·predplatí ihneď sumu v prospech (na účet) vývozcu
·akceptuje zmenku (platiť sa bude až v lehote splat.zmenky)
·odkúpi zmenku (negociačný akred.)

4.potvrdzujúca alebo akceptujúca banka zašle dok.banke otvárajúcej A a v sprievodnom liste jej oznamuje, že urč.sumu vyplatila, akceptovala alebo odkúpila zmenku a žiada o úhradu spôsobom uvedeným v A a o zaplatenie poplatkov.
5.banka otvárajúca A znova preskúma dok., zasiela ich dovozcovi, zaťažuje jeho účet.
6.otvárajúca banka zasiela peniaze v prospech potvrdzujúcej alebo avizujúcej banky – prevod na účtoch.

Kontrola dok.bankou je najdôležitejšou fázou A.

Druhy A

1.podľa spôsobu platenia:

·A splatný na videnie – splatnosť ihneď po predložení dok.
·A s odloženou splatnosťou – splatnosť odložená v stanovenom termíne
·A s akceptáciou – zmenku vystaví vývozca a pri predložení dok.banka zmenku akceptuje (alebo dovozca)

2.podľa rozsahu právnej zodpovednosti:

·odvolateľný A – vyskytuje sa zriedkavo, môže sa kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť bez súhlasu vývozcu.
·Neodvolateľný A – môže sa zmeniť alebo zrušiť. Môže byť:

1.potvrdený – ak otvárajúca banka žiada banku vývozcu, aby potvrdila neodvolateľný A. Potvrdením vzniká záväzok potvrdzujúcej banke, ktorý musí splniť.
2.nepotvrdený (avízovaný) – keď otvárajúca banka požiada banku vývozcu, aby jej A avizovala. Na avízujúcu banku neprechádzajú právne záväzky.

Riziká a výhody A

1.pre vývozcu – získava istotu, že za dodaný tovar alebo službu bude zaplatené včas. Musí však banke predložiť dohodnuté dok., inak sa dostáva do rizika, že banka odmietne platiť alebo sa platenie oneskorí.
2.pre dovozcu – podmienkami A, ktoré vývozca musí splniť je dovozca zabezpečený, že vývozca dodá a predloží dok.včas. Dovozca spravidla nesie náklady A. Banky sa zaoberajú len dok., nie tovarom.
-pre dovozcu a vývozcu je spol.nevýhodou pomerne zložitá technika tejto formy MPS. Dovozca nekontroluje tovar!


Dokumentárne inkaso (di)

-vývozca dáva príkaz svojej banke, aby vydala dok.dovozcovi až po zaplatení urč.sumy alebo po splnení urč.inkasného úkkonu (napr.akceptácii zmenky). Tieto dok.oprávňujú dovozcu disponovať s tovarom. Pri tejto forme platenia nie je zaistené platenie záväzkou banky ako pri A, ale len záväzkom dovozcu.

Použitie di:

1.ak sa dovozca a vývozca dobre poznajú a dôverujú si
2.ak obch.postavenie oboch partnerov je dobré aj na medzinár.trhoch
3.ak sú stabilné hosp.i politické pomery v krajine dovozcu

subjekty pri di:

1.vývozca – príkazca, predkladá dok.a poverí svoju banku inkasným príkazom
2.banka vývozcu (vysielajúca) – banka, v ktorej vývozca odovzdá dok.a táto ich posiela banke dovozcu.
3.banka dovozcu (inkasná) – je to banka, ktorá zabez.inkaso podľa inkasného príkazu.
4.dovozca – je to ten, ktorému sa majú podľa inkasného príkazu predložiť dok.po splnení inkasných podm.

Postup pri platení di

1.uzatvorenie KZ medzi vývozcom a dovozcom, dohodne sa spôsob platenia di
2.vývozca odovzdá tovar dopravcovi
3.dopravca odovdzá dopr.dok.vývozcovi
4.vývozca dáva inkasný príkaz svojej banke a odovzdá jej dopr.dok.(vysielajúcej banke)
5.banka vývozcu postúpi inkasný príkaz + dok banke dovozcu (inkasnej banke)
6.banka dovozcu preskúma získane dok.,oznámi dovozcovi, že ich dostala a môže mu ich odovzdať
7.dovozca platí svojej banke (zaťaženie) proti vydaniu dok.
8.dok., ktoré prezentujú tovar predloží dovozca dopravcovi
9.dopravca vydá tovar dovozcovi
10.prevod inkasovanej sumy z banky dovozcu do banky vývozcu-vzájomné zúčtovaine medzi bankami
11.dobropis inkasovanej sumy na účet príkazcu podľa ink.príkazu.

riziká a nevýhody di

1.pre vývozcu

·výv.nemá v čase, keď odošle tovar istotu, že dovozca bude schopný platiť.
·Ak dovozca odmietne prevziať tovar, všetky náklady a riziká znáša zvyčajne vývozca (nákl.na prepravu, vráteného tovaru, uskladnenie, poistné, náhradný predaj, burzové a cenové nákl.).
·Ak banka odovzdá dok.oproti akceptácii zmenky, tovar sa dostane do rúk dovozcovi a vývozca má zaistenú pohľ.len akceptovanou zmenkou. Riešením tohto rizika je aval zmenky.

2.pre dovozcu

·di je výhodnejšie ako iné formy platenia, no dovozca je povinný zaplatiť za tovar skôr ako ho dostane a skontroluje, ale platí oproti prevzatiu dok.
·Nemá dlhodobo viazané prostriedky pre platbu
·Z právneho hľ.nemá dovozca nárok na prehliadku tovaru a jeho kontrolu pred uskutočnením platby, súhlas na to môže dať len vývozca prostredníctvom svojej banky.
Netredičné formy financovania v zahr.obchode

1.leasing – znamená nájom, prenájom – z ang.slova lease. Vznikol a mimoriadne rýchlo sa rozvíjal v USA. Leasing sa v dnešnej podobe vyvíja už od 50.rokov. Znamená prenájom dohodnutej veci na zákl.zmluvy na dohodnuté obdobie a za stanovenú odmenu.

Predmetom leasingu môže byť:
·hnuteľné veci (zariadenie, stroje)
·nehnuteľnosti

po uplynutí leasingovej zmluvy môže prenajímateľ predať predmet leasingu za ZC, nájomca vrátiť predmet prenajímateľovi, nájomca predĺžiť leasingovú zmluvu.

Druhy leasingu:

·operatívny – dobu prenájmu predmetu leasingovej zmluvy stanovuje nájomca a je kratší ako doba ek.životnosti prenajímanej veci. Nájomca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať, predmet nájmu vráti prenajímateľovi. Vrátený predmet je možné potom znova prenajímať iným subjektom.
·Finančný – nájomná zmluva je dohodnutá na dlhšiu dobu. Je presne stanovená. Nemožno ju vypovedať. Po skončení doby nájmu a zaplatení poslenej splátky majiteľom predmetu nájmu sa stáva nájomca.

V medzinár.obch.vzťahoch sa využíva leasig vývozný aj dovozný. Nájomca i prenajímateľ majú sídlo v rôznych štátoch, sprostredkovateľom leasingu sú leasingové spol.alebo banky.

Výhoda leasignu

-nahradzuje použitie vlastného kapitálu
umožňuje podnik.subjektom rozvíjať a zveľaďovať svoj dlhod.majetok – má techniku, stroje, autá...

Nevýhoda leasingu

-je to, že súčet dohodnutých leasingových splátok je vyšší ako cena predmetu, ktorú nakupujeme formou leasingu.

2.forfaiting - zvláštna forma financovania vývozu, bol známy už v 30.rokoch. Znamená nákup stredno. a dlhod. pohľ.od vývozcu v príp.,že dĺžnik neplatí. Využíva sa financovanie väčších celkov, ktorých splatnosť sa pohybuje od 1 roka až do 6-7. Základom je KZ medzi exportérom a bankou al.špecializovanou inštitúciou. Nakupujú sa účtovné a zmenkové pohľ. Najčastejšie sa využíva vlastná zmenka s doložkou, ale je možné použiť aj cudziu zmenku.

3.faktoring – predstavuje odkúpenie pohľ.z dodávky tovaru z vývozu alebo služieb pred ich splatnosťou špecializovanou organizáciou – faktoringovou spoločnosťou (banky). „fakto“ preberá na seba riziko z nezaplatenia ak dĺžnik je neochotný platiť alebo nie je platobne schopný. FS odkupuje pohľ.od vývozcu v hodnote približne 80-90%. Od dĺžnika ju ale vymáha v celej výške. Používa sa zvyčajne na odkúpenie krát.pohľ. (do 1 roka)