Verejná obchodná spoločnosť

(Obchodný zákonník - Zákon č. 513/1991 Zb. § 76 - § 92)

§ 76 Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.

Úvod

Verejná obchodná spoločnosť predstavuje druh personálnej spoločnosti – jednotliví účastníci sa bezprostredne zúčastňujú na podnikateľskej činnosti a sú nositeľmi práv a povinností. Osobitné orgány riadenia nie sú vytvorené – všetci spoločníci sú členmi všetkých orgánov spoločnosti a majú právo konať v mene spoločnosti. Zákonne je vymedzený iba minimálny počet spoločníkov. Ručenie za záväzky je neobmedzené.

Založenie spoločnosti

-Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti a musí byť podpísaný všetkými spoločníkmi s priložením spoločenskej zmluvy.
-Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.
-Minimálny počet zakladateľov je stanovený zákonom na dvoch, ktorí za záväzky ručia spoločne a nerozdielne, celým svojím majetkom.

-Pri zápise spoločnosti do obchodného registra nie je predpísaná povinnosť splatiť minimálnu výšku základného imania. Najdôležitejším dokumentom je spoločenská zmluva. Je to dokument, podľa ktorého spoločnosť funguje, určuje práva a povinnosti spoločníkov a mala by riešiť možné problémy medzi spoločníkmi. Právne minimum, t.j. ustanovenia, ktoré musí každá spoločenská zmluva obsahovať sú stanovené zákonom.

-V spolčenskej zmluve musí byť uvedené:

1.Obchodné meno a sídlo spoločnosti – obchodné meno musí obsahovať označenie “verejná obchodná spoločnosť ” alebo “v. o. s.”, prípadne “a spol.”, keď v označení figuruje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov
2.Určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby, alebo mena a bydliska fyzickej osoby
3.Predmet podnikania spoločnosti

Aby spoločnosť úspešne fungovala, je dôležité uviesť aj ďalšie pravidlá:

-Náležitosti ohľadom vkladov
-Predkúpne právo
-Stanovenie štatutárneho orgánu
-Deľba zisku
-Deľba likvidačného zostatku
-Podmienky pristúpenia ďalšieho spoločníka
-Podmienky vystúpenia zo spoločnosti
-Zákaz konkurencie
-...

§ 79 Práva a povinnosti spoločníkov

Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ak tento zákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje inak.

Majetkom spoločnosti sa stávajú vklady peňažné a nepeňažné - musia byť ohodnotené znalcom. Spoločník má povinnosť splatiť svoj vklad v lehote dohodnutej spoločenskou zmluvou, inak bez odkladu po vzniku spoločnosti. V prípade onskorenej platby peňažného vkladu vzniká povinnosť platiť úrok 20% z dlžnej sumy (ak nie je v spoločenskej zmluve určené inak).

Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci dohodnutých zásad( § 81). Štatutárnym orgánom sú podľa Obchodného zákonníka všetci spoločníci, čo pri väčšom počte spoločníkov môže robiť problémy pri zosúlaďovaní jednotlivých krokov. Obchodným vedením spoločnosti sčasti alebo úplne môže byť spoločníkmi poverený jeden alebo viacero spoločníkov, ostatný spoločníci oprávnenie v tomto rozsahu strácajú, prípadne si zvolia prokuristu – osobu mimo spoločnosti. Poverený spoločník je povinný riadiť sa rozhodnutím spoločníkov robeným väčšinou hlasov a na požiadanie informovať ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, má každý spoločník jeden hlas.

§ 82 Zisk a strata

Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom. Zisk sa vo v. o. s. ako celok nezdaňuje. Vzhľadom na možné rozdielne výšky vkladov do spoločnosti a rôznu výšku súkromného majetku, ktorým spoločníci ručia, sa odporúča, aby si určili vlastný kľúč delenia zisku (delenie zakotviť do spoločenskej zmluvy). Delenie zisku môže byť stanovené:

•Podľa výšky splatených vkladov
•Podľa váhy ručenia voči tretím osobám, kde sa do hodnoty majetku slúžiacemu ako základ pre výpočet podielu na zisku berie do úvahy nielen vklad, ale aj hodnota privátneho majetku

Rovnako je vhodné, aby si spoločníci dohodli aj spôsob delenia straty.Zdaňovanie

Základom dane spoločníka je časť základu dane v.o.s., ktorá sa určí rovnakým spôsobom, ako sa rozdeľuje zisk – rovným dielom, alebo podľa spoločenskej zmluvy.

Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka na likvidačnom zostatku pri likvidácii a vyrovnávací podiel pri zániku účasti člena spoločnosti. Daňovník má nárok odrátať si od súhrnu svojich príjimov stratu vzniknutú v predchádzajúcich obdobiach.

Pristúpenie/Vystúpenie spoločníka(§83,§87)

Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalší spoločník, alebo môže spoločník zo spoločnosti vystúpiť – musí byť dodržaný zákonom stanovený, minimálny počet spoločníkov vo v.o.s. = 2. Ak spoločník vystúpi zo spoločnosti, má nárok na vyrovnávací podiel. Jeho výška sa stanovuje ako podiel na likvidačnom zostatku. Odstupujúci spoločník ručí len za záväzky vzniknuté pred zánikom jeho účasti. Pristupujúci člen ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté pred jeho pristúpením.

Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti a tým vytvárať konkurenciu a to ani v prospech iných osôb(§84). V prípade, že dôjde k porušeniu zákazu konkurencie je spoločnosť oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá zákaz porušila, uhradila vzniknutú škodu.

Zánik spoločnosti

Poslednou etapou životného cyklu spoločnosti je jej zánik. Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra. Spoločnosť sa ruší, ak:

•Uplynie čas, na ktorý bola založená
•Výpoveďou spoločníka
•Smrťou jedného zo spoločníkov
•Zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom
•Vydaním exekučného príkazu na podiel spoločníka – spoločnik potom nemá čím ručiť
•Pozbavením, alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov
•Ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve

Ak nastanú niektoré z dôvodov uvedených vyššie a v spoločnosti ostáva len jeden spoločník, môže sa rozhodnúť, že prevezme ako právny nástupca imanie spoločnosti bez likvidácie a spoločnosť môže pokračovať v podnikateľskej činnosti.

Zrušenie spoločnosti môže prebehnúť likvidáciou (spoločníci majú nárok na likvidačný zostatok) alebo bez likvidácie. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky splatených vkladov a zvyšok sa rozdelí rovným dielom (iný spôsob sa môže stanoviť v spoločenskej zmluve). Podiel na vyrovnávacom a likvidačnom zostatku tvorí súčasť základu dane z prijímu spoločníka.

Zhrnutie:

•Založenie – min. 2 spoločníci, minimálny vklad nestanovený
•Najdôležitejší dokument – spoločenská zmluva
•Delenie zisku/straty – rovnakým dielom, prípadne podľa spoločenskej zmluvy
•Neobmedzené ručenie
•Všetci spoločníci rozhodujú rovnako, ak to nie je upravené v spol. zmluve

Výhody:

•Nižšia kapitálová náročnosť vzniku (nie je stanovené minimálne základné imanie, ani výška vkladu spoločníka)
•Jednoduché založenie spoločnosti
•Osobná zainteresovanosť vlastníkov na riadení
•Jednoduchá organizačná štruktúra a riadenie spoločnosti

Nevýhody:

•Neobmedzené ručenie za záväzky
•Malá možnosť zíkať cudzie zdroje z bankového sektora
•Pri väčšom počte spoločníkov riziko konfliktov – podľa zákona všetci štatutárni zástupcovia (nutné ošetriť v spoločenskej zmluve)
•Vystúpenie spoločníka môže v niektorých prípadoch znamenať zánik spoločnosti