Týmto pojmom sa označuje široká trieda aplikácií, ktoré poskytujú manažérom organizácií (podnikov, štátnych inštitúcií, škôl, nemocníc, neziskových organizácií a iných) informácie, ktoré im majú umožniť efektívnejšie riadiť aktivity spadajúce do oblasti za ktoré zodpovedajú. Tieto informácie sú dôležité predovšetkým pre rozhodovací proces a pre plánovanie.

Môžu byť štruktúrované alebo neštruktúrované. Najväčšiu hodnotu majú zvyčajne neštruktúrované informácie, ktorých spracovanie sa však veľmi ťažko automatizuje. Preto existujúce manažérske systémy poskytujú predovšetkým štruktúrované informácie. Sú to informácie, ktoré sa zvyčajne dajú prepísať do tabuliek alebo grafov. Napríklad, ako sa v čase vyvíjal predaj určitého produktu v konkrétnych regiónoch.

Manažérske informačné systémy sa dnes najčastejšie označujú do slovenčiny ťažko preložiteľným výrazom business intelligence. (Pozor intelligence v tomto výraze neznamná inteligenciu ale informácie). Zatiaľ najpriliehavejší preklad, ktorý som našiel je asi systém podnikového spravodajstva, ale ani ten mi veľmi nesedí.
V minulosti sa používali aj názvy ako EIS – executive information system, DSS – decision support systems, MIS – management information systems. Všeobecný konsenzus sa ustálil na pojme business intelligecne (BI), ale pre účel tohto referátu budem radšej používať slovenský výraz MIS – manažérsky informačný systém. Postupom času, ako sa konsolidovali podnikové informačné systémy – ERP (enterprise resource planning - čo nie je veľmi priliehavý názov ale už je to termínus technicus) na platforme klient/server ako SAP, Oracle Financials, Navision, Baan a ďalšie, ktoré zhromažďovali veľké množstvo údajov, rástla potreba využiť z dát maximum. Tvorcovia ERP systémov však neboli dostatočne pružní a tým sa vytvoril priestor pre takzvaných nezávislých dodávateľov BI ako SAS, Cognos, Business Objects, Hyperion, Panorama, Aplix, Speedware, Crystal, Brio a mnoho ďalších. SAP, Oracle a Microsoft sa snažili akvizíciami i vlastným vývojom ako tak držať krok, ale nikdy sa nevypracovali na jednoznačných lídrov. Začiatkom nového milénia, ako trh MIS začal nadobúdať výrazné rozmery, postupne sa zlučovaním a nákupmi vykryštalizovali dvaja jednoznační lídri: Cognos a Business Objects, ktorí neprestajne súťažia o prvenstvo už od prvej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia.

V minulom roku sa veľkosť celosvetového trhu BI odhadovala na približne 7 mld. USD pri priemernom ročnom raste okolo 7% (podľa spoločnosti Gartner) v tomto storočí a stával sa stále zaujímavejším aj pre tých najväčších hráčov, ako Microsoft, Oracle, SAP a IBM. Posledná možnosť, ako získať dominanciu bolo kúpiť lídrov. A tak Ocacle na jar kúpil Hyperion, v lete SAP získal Business Objects a v novembri nakoniec IBM ohlásila prevzatie Cognosu. Karty sú teda rozdané, začína sa veľká hra :).

Ako vyzerajú dnes manažérske informačné systémy?

MIS (BI) dnes pokrývajú predovšetkým dve oblasti: výkaznítvo (reporting) a analýzy (analysis).

Výkazníctvo
MIS vytvárajú jednotné celopodnikové prostredie pre tvorbu, zabezpečenie, distribúciu a prezeranie výkazov. Poskytuje jednotný slovník informácií (názvy údajových položiek, ich zdroje, prepojenie a kontext) takzvanú metadátovú vrstvu. (Metadáta sú údaje o dátach –štruktúra, názvy, prepojenia, zdroje...). Toto zabezpečuje, že vo všetkých výkazoch sa zisk bude volať ziskom, krycí príspevok krycím príspevkom a budú sa vypočítavať rovnakým vzorcom (jedna verzia pravdy). Znie to triviálne, ale pri dnešných heterogénnych podnikových IT prostrediach je to vážny problém.

Reportingový systém ďalej poskytuje nástroje na rýchlu a pohodlnú tvorbu výkazov (zväčša klikaním myšou) ako aj tvorbu zložitých dopytov na databázy (možnosťou vkladať vlastné SQL dopyty).

Výkazy je samozrejme potrebné zabezpečiť, pretože často obsahujú dôverné informácie, preto MIS umožňuje vytvárať užívateľské skupiny a priraďovať im právo vytvárať, spúšťať či čítať rôzne skupiny výkazov. MIS musí byť integrovaný do podnikového bezpečnostného systému, aby sa užívatelia, ak už sú raz autentifikovaní (prihlásení) nemuseli sa do reportingového systému prihlasovať znova.

MIS taktiež umožňuje jednoduchý systém distribúcie výkazov oprávneným užívateľom zvyčajne prostredníctvom web portálu a internetového prehliadača s možnosťou exportu do pdf, xls či iných formátov.

Analýzy
V organizáciách sú často užívatelia, ktorým nestačí rýchlosť a flexibilnosť reportingového systému. Potrebujú ešte silnejšie analytické nástroje. Na tieto účely boli vyvinuté multidimenzionálne databázy, ktoré umožňujú takzvaný on line analytical procressing (OLAP).
Tieto databázy umožňujú členiť údaje do hierarchických dimenzií; napríklad predaje (tržby, marža, predané kusy, zľavy...) sa dajú členiť podľa času, podľa produktov, podľa obchodníkov, podľa typu zákazníkov, podľa regiónu, kde sa predaj uskutočnil a podobne. Toto sú jednotlivé dimenzie a zvyčajne bývajú hierarchicky členené, napríklad roky sa delia na mesiace a dni, predajné miesta najprv podľa krajiny, potom podľa kraja, podľa mesta a nakoniec podľa konkrétnej predajne a podobne.
Multidimenzionálna databáza potom umožňuje robiť nezávisle prierezy jednotlivými dimenziami, napríklad pozrieť sa, koľko kusov výrobkov z konkrétnej produktovej skupiny sa predalo v určitom meste, či krajine.
Táto databáza dokáže rýchle zobraziť kombinácie jednotlivých dimenzií, lebo si ich ukladá do takzvanej multidimenzionálnej kocky, kde kombinuje položky jednotlivých dimenzií typu každý s každým. Toto usporiadanie údajov umožňuje skúmať údaje prakticky interaktívne, pretože poskytuje veľmi krátku dobu odozvy (typicky menej ako 1 sekunda, zvyčajne nie 10 sekúnd).
Kedy použiť reporting a kedy OLAP?
Vývojom technológie sa tieto dva prístupy postupne k sebe približujú a reporting sa bežne robí už nielen nad bežnými (relačnými - SQL) databázami ale aj multidimenzionálnymi alebo ich kombináciou. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že keď vieme aké údaje chceme (napríklad chcem obrat percentuálnu maržu uýu desiatich najväčších zákazníkov od začiatku roku) tak použijeme reporting. Ak máme len približnú predstavu a postupne (preklikávaním) sa chceme dopracovať k relevantným údajom (chcem vidieť, ktoré faktory najviac ovplyvnili náš predaj za uplynulý štvrťrok) použijeme OLAP.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že existuje viacero druhov OLAP:
- MOLAP – (multidimensional OLAP) štandardný OLAP, kde sú kombinácie dimenzií vopred vypočítané (agregované) a uložené v multidimenzionálnych databázach (napr Oracle Essbase). Jeho nevýhodou je, že takéto databázy veľkosťou rádovo prekračujú relačné databázy s rovnakými údajmi. Druhou možnosťou je použitie databázy, kde sa agregácie vypočítavajú až pri požiadavke užívateľa o konkrétny údaj. Túto metódu používa Cognos PowerPlay a Cognos 8 Business Intelligence, ktorý vďaka patentovanej technológií komprimuje údaje do takých malých kociek, že je možné načítať ich celé do operačnej pamäte a výpočty robiť bez nutnosti pracovať s diskom. Vďaka tomu sú celkové odozvy veľmi krátke a kocku sú zároveň malé (rádovo menšie ako pôvodná databáza)
- ROLAP – (relational OLAP) dáta sa neukladajú do mulstidimeznionálnej databázy ale do relačnej, v špeciálnej štruktúre s vypočítanými agregáciami. Tento spôsob sa používa zriedka.
- HOLAP – (hybrid OLAP) agregované dáta sa ukladajú do multidimenzionálnych kociek a detailné sú v relačnej databáze. Pri práci na vyšších úrovniach sumarizácie teda systém pracuje s multidimenzionálnou databázou. Pri prechode na úroveň detailných dát systém automaticky skombinuje relačné dáta z multidimenzionálnymi.

Okrem reportingu a analýz sa k manažérskym informačným systémom zaraďujú aj dashboarding, scorecarding.

Dashboarding je vlastne špeciálny reporting ale niekedy sa na to používajú samostatné nástroje (ako napríklad Cognos Visualizer). Je odvodený od slova dash board, teda palubná doska alebo riadiaci panel. Jeho podstata spočíva v tom, že sa vyberú najdôležitejšie ukazovatele výkonnosti pre danú oblasť a tie sa na vhodných grafoch umiestnia na jednu spoločnú obrazovku. Okrem tabuliek a stĺpcových, čiarových a bodových grafov sa pri tom využívajú aj interaktívne mapy a „budíky“ (gauge). Dashboard vlastne určitý vizuálny nástroj, ktorý umožní vrcholovým manžérom jedným krátkym pohľadom skontrolovať, či sa nedeje niečo mimoriadne, čo by si zasluhovalo ich pozornosť. Viaceré nástroje, ako napríklad Cognos 8 Business Intelligence alebo Cognos Now! majú funkcionalitu dashboarding integrovanú v funkcií reporting.
Scorecarding sa často uvádza ako samostatná oblasť manažérskych nástrojov ale stále častejšie sa integruje do business intelligence, teda manažérskych informačných systémov. Scorecarding (často sa používa hlavne Balanced Scorecard – BSC, ktorého autormi sú profesori Norton a Kaplan) si vyžaduje znalosť špeciálnej metodológie a zahŕňa oveľa väčší podiel takzvaného „business consulting“-u (teda analýzy konkrétnych podnikových procesov, trhového prostredia, konkurencie a podobne) ako business intelligence. Dodávatelia manažérskych informačných systémov však stále častejšie ponúkajú aj túto kompetenciu a tak isto Cognos túto funkcionalitu začlenil do svojho produktu Cognos 8 Business Intelligence. Scorecarding spočíva v tom, že po dôkladnej analýze podnikového i externého prostredia sa vytvorí súbor vzájomne previazaných ukazovateľov výkonnosti (key performance indicators -KPI) . Tieto sa potom sledujú pomocou špecializovaných grafov a tabuliek.

Dátové zdroje
Manažérske informačné systémy berú informácie buď z prevádzkových databáz alebo z dátových skladov (data warehouse), prípadne z datamartov.(data mart).

Z prevádzkových dát
Najjednoduchší spôsob, ako začať nasadzovať manažérsky informačný systém je napojiť ho na existujúce dátové zdroje v prevádzkových databázach (databázy ERP, billingových sytémov, CRM systémov a pod.) Výhodou tohto prístupu je, že sa dá veľmi rýchlo (v priebehu týždňov, či dní) dopracovať k čiastkovým riešeniam najpálčivejších informačných problémov. Toto môže pomôcť presvedčiť manažérov, že táto iniciatíva má zmysel a otvorí im nové perspektívy práce. Údaje v prevádzkových systémoch však nie sú uložené v štruktúre vhodnej na reporting a analýzy. Niektoré druhy údajov pravdepodobne nebude možné skombinovať, čo znižuje vypovedaciu schopnosť dát. Naviac, časté reportingové dopyty nad prevádzkovými databázami môžu spomaliť, či úplne zahltiť celý systém. Určitým riešením môže byť vytvorenie nezávislých datamartov – extraktov skupín údajov do samostatných (zvyčajne multidimenzionálnych) databáz, ktoré sa pravidelne (zvyčajne v noci) aktualizujú. V každom prípade, pri postupnom raste požiadaviek na výkazy a analýzy sa systém stáva komplexný a zároveň nekonzistentný. V tom prípade je potrebné vybudovať dátový sklad.

Data warehouse
Ak chce organizácia získať významnú konkurenčnú výhodu založenú na rýchlych, komplexných a presných informáciách, musí pre manažérsky informačný systém vybudovať dátový sklad (data warehouse). Je to špecializovaná databáza (relačná) do ktorej sa pravidelne extrahujú údaje z prevádzkových systémov, čistia sa, konsolidujú a agregujú a ukladajú sa v štruktúre vhodnej reporting a anlýzy. Zvyčajne sa používa takzvaná hviezdicová štruktúra (star schema), prípadne takzvaná štruktúra snehovej vločky (snow flake schema).
Princíp hviezdicovej štruktúry spočíva v tom, že všetky číselné údaje z jednej oblasti sa uložia do takzvanej tabuľky faktov (fact table). Pre analýzu predaja to môžu byť hodnoty ako fakturovaná suma, suma bez DPH, zľava, marža, množstvo za každý jeden predaj (položku vo faktúre), prípadne sa dáta agregujú (sčítavajú) na zvolenú úroveň (granularitu). Každý riadok faktovej tabuľku (jednotlivý predaj) má sériu atribútov, napríklad kedy sa to predalo, ktorému zákazníkovi, ktorý predajca (obchod), na ktorom mieste a mnoho ďalších. Tieto atribúty sa rozdelia do dimenzií (časovej, produktovej, geografickej a pod.). Údaje k jednej dimenzií sa uložia do jednej tabuľky – dimenzionálnej tabuľky (dimension table). Každá dimenzionálna sa spojí s tabuľkou faktov pomocou jedinečného kľúča. Takto vznikne databázová štruktúra s faktovou tabuľkou v strede na ktorú sú ako lúče hviezdy napojené dimenzionálne tabuľky. Podobné „hviezdice“ sa vytvoria aj pre ďalšie oblasti (napr. financie, sklady, výroba, nákup, ľudské zdroje a ďalšie) a i tieto sa navzájom prepoja. Dátový sklad sa aktualizuje pomocou automatizovaného procesu, ktorý pravidelne automaticky dopĺňa do dátového skladu nové údaje. Nazýva sa ETL (Extract, Transform, Load).

Vytvorenie dátového skladu je veľmi náročná úloha pretože si vyžaduje dôsledne analyzovať dátové zdroje a potreby užívateľov (ktorí často nemajú predstavu, čo od toho môžu očakávať), a potom tie údaje vložiť do inej databázy v úplne inej štruktúre. Je potrebné navzájom prepojiť údaje z rôznych oblastí, ktoré sa dovtedy nikdy nespájali (napr. výroba a ľudské zdroje, výroba a predaj a pod.) a často neexistujú prepojovacie mostíky. Ďalším veľkým problémom je čistota a konzistentosť dát. Až pri tvorbe dátového skladu sa totiž zistí, že zákazník má v jednom zázname adresu Priemyselná 4 a v inom zase Priemyselná 4 Bratislava. Keďže sa jedná často o tisíce údajov a chyby môžu byť rôznych typov, čistenie údajov je veľmi náročné. Doba realizácie dátového skladu je zvyčajne pol roka až niekoľko rokov a obsahuje značné riziko - viac ako polovica projektov dátových skladov zlyhala.

Koordinované datamarty
Slovom data mart sa označuje čiastkový dátový sklad. Kým data warehouse pokrýva celú organizáciu, data mart pokrýva len jej určitú časť (finančné riadenie, obchod, marketing, výroba... ) a často sa nazýva departmental data mart. Obsahuje jednu alebo niekoľko faktových tabuliek s príslušnými dimenziami. Postupné budovanie datamartov a ich následné prepojenie do dátového skladu môže byť alternatívou budovania komplexného dátového skladu naraz.

Zhrnutie
MIS – manažérsky informačný systém (management information system) sa v angličtine dnes zvyčajne nazýva business intelligence (BI).
- poskytuje manažérom informácie potrebné pre ich rozhodovanie
- informácie - štruktúrované/neštruktúrované
- predchodcovia BI: EIS – executive information system, DSS – decision support system, MIS – management information system
- lídri trhu: Cognos (IBM) a Business Objects (SAP).
- ďalší významní dodávatelia: SAS, Oracle, Hyperion Solutions, Microsoft, MicroStrategy, Information Builders, QlikTech, Actuate
- MIS – výkazníctvo (repoting and analysis)
- výkazníctvo
- MIS: tvorba, zabezpečenie, distribúcia a prezeranie výkazov
- metadátová vrstva zabezpečuje jednu verziu pravdy
- rýchla a pohodlnáa tvorba výkazov
- tvorba zložitých dopytov na databázy
- bezpečnosť - integrovaný do podnikového bezpečnostného systému
- definované práva na tvorbu, spúšťanie a čítanie reportov
- masová distribúcia (portál, web)

- analýzy
- OLAP – multidimezionálna databáza
- hierarchické dimenzie
- OLAP - MOLAP – multidimenzionálna databáza / ROLAP – relačná databáza / HOLAP – kombinácia multidimenzionálej a relačnej databázy
- Reporting – viem vopred aké údaje potrebujem
- OLAP – hľadám príčiny (čím je spôsobené)

- Dashboarding
- palubná doska, prístrojový panel
- dôležité ukazovatele na jednej obrazovke
- tabuľky, grafy, „budíky“, mapy

- Scorecarding
- najznámejší balanced scorecarding (BSC)
– autori Norton a Kaplan
- predovšetkým business consulting

- dátové zdroje pre MIS
- prevádzkové (relačné) databázy – prvé dôležité výsledky za krátku dobu a málo peňazí, obmedzený rozsah a ťažké rozširovanie, spomaľujú prevádzkové systémy, možnosť použitia datamartov (zvyčajne multidimenzionálnych), integrácia pomocou metadátovej vrstvy
- data warehouse – relačná databáza integrujúca údaje zo všetkých informačných systémov, hviezdicová alebo vločková štruktúra, navzájom prepojené tabuľky faktov (číselných údajov) na ktoré sú naviazané dimenzie (obsahujú atribúty), napĺňanie pomocou ETL procesu (extract, transform, load), tvorba DWH je náročná, vysoké počiatočné investície, dlhá doba realizácie, vysoké riziko neúspechu
- koordinované datamarty – predstavujú systém data martov vytváraných na základe jednotnej koncepcie. Data marty sa budujú zvyčajne podľa jednotlivých funkčných oblastí (financie, obchod, marketing, výroba, sklady....), tak aby boli navzájom konzistentné, aby sa tak mohli prepojiť do dátového skladu. Autorom tejto koncepcie je známy guru v oblasti data warehousigu Ralph Kimball.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Manažérsky informačný systém