Rozhodovací proces
Pod pojmom rozhodovanie v Japonsku sa rozumie tzv. ringi seido systém. Podstatou systému ringi je obeh dokumentu (ringisho) pre vyjadrenie zhody, či nesúhlasu smerom zdola hore. Využíva sa ak má nejaký vedúci pracovník nižšej úrovne dobrý nápad alebo chce riešiť určitý problém. Zostaví teda dokument, ktorý putuje cez jednotlivé oddelenia, ktorých sa problém dotýka, pričom nikde nie sú formálne dané cesty, ktorými by mal dokument prejsť až sa dostane k príslušnému kompetentnému pracovníkovi prípadne i k prezidentovi spoločnosti, ktorý ho môže, ale nemusí schváliť. Väčšinou je však schválený, lebo pri prechode dokumentu cez jednotlivé oddelenia s ním museli súhlasiť mnohí vedúci týchto oddelení. Celá procedúra sa končí doručením schváleného ringisho späť tam odkiaľ vzišiel a jeho následnou implementáciou. Procedúra ringi seido je značne demokratická, lebo umožňuje účasť zamestnancov na rozhodovaní firmy, využíva brainstorming (otvorenú myseľ a nápady), iniciatívu jednotlivých zamestnancov a prispieva aj k výmene informácii v rámci firmy a posilňovaniu vnútornej harmónie medzi zamestnancami a firmou.
Ringi systém má samozrejme aj svoje nedostatky. Jeho hlavným záporom je nízka flexibilita a operatívnosť v rozhodovaní, ktorá je potrebná v istých situáciách. Japonský manažéri uskutočňujú isté rozhodnutia aj individuálne a to hlavne v prípadoch, ktoré sa dotýkajú vyšších strategických úrovní, alebo keď treba rýchlo urobiť zásadné rozhodnutie napr. ak príde na trhu k neočakávanej situácii. Systém má vysoké informačné a komunikačné náklady a takisto nezakladá osobnú zodpovednosť za prijaté rozhodnutie, ale toto je považované za kolektívne, a preto nemožno zaň nikoho trestať. Niektoré japonské firmy sa pre uvedené nedostatky rozhodli systém ringi modifikovať napríklad:
a)zjednodušovaním obehu dokumentu,
b)rozšírením oblastí rozhodovania, kde sa nemusí ringi systém nutne využívať,
c)zapojením odborníkov do posudzovania ringisho.
Tieto zmeny sa dotýkajú predovšetkým formálnej stránky ringi systému, nie však jeho základných zásad – participácie a dôraz na zásadnú zhodu všetkých, ktorí sa podieľajú na realizácii a tvorbe rozhodnutí.
Existuje aj obrátená verzia ringi systému, zhora nadol, pri ktorej iniciatíva vychádza od vyššie postaveného pracovníka smerom k nižším oddeleniam. Návrh po posúdení príslušnými oddeleniami ide späť ku svojmu iniciátorovi a tam je buď relatívne potvrdený alebo zamietnutý.
V procese rozhodovania sa ešte môžeme stretnúť s nemawashi – podporou určitých činností alebo vymýšľanie neformálnych prístupov, ktoré môže vyústiť do zvolania schôdze, na ktorej sa o uvedenom bude diskutovať a zúčastnení sa budú snažiť prijať rozhodnutie na základe ich zhodného spoločného postoja. Avšak stáva sa, že schôdze sa zvolávajú bez určitého dôvodu, iba s cieľom zlepšiť vnútropodnikové osobné vzťahy. Podľa údajov Japan Managment Association japonskí manažéri trávia 40 % ich času na rôznych schôdzach.
Celkovo môžeme charakterizovať proces rozhodovania ako značne rozptýlený i keď aspoň navonok demokratický, v ktorom sa vyskytujú značne samostatné skupiny zamestnancov, ktoré sú nie vždy ochotné podrobiť sa spoločným postupom a tým predlžujú celý priebeh rozhodovania.
Porovnanie japonského a amerického manažmentu
JAPONSKO AMERIKA
Kolektivizmus Individualizmus
Celoživotné zamestnanie Neexistencia celoživot. zamestnania
Mzdy a služobný postup podľa veku Mzdy a služobný postup podľa schopností
Statusový systém, hierarchia Neexistencia prísnej hierarchie
Odbyt na trhu –cieľ podnikania Zisk – cieľ podnikania
Právomoc a zodpovednosť nie je špecifikovaná Právomoc a zodpovednosť je špecifikovaná
Podnikové odbory Odborové organizácie, ktoré podliehajú odb. ústredniam
Financovanie úvermi Firmy sú v menšej miere závislé od banky
Systém riadenia zdola hore Systém riadenia zhora dole
Záver
Japonci, ktorých krajina bola po druhej svetovej vojne znivočená početnými náletmi spojeneckých bombardérov a dokonca aj dvomi útokmi pomocou jadrových bômb, sa za polstoročie dokázali stať jedným z najprosperujúcejších národov sveta. Využívajúc pritom charakteristické vlastnosti im vlastné a rovnako dobre aj skúsenosti zahraničných krajín.
Štýl ich manažmentu, vychádzajúci z histórie a kultúry, je veľmi podnetný pre ďalšie podrobnejšie štúdium. Príkladom môže byť ich princíp celoživotného zamestnávania, ktorý dáva zamestnancom istotu, ale nesmie sa používať iba naoko, aby sa potom, keď je už človek starší, firma snažila odsunúť ho na vedľajšiu koľaj. Firmy sa výrazným spôsobom starajú o osobný život svojich zamestnancov. Poskytujú im ubytovanie a ďalšie výhody napr. podnikové večierky, výlety, či pôžičky rôzneho charakteru.
Zaujímavý je takisto systém riadenia – ringi seido, ktorý naozaj vzbudzuje dojem demokracie pri rozhodovaní a možnosť zapojenia do tohto procesu aj pre nižšie triedy zamestnancov.
Nedá mi ale nespomenúť, že existujú aj značné rezervy, či už pri využívaní práce žien, ktoré zatiaľ vôbec nemôžu dosiahnuť pozíciu stáleho zamestnanca, alebo značne nadpočetné stavy pracovníkov v administratíve, ktorí dokonca nemajú často ani určenú náplň ich práce.
Metódy manažmentu, ktoré som popisoval vo svojej práci sa používajú vo veľkých firmách. V tých malých sú často horšie podmienky ako v tých veľkých, často tu neexistujú ani odbory a celkový štýl riadenia pripomína skôr západný systém.
Myslím si, že japonský manažment môže byť v mnohých ohľadoch prínosom pre Európu a Ameriku a zároveň, že Japonci sa môžu ešte stále učiť isté veci od nás. V nadväznosti na neustále rastúcu mieru globalizácie a prepájanie ekonomík jednotlivých krajín je kombinácia oboch systémov a využívanie toho najlepšieho, čo každý z nich ponúka, tou najlepšou cestou pre každého, kto chce v oblasti manažmentu pôsobiť.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Japonsko a jeho manažment
Dátum pridania: | 24.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | michel9 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 430 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 12.8 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 21m 20s |
Pomalé čítanie: | 32m 0s |
Zdroje: Rudy, J.: Organizácia riadenie japonských priemyselných firiem. Bratislava 1990, str. 29, Gardner, P. a kol.: Zeměpis světa. Praha 1999, str. 512, Kačír, K.: Uplatnenie amerického a japonského riadenia výroby. Bratislava 1991, str. 222, Marhoulová, D.: Japonské systémy řízení. Praha 1989, str. 275, Pinková, D. a kol.: Manažment. Bratislava 2003, str. 141, Rudy, J.: Organizácia riadenie japonských priemyselných firiem. Bratislava 1990, str. 205, Sedlák, M.: Japonská ekonomika hľadá nový personálny manažment. In: Hospodárske noviny, 4.3.2004, Sedlák, M.: Japonská ekonomika včera a dnes. Bratislava, str. 263 In: Ekonomický časopis, 53, 2005, č. 1, s. 110 – 113, Sedlák, M: Manažment. Bratislava 2001. str. 378, Woronoff, J.: Mýtus japonského manažmentu. Praha 1992, str. 126